PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Kapitola 3. Aktéri tvorby rozvojovej politiky na lokálnej a regionálnej úrovni
Tak ako tomu bolo v prípade lokálnej úrovne územnej samosprávy, aj jej regionálna úroveň
má vo vyspelých krajinách rôznorodú podobu. Takmer vo všetkých týchto krajinách však
existujú na tejto úrovni územnej samosprávy dva hlavné orgány. Prvý a základný predstavuje
regionálny rozhodovací orgán (teda akýsi regionálny parlament – zriedkavou nie je situácia,
pri ktorej veľkú časť členov regionálnych parlamentov tvoria komunálni politici, teda
starostovia alebo členovia obecných rozhodovacích orgánov, a takáto situácia zodpovedá aj
slovenským podmienkam), ktorého hlavnou úlohou je rozhodovanie o všetkých závaţných
otázkach týkajúcich sa regionálnej úrovne územnej samosprávy v príslušnom obvode
a zároveň prijímanie rôznych opatrení, ktoré pomáhajú udrţiavať ţiaduci stav alebo, naopak,
odstraňujú neţiaduci stav a snaţia sa navodzovať stav ţiaduci. Tým druhým orgánom je
najvyšší regionálny exekutívny orgán. V niektorých krajinách má charakter monokratický
(ide o osobu, ktorá riadi a zodpovedá za výkon rozhodnutí regionálneho rozhodovacieho
orgánu, pričom sama môţe disponovať niektorými kompetenciami), v iných kolegiátny (ide
o kolektív osôb – najčastejšie vyberaných spomedzi členov regionálneho rozhodovacieho
orgánu – pričom tento kolektív má vţdy aj vlastné rozhodovacie právomoci).
Zákonom o samospráve vyšších územných celkov (zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve
vyšších územných celkov v znení neskorších právnych predpisov), ktorý bol prijatý v júli
2001 boli k 1. januáru 2002 vytvorené na území SR nielen vyššie územné celky ako územno-
správne jednotky, ale i regionálna samospráva, teda samospráva na úrovni vyšších územných
celkov. Ďalšími základnými právnymi predpismi, ktorými sa orgány regionálnej územnej
samosprávy riadia popri spomínanom právnom predpise, sú Ústava SR a zákon o voľbách do
orgánov samosprávnych krajov (zákon č. 303/2001Z. z. o voľbách do orgánov
samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
právnych predpisov). Ustanovenia uvedených právnych predpisov charakterizujú
samosprávny kraj (legislatívne tieţ nazývaný ako vyšší územný celok) ako samostatný
územný samosprávny a správny celok SR, ktorého územný obvod je zhodný s územným
obvodom kraja. Ide o právnickú osobu, ktorá samostatne hospodári s vlastným majetkom
a s vlastnými príjmami, pričom zabezpečuje a chráni práva i záujmy svojich obyvateľov.
Samosprávny kraj sa pri výkone samosprávy stará o všestranný rozvoj zvereného územia
i o potreby svojich obyvateľov.
Obyvateľom samosprávneho kraja je kaţdý, kto má trvalý pobyt v obci nachádzajúcej sa na
jeho území. Obyvateľ samosprávneho kraja disponuje právom podieľať sa na jeho
135