PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

120
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
3.1 Politickí a administratívni aktéri tvorby rozvojovej
politiky
Politické strany a politické hnutia predstavujú tú časť politických a administratívnych aktérov
tvorby verejných politík, ktorá síce svojou podstatou patrí medzi obligatórnych aktérov
všetkých procesov spojených s tvorbou verejných politík (a to predovšetkým v súvislosti
s tým, ţe politické strany a hnutia sa uchádzajú prostredníctvom politického boja o získanie
čo najväčšieho podielu na politickej moci v tej ktorej politickej komunite (pod politickou
komunitou sa na tomto mieste rozumie napríklad obec, región či štát), no v skutočnosti
predstavujú politické strany a politické hnutia skupinu súkromnoprávnych subjektov, ktorým
nikto nemôţe diktovať, aby sa zaoberali nejakou z verejných politík. Teoreticky je teda
moţné predstaviť si politickú stranu či hnutie, ktoré by sa vôbec nezaujímali napríklad
o rozvojovú politiku na lokálnej alebo regionálnej úrovni. Tým by sa ale pripravili nielen
o výraznú časť potenciálnych voličov ţijúcich v príslušných regiónoch, ale aj o dôleţitú časť
politickej agendy. Aj preto prax takéto prípady prináša iba výnimočne a zvyčajne
v atypických situáciách. Vychádzajúc z tohto tvrdenia, je moţné konštatovať, ţe politické
strany a politické hnutia sa vo vyspelých demokratických krajinách aktivizujú všade tam, kde
je moţné zvádzať boj o politickú moc, teda politics v najuţšom zmysle slova, a kde túto moc
moţno následne vyuţívať spôsobom, ktorý dané politické strany či hnutia preferujú. Lokálna
i regionálna úroveň predstavujú širokú arénu pre politics a to aj napriek tomu, ţe táto často
nie je tak intenzívne sledovaná, ako úroveň národná či medzinárodná.
Politické hnutia v tradičnom význame predstavovali podľa Ţaloudka (2004) skupiny
obyvateľov, ktoré sa snaţili presadiť svoje záujmy (typickým predstaviteľom takýchto hnutí
boli napríklad robotnícke hnutia). Koncom 80. a začiatkom 90. rokov 20. storočia sa najmä
v postkomunistických krajinách objavili viaceré politické hnutia, ktoré mali de facto charakter
politických strán a ktoré zaradením k politickým hnutiam sledovali predovšetkým
deklarovanie svojej vlastnej spontánnosti a demokratickosti. V slovenských podmienkach sa
takto formovalo hneď niekoľko politických subjektov. Zo všetkých je vhodné spomenúť
predovšetkým Hnutie za demokratické Slovensko či Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré
prakticky hneď po svojom vzniku vykazovali skôr znaky politických strán neţ politických
hnutí.
Politické strany sú naproti tomu podľa Ţaloudka (2004) organizáciami veľkých skupín ľudí,
ktorí sa zdruţujú za účelom získania a udrţania politickej moci. Pre všetky politické strany sú