PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Kapitola 3. Aktéri tvorby rozvojovej politiky na lokálnej a regionálnej úrovni
administratívnych jednotiek lokálnej úrovne územnej samosprávy by preto podľa Smitha
(1998) mala najmä:
zabezpečiť rovnováhu medzi záujmami občanov, lokálnych politicko-administratívnych
organizačných jednotiek i regiónu ako celku;
nahradiť špecifické a úzko vymedzené lokálne samosprávne právomoci širšími, aby mohli
jej jednotky lepšie hospodáriť so svojím majetkom a aby mohli zavádzať prvky trhového
mechanizmu do svojich sluţieb;
byť ľahko čitateľná a zrozumiteľná pre všetkých (i potenciálnych) aktérov tvorby
akejkoľvek verejnej politiky na tejto úrovni;
aktivovať príslušnú lokálnu politicko-administratívnu organizačnú jednotku v zmysle
prebratia zodpovednosti za zabezpečovanie špecifických potrieb či prebratia ďalších
právomocí, ak je to potrebné a vhodné;
zabezpečiť, aby regionálna samospráva bola oprávnená zasahovať do vybraných
záleţitostí lokálnej samosprávy pri dodrţaní určitých limitov a podmienok (k tomuto
odporúčaniu je vhodné dodať, ţe v slovenských podmienkach neexistuje podľa aktuálne
platnej legislatívnej úpravy medzi jednotkami regionálnej a lokálnej úrovne územnej
samosprávy vzťah nadriadenosti či podriadenosti);
zabezpečiť, aby všetky politicko-administratívne jednotky pôsobiace v rámci lokálnej
úrovne územnej samosprávy boli zodpovedné voči občanom a aby rešpektovali
rozmanitosť občianskych záujmov – takýto rešpekt by sa v konečnom dôsledku mal
prejaviť v spokojnosti obyvateľov obcí s prácou, respektíve aktivitami lokálnych
politikov (čo sa týka Slovenska, ukazuje sa, ţe spomínaná spokojnosť je diferencovaná
a obyvatelia slovenských obcí sú skôr spokojní s prácou či aktivitami starostov neţ
poslancov obecných zastupiteľstiev, no bez ohľadu na to je však ich spokojnosť aj vo
vzťahu k starostom iba priemerná (Klimovský, 2006c);
umoţniť lokálnej samospráve získavať potrebné finančné prostriedky na poskytovanie
verejných sluţieb;
zaručiť, aby regionálna samospráva bola povinná konzultovať s lokálnou samosprávou
všetky záleţitosti, ktoré majú alebo môţu mať dopad na neskôr prijímané rozhodnutia
a aktivity lokálnej samosprávy;
umoţniť politicko-administratívnym jednotkám lokálnej úrovne územnej samosprávy
vzájomnú spoluprácu a to tak formou konzultácií ako aj priameho spolupodieľania sa na
riešení určitých problémov.
131