PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

130
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
Základnými politicko-administratívnymi organizačnými jednotkami subsystému územnej
samosprávy sú obce. Podľa čl. 3 Európskej charty miestnej samosprávy predstavuje existencia
lokálnej, respektíve komunálnej územnej samosprávy realizáciu práva jej orgánov spravovať
a riadiť podstatnú časť verejných záleţitostí v rámci vlastnej, zákonom vymedzenej
kompetencie a v súlade so záujmami obyvateľov príslušnej územnej jednotky. Toto právo
vykonávajú rady alebo zastupiteľstvá, ktorých členovia sú slobodne volení na základe
priameho, rovného a všeobecného volebného práva tajným hlasovaním, a ktoré môţu mať
k dispozícii im podriadené orgány výkonného alebo poradného charakteru. Všetky orgány
územnej samosprávy si môţu samostatne určovať vlastnú administratívnu štruktúru, pričom
prihliadať by mali predovšetkým na miestne potreby a účinné zabezpečovanie správy.
Kompetencie vykonávané orgánmi územnej samosprávy majú väčšinou originálnu povahu
a nemôţe ich obmedziť ani zrušiť ţiaden iný subjekt patriaci do systému verejnej správy
s výnimkou prípadov, keď tak stanoví nejaký osobitný právny predpis. To neznamená, ţe na
tieto orgány nemôţu byť delegované aj kompetencie originálne patriace do iných
subsystémov administratívneho systému. Takáto delegácia je však moţná iba na základe
zákona a financovanie takto vykonávaných kompetencií musí znášať delegujúci subjekt.
Pokiaľ ide o financovanie výkonu originálnych kompetencií organizačných jednotiek
subsystému územnej samosprávy, to musí byť prispôsobené rozsahu kompetencií, pričom
aspoň časť zdrojov by mala pochádzať z miestnych daní a poplatkov, ktorých výšku,
respektíve sadzby môţu príslušné orgány týchto jednotiek územnej samosprávy ovplyvňovať
vlastnými rozhodnutiami. Pre efektívny výkon samosprávy je potrebné, aby finančne slabšie
územné jednotky mali zabezpečené dodatočné finančné zdroje prostredníctvom mechanizmov
finančného vyrovnávania. Okrem toho môţu orgány územnej samosprávy získavať zdroje aj
z úverov, zo štátnych dotácií či z iných vhodných zdrojov (napríklad z emitovania cenných
papierov). Orgány jednotlivých územných jednotiek spolupracujú nielen so subjektmi, ktoré
pôsobia na ich území, ale spolupracujú tieţ navzájom medzi sebou. Formy takejto spolupráce
upravuje legislatíva jednotlivých krajín, čo nevylučuje ani zdruţovanie sa a spoluprácu medzi
orgánmi územnej samosprávy v rôznych krajinách (napríklad v podobe cezhraničnej
medziobecnej spolupráce).
Vnímanie lokálnej úrovne územnej samosprávy ako základného kameňa a zároveň cvičného
priestoru pre demokraciu súvisí nielen s jej pozíciou v rámci vývoja zastupiteľských inštitúcií,
ale zároveň vychádza z významnosti samotnej územnej samosprávy pri rozvíjaní základných
myšlienok zodpovednej vlády (Smith, 1998). Legislatíva upravujúca pozíciu politicko-