PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

132
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
Kaţdá obec je reprezentovaná niekoľkými orgánmi. Vo všeobecnosti moţno konštatovať, ţe
rozhodujúcu pozíciu v obciach európskych krajín zvyčajne zastáva obecný rozhodovací orgán
kolektívneho charakteru (najčastejšie označovaný ako obecná rada alebo obecné
zastupiteľstvo), ktorý je dopĺňaný individuálnym zástupcom obce (najčastejšie označovaným
ako starosta) s výkonnými právomocami. Okrem týchto základných orgánov pôsobia
v obciach aj ďalšie orgány výkonného alebo poradného charakteru.
Územná samospráva na úrovni obcí (komunálna, respektíve lokálna samospráva) sa na
Slovensku riadi predovšetkým ustanoveniami Ústavy SR (ústavný zákon č. 460/1990 Zb.
Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších právnych predpisov), zákona o voľbách do
orgánov samosprávy obce (zákon č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obce
v znení neskorších právnych predpisov) a zákona o obecnom zriadení (zákon č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení v znení neskorších právnych predpisov). Obec sa podľa uvedených
právnych predpisov chápe ako samostatný územný samosprávny a správny celok SR
(právnická osoba), ktorý zdruţuje osoby majúce na jej území trvalý pobyt, a ktorý samostatne
hospodári s vlastným majetkom a vlastnými prostriedkami. Základnou úlohou kaţdej obce je
zabezpečovať starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Na
obec moţno zákonom preniesť výkon niektorých úloh štátnej správy (takýto výkon
koordinuje a kontroluje vláda SR). Obce v rámci delegovanej štátnej správy pôsobia napríklad
na úseku vedenia matrík (matričné úrady sú zriadené v 974 obciach, mestách či mestských
častiach).
Národná rada SR môţe vţdy k 1. januáru vyhlásiť na návrh vlády SR, ktorú o to poţiadala
dotknutá obec, za mesto tú obec, ktorá spĺňa niekoľko kritérií (je administratívnym,
hospodárskym a kultúrnym centrom, prípadne centrom cestovného ruchu alebo kúpeľným
miestom; zabezpečuje sluţby aj pre obyvateľov okolitých obcí; je spojená s okolitými obcami
dopravným spojením; v časti svojho územia má mestský charakter zástavby; má aspoň 5.000
obyvateľov). Vo výnimočných a odôvodnených prípadoch moţno splnenie niektorých
z týchto kritérií odpustiť. Platí pri tom, ţe postavenie hlavného mesta SR (Bratislava) a miest
s populáciou prekračujúcou 200.000 obyvateľov (v SR sa to týka iba mesta Košice) upravujú
osobitné právne predpisy.
Obyvateľom obce je tá osoba, ktorá má na jej území trvalý pobyt. Z postavenia osoby ako
obyvateľa určitej obce vyplývajú tejto osobe viaceré oprávnenia. Azda najdôleţitejším z nich
je oprávnenie takejto osoby zúčastňovať sa na samospráve obce. Znamená to teda, ţe