PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

134
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
Popri nich pôsobí v kaţdej obci tieţ: obecný úrad (v mestách mestský úrad) – výkonný orgán
obecného zastupiteľstva a starostu; hlavný kontrolór – orgán nestrannej a nezávislej kontroly
zameraný najmä na zákonnosť činnosti obce, hospodárenie obce a nakladanie obce s jej
majetkom a majetkovými právami; a zástupca starostu.
Obecné zastupiteľstvo však môţe navyše fakultatívne zriadiť alebo zrušiť (podľa špecifických
potrieb obce) stále alebo dočasné (ad hoc) výkonné, kontrolné či poradné orgány obce. Ide
najmä o nasledujúce orgány obecnej samosprávy: prednosta obecného úradu; útvar hlavného
kontrolóra; obecná rada; komisie obecného zastupiteľstva; a obecná polícia.
Mestá, respektíve mestské zastupiteľstvá majú navyše právo zriaďovať vo svojich mestských
častiach výbory.
Obce však zriaďujú, či uţ v pozícii samosprávneho subjektu alebo subjektu vykonávajúceho
delegovanú štátnu správu, aj ďalšie subjekty, napríklad obecné či mestské archívy, obecné či
mestské hasičské zbory alebo protipoţiarne hliadky, vybrané druhy škôl a školských
zariadení, vybrané druhy zdravotníckych zariadení, rôzne vlastné rozpočtové a príspevkové
organizácie a podobne.
V rámci normotvornej činnosti môţu obce vydávať všeobecne záväzné nariadenia, a to tak pri
výkone samosprávnych funkcií, ako aj pri výkone delegovanej štátnej správy (všeobecne
záväzné nariadenia vydávané v rámci výkonu samosprávy majú vyššiu právnu silu). Ak
vydávajú všeobecne záväzné nariadenia pri výkone štátnej správy, môţu tak konať iba na
základe zákonného zmocnenia a v jeho medziach.
Ďalším typom politicko-administratívnych organizačných jednotiek subsystému územnej
samosprávy sú regióny (v európskych krajinách sa takéto regióny označujú rôznymi názvami,
napríklad provincie, oblasti, kraje, ţupy, vojvodstvá a podobne). Tieto jednotky pôsobia na
úrovni, ktorá tvorí akýsi medzistupeň medzi lokálnou úrovňou a národnou úrovňou.Dôvodov
pre existenciu regionálnej úrovne územnej samosprávy je viacero, no najčastejšie
spomínaným a uvádzaným je skutočnosť, ţe politicko-administratívna realita vyvoláva
existenciu problémov, ktoré svojou povahou nie sú pre štát prioritné, no ktoré zároveň
presahujú hranice i moţnosti politicko-administratívnych jednotiek vytvorených na najniţšej,
teda lokálnej úrovni.