PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

118
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
Úvod
V spoločensko-politickej realite moţno v rámci tvorby akejkoľvek verejnej politiky (ak sa
v tejto kapitole hovorí o verejnej politike, rozvojovú politiku nevynímajúc, má sa na mysli
politika vo význame policy a nie politics či polity – k tomu pozri viac Fiala a Schubert (2000),
Klimovský (2006a) či Malíková (2003)) identifikovať veľké mnoţstvo jej aktérov, pričom
v tomto prípade nehrá rolu to, či ide o úroveň lokálnu, regionálnu, národnú alebo dokonca
medzinárodnú. Navyše, počet takto identifikovaných aktérov sa výrazne zvyšuje v prípade, ak
sa do úvahy neberú iba tí aktéri, ktorí reálne vystupujú a realizujú svoje aktivity na príslušnej
politickej úrovni, ale ak sa do úvahy berú aj takí aktéri, ktorí sa do procesov tvorby verejných
politík môţu zapojiť aspoň potenciálne. V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli aj to, ţe
veľkú rolu hrá diferencované zapájanie aktérov do tvorby verejných politík z hľadiska miesta
ich pôsobenia. Najzreteľnejšie diferencie pritom vychádzajú pri uplatnení, ako uvádza
Rokkan (1987) klasickej štiepiacej línie (cleveage): centrum – periférie. Podobne sa na to
dívajú však aj ekonómovia. Napríklad Buček a Tvrdoň (2007) upozorňujú, ţe dôleţitým
faktorom rastového procesu toho ktorého regiónu je tá skutočnosť, či ide o región situovaný
v centrálnej polohe alebo o región, ktorý je situovaný na periférii.
Na tomto mieste sa logicky objavuje otázka: „Prečo je potrebné identifikovať spomínaných
aktérov?“ Odpoveď je relatívne jednoduchá, no zároveň dvojrozmerná. V rámci politického
súperenia (politics) takéto informácie pomáhajú súperiacim stranám pri presadzovaní
vlastných záujmov a ideí i pri hľadaní potenciálnych spojencov či partnerov za účelom
dosiahnutia kompromisu alebo konsenzu. Tou druhou stránkou je tvorba nejakej verejnej
politiky (policy), pričom v rámci nej umoţňujú takéto informácie (samozrejme, za
predpokladu, ţe sú reálne vyuţité pri identifikovaní politických aktérov a pri ich začleňovaní
do procesov spojených s tvorbou príslušnej verejnej politiky) zvyšovať akceptovateľnosť
a následne i legitímnosť prijímaných rozhodnutí či iných krokov v rámci širšieho cyklu tvorby
verejnej politiky (Klimovský, 2006a) na príslušnej politickej úrovni.
Klasifikovať aktérov tvorby verejnej politiky na lokálnej a regionálnej úrovni moţno
z viacerých hľadísk. Ako najvhodnejšie z hľadiska zamerania tejto monografie sa javí
funkčné hľadisko, na základe ktorého moţno všetkých aktérov tvorby verejnej politiky
rozdeliť do dvoch veľkých skupín. Prvá skupina aktérov, ktorú je moţné označiť ako skupinu