PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

126
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
viesť k naplneniu týchto cieľov, ale aj spôsob ich napĺňania. V súvislosti s existenciou
hierarchického usporiadania je zrejmé, ţe subsystém štátnej správy je budovaný na
niekoľkých administratívno-politických úrovniach. Najčastejšími formami organizácie tohto
administratívneho subsystému sú dvojúrovňová a trojúrovňová štátna správa. Ak ide
o dvojúrovňovú formu, táto sa člení na ústrednú, respektíve centrálnu štátnu správu
zahŕňajúcu centrálnu (národnú) vládu a ostatné ústredné organizačné jednotky štátnej správy
(najmä ministerstvá) a miestnu štátnu správu, ktorá sa pomerne často ďalej člení na subúrovne
(napríklad regionálnu a dištriktuálnu či lokálnu). Takúto dvojúrovňovú organizáciu
subsystému štátnej správy moţno nájsť predovšetkým v menších unitárnych štátoch
(napríklad na Slovensku). Trojúrovňová štátna správa zahŕňa, ako tomu napovedá uţ jej
označenie, tri úrovne štátnej správy a súvisí buď s veľkosťou daného štátneho útvaru
(napríklad v prípade Francúzska), alebo s jeho federatívnym charakterom (napríklad v prípade
Nemecka). Jednoúrovňová štátna správa je výnimočná a vyskytuje sa iba v najmenších
štátnych útvaroch. Bez ohľadu na počet úrovní subsystému štátnej správy, v kaţdom
modifikovanom duálnom modeli verejnej správy platí, ţe časť kompetencií, ktoré svojou
povahou patria do subsystému štátnej správy, je vţdy delegovaná administratívno-politickým
organizačným jednotkám, ktoré pôsobia v rámci subsystému územnej samosprávy
(Klimovský, 2006a). Týmto sa sleduje predovšetkým dosiahnutie vyššej efektívnosti pri
výkone daných kompetencií. V slovenských podmienkach stojí na vrchole tejto hierarchie
vláda SR reprezentovaná Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR. Prirodzene, na
rozvojovej politike sa podieľajú aj ďalšie ústredné orgány štátnej správy (zo všetkých moţno
spomenúť najmä Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR; Ministerstvo hospodárstva
SR; či Ministerstvo ţivotného prostredia SR), no ústredným orgánom na tomto úseku je uţ
spomínané Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Vo vzťahu k tvorbe rozvojovej
politiky na regionálnej alebo lokálnej úrovni je potrebné zdôrazniť, ţe všetky orgány štátnej
správy zodpovedajú (v zmysle hierarchickej zodpovednosti) za svoje aktivity priamo
Ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja SR, vďaka čomu je nutné zaradiť tohto aktéra
medzi aktérov tvorby rozvojovej politiky aj na regionálnej a lokálnej úrovni. Pokiaľ ide
o ďalších aktérov tvorby rozvojovej politiky pôsobiacich na regionálnej alebo lokálnej úrovni
a patriacich do subsystému štátnej správy, spomenúť je potrebné najmä obvodné úrady
(a v rámci nich hlavne odbory civilnej ochrany a krízového riadenia) – zákon č. 515/2003 Z.
z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších právnych predpisov; ďalej katastrálne úrady a správy katastra – zákon č.