PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

124
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
rozvoju v jej jednotlivých členských krajinách. V prísne striktnom prístupe by však mala byť
medzi aktérov tvorby politiky na regionálnej úrovni zaradená aj administratíva tohto
medzinárodného zoskupenia, pretoţe, ako uvádza Pinterič (2006), regionalizácia a regionálny
rozvoj zaloţený na spolupráci všetkých aktérov tvorby politiky, občanov nevynímajúc,
predstavujú jednu z najkontroverznejších výziev, ktorá stojí pred Európskou úniou.
Samotný systém verejnej správy pozostáva z troch základných subsystémov. Medzi tieto je
moţné zaradiť subsystém štátnej správy, subsystém samosprávy a subsystém verejnoprávnych
korporácií. Vo vzťahu k regionálnej a lokálnej úrovni politiky zohrávajú najdôleţitejšiu rolu
aktéri, ktorí sú organizačne zaradení do subsystému štátnej správy a subsystému samosprávy.
Aj na tomto mieste je však potrebná konkretizácia, pretoţe čo sa týka subsystému
samosprávy, osobitné miesto v rámci tvorby verejných politík na regionálnej či lokálnej
úrovni patrí sfére územnej samosprávy a jej politicko-administratívnym organizačným
jednotkám (Klimovský, 2006a).
Štátna správa a územná samospráva môţu byť usporiadané v takzvanom spoločnom
(spojenom) modeli alebo v takzvanom duálnom (dvojkoľajnom) modeli. Tieto modely sú
však len krajnými pólmi škály, pretoţe v praxi sa aj v duálnom modeli môţu vyskytovať
prvky spoločného modelu a naopak (Konečný, 2004). Ako ďalej Konečný (2004) uvádza,
kým v spoločnom modeli existuje iba jedna sústava orgánov verejnej správy zabezpečujúca
štátno-správne, ako aj samosprávne kompetencie, potom v duálnom modeli popri sebe
existujú dve organizačné sústavy, ktorých jednotky síce nestoja v protiklade, no zároveň sa
ich kompetencie neprelínajú. Spoločný model je typický pre anglo-americkú administratívno-
politickú kultúru, prípadne pre malé unitárne štáty, duálny model pre väčšie krajiny
kontinentálnej Európy. Neplatí to však v plnom rozsahu, pretoţe najmä v prípade niektorých
krajín je moţné identifikovať rozsiahlu kombináciu prvkom oboch týchto modelov. Súčasný
slovenský model je modifikovaným duálnym modelom a to aj napriek tomu, ţe prvé snahy
o modifikáciu administratívneho systému v roku 1990 smerovali k zriadeniu čistého duálneho
modelu (pre úplnosť je potrebné dodať, ţe pred rokom 1990 pôsobila na území Slovenska na
regionálnej a lokálnej úrovni iba sústava orgánov štátnej správy a aj keď sa tieto označovali
ako národné výbory a podľa príslušnej legislatívy boli definované ako štátne orgány
samosprávneho charakteru (Klimovský, 2008), ich samosprávny charakter bol sporný, pretoţe
podliehali prostredníctvom hierarchického mechanizmu subordinácie najvyšším orgánom
štátnej správy). Jeho prvky síce v slovenských podmienkach stále prevaţujú (pravdepodobne