PODOBY REGIONÁLNEHO A MIESTNEHO ROZVOJA - TUKE

106
Podoby regionálneho a miestneho rozvoja
Uvedené rozdelenie uvádza (Fürst a iný 1976 in Mayer, Tödling 1998, str. 217) pre nástroje
regionálnej politiky. Podľa nášho názoru ho moţno dobre aplikovať aj na členenie nástrojov
komunálnej politiky.
Kľúčovým administratívnym nástrojom je komplexný Program hospodárskeho a sociálneho
rozvoja obce. Programy si najmä malé obce zatiaľ neosvojili ako štandardný nástroj LED
a existujú veľké rozdiely v kvalite plánov v rôznych obciach. Nejestvuje údaj o počte obcí
v SR, ktoré majú spracovaný PHSR. Čiastkové závery moţno vyuţiť z prieskumov
realizovaných v projekte Anproba. Podľa prieskumu s predstaviteľmi samospráv (Čapková,
Blahútová, Šofrancová, Flaška, Sokáč 2007, s. 261 – 262) malo PHSR schválených 60% obcí,
pričom podiel obcí s vypracovaným PHSR stúpa úmerne s veľkostnou kategóriou obce.
Váţna absencia plánovacích nástrojov pre integrovaný rozvoj obcí sa uvádza ako problém aj
medzi závermi sociologického výskumu SAV realizovaného v roku 2004 na vzorke 238 obcí
(Gajdoš, Moravanská 2005, s. 212). Pri vyuţívaní programového nástroja v podobe PHSR
sledujeme niekoľko problémov. Prvým je kvalita programového dokumentu, pre spracovanie
ktorého najmä menšie obce vzhľadom na nedostatok personálnych zdrojov často vyuţívajú
sluţby externých konzultačných firiem. Nezainteresovanosť externých spracovateľov a krátky
časový rámec pre prípravu plánu môţu viesť k zníţenej kvalite PHSR. Riešením pre malé
obce ako preklenúť nedostatok finančných a personálnych zdrojov, je príprava spoločných
rozvojových plánov v širších mikroregionálnych zdruţeniach (napr. Spoločná štúdia pre
mikroregióny Bánovecko, Pobebravie a Uhrovská dolina). Ďalším problémom je zapojenie
širšej verejnosti pri formulovaní cieľov a vízie mesta, uplatnenie princípu partnerstva, ktoré
zohráva dôleţitú úlohu aj pri úspešnej realizácii aktivít z PHSR. Podľa spomínaného
prieskumu väčšina obcí zapojila do prípravy programu miestnych podnikateľov (aţ 84%)
obcí. Prieskum nehovorí o zapojení ďalších aktérov – miestnych záujmových zdruţení
a spolkov, tretieho sektora. Po príprave PHSR môţe byť problémom jeho dodrţiavanie.
Z iného prieskumu v rámci projektu Anproba, ktorý bol zameraný na komunikáciu
a spoluprácu verejnej správy a podnikateľov, vyplynulo, ţe „doposiaľ si väčšina
anketovaných obcí neosvojila programový prístup svojho hospodárskeho a sociálneho
rozvoja. Len 46% opýtaných sa riadi prijatým Programom hospodárskeho a sociálneho
rozvoja. Aj tie zastupiteľstvá obci, ktoré majú program spracovaný, pristupujú k jeho
koncipovaniu spravidla tradičnými a administratívnymi metódami. Na jeho koncipovaní sa
spravidla partneri nepodieľali, ich spoluúčasť sa očakáva aţ v realizačnej fáze.“ (Hamalová,
Ţárska, Verčeková, Papánková 2007 s. 167 – 168).