PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

Kapitola 3. Aktéri tvorby rozvojovej politiky na lokálnej a regionálnej úrovni
ktorom tento člen neimplementuje, implementuje príliš pomaly, prípadne iba čiastočne
implementuje tie rozhodnutia vlády, ktoré spadajú do jeho kompetencie, alebo ktorý dokonca
prijíma rozhodnutia odporujúce politike danej vlády (Blondel – Manning, 2002).
Pokiaľ ide o niţších štátnych úradníkov, v západoeurópskych krajinách dochádza k ich
výmene v prípade zmeny vládnej garnitúry iba výnimočne (stredoeurópske
a východoeurópske krajiny sa takouto stabilitou niţších štátnych úradníkov „pochváliť“
nemôţu, no aj tu dochádza postupným vývojom k štandardizácii tohto prvku systému verejnej
správy – napomáha tomu jednak zlepšená legislatívna úprava a jednak permanentné
skvalitňovanie administratívno-politickej organizačnej kultúry.), pretoţe ich pozícia má skôr
administratívno-profesionálny charakter a ich hlavnou úlohou je udrţiavanie plánovanej línie
aktuálnej politiky a napĺňanie cieľov, ktoré príslušná politika priznáva úrovni, na ktorej
pôsobia.
Z inštitucionálneho hľadiska je rola štátu a jeho orgánov obmedzovaná najmä zvyšovaním
funkcií samosprávy (a špeciálne územnej samosprávy). Tento nárast je v jednotlivých štátoch
diferencovaný, no napriek tomu v niektorých prípadoch vedie k stieraniu hraníc medzi
federalizmom, autonómiou a samotnou decentralizáciou (Matula, 2005). To súvisí s tým, ţe
samospráve je zverovaný výkon tých kompetencií, ktoré je nevyhnutné vykonávať verejnou
mocou, no u ktorých zároveň platí, ţe samospráva ich môţe vykonávať v rovnakej kvalite ako
štát a tomuto výkonu nebránia ďalšie limity, akými sú kontrola a deľba moci či efektívnosť
výkonu správy (Matula, 2004).
Samospráva a jej subsystém predstavuje v rámci systému verejnej správy výkonné pôsobenie
a ovplyvňovanie spoločenského ţivota prostriedkami neštátneho charakteru. Takto chápaná
samospráva nie je a nemôţe byť totoţná so štátnou správou, a to predovšetkým vzhľadom na
štátno-mocenské pôsobenie subsystému štátnej správy. Súbeţne so štátnou správou sa však
samospráva spolupodieľa na realizácii verejných záleţitostí (Prŧcha, 1998) a tým aj na
realizácii verejných politík na regionálnej či lokálnej úrovni. V tejto súvislosti osobitnú
pozíciu zastáva najmä sféra organizačných jednotiek zaradených do subsystému územnej
samosprávy. Čapková (2005) v súvislosti s existenciou týchto jednotiek poukazuje na to, ţe
majú obmedzenejší vplyv na rozvojovú regionálnu či lokálnu politiku neţ centrálna vláda. Na
strane druhej ale platí aj to, ţe tento ich vplyv je neopomenuteľný.
129