Humanoidné roboty, história, súčasnosť a perspektívy - TUKE

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH
FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY
Humanoidné roboty, história, súčasnosť a perspektívy -
technologicko - ekonomická analýza
2010 Imrich ĎURAŠKO

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH
FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY
HUMANOIDNÉ ROBOTY, HISTÓRIA, SÚČASNOSŤ A
PERSPEKTÍVY - TECHNOLOGICKO - EKONOMICKÁ
ANALÝZA
Bakalárska práca
Študijný program: Hospodárska informatika
Študijný odbor: Hospodárska informatika
Školiace pracovisko: Katedra kybernetiky a umelej inteligencie (KKUI)
Školiteľ: Ing. Rudolf Jakša, PhD.
Konzultant: Ing. Rudolf Jakša, PhD.
Košice 2010 Imrich ĎURAŠKO

Analytický list
Autor: Imrich Ďuraško
Názov práce: Humanoidné roboty, história, súčasnosť a perspektívy -
Podnázov práce:
Jazyk práce: slovenský
Typ práce: Bakalárska práca
Počet strán: 51
Akademický titul: Bakalár
technologicko - ekonomická analýza
Univerzita: Technická univerzita v Košiciach
Fakulta: Fakulta elektrotechniky a informatiky (FEI)
Katedra: Katedra kybernetiky a umelej inteligencie (KKUI)
Študijný odbor: Hospodárska informatika
Študijný program: Hospodárska informatika
Mesto: Košice
Vedúci práce: Ing. Rudolf Jakša, PhD.
Konzultanti práce: Ing. Rudolf Jakša, PhD.
Dátum odovzdania: 24. máj 2010
Dátum obhajoby: 15. júna 2010
Kľúčové slová: humanoidný, robot
Kategória konspekt: Výpočtová technika
Citovanie práce: Ďuraško, Imrich: Humanoidné roboty, história, súčasnosť a
perspektívy - technologicko - ekonomická analýza. Bakalárska
práca. Košice: Technická univerzita v Košiciach, Fakulta
elektrotechniky a informatiky, 2010. 51 s.
Názov práce v AJ: Humanoid Robots, History, Present Situation, and Future -
Podnázov práce v AJ:
Kľúčové slová v AJ: humanoid, robot
Technological and Economical Analysis

Abstrakt v SJ
Práca sa zaoberá problematikou humanoidných robotov, ich históriou a
perspektívou. Cieľom je zhrnúť, čo vlastne predstavuje robotika. V akom smere nám
robotika pomáha, ako významne vplýva na rozvoj aj iných odvetví. Aké rôzne typy
robotov poznáme a na aké rôzne účely ich vyuţívame. Postupne prejdeme cez vývoj
a históriu robotov. Dozvieme sa, kedy roboty zaujali po prvýkrát, ako rýchlo napreduje
ich vývoj aţ po ich vyuţitie v súčasnosti. V práci je pouţitá SWOT analýza, vďaka
ktorej zisťujeme moţnosti firmy a jej ďalšieho napredovania. Základy konštrukčného
riešenia robotov a perspektívy robotiky pre budúcnosť.
Abstrakt v AJ
This work deals with humanoid robots, their history and perspective. The aim is to
summarize what is robotics about. In what way helps us robotics as a major influence
on the development of other sectors. What different types of robots we know and how
to use their different purposes.Gradually go through the development and history of
robots. Learn where robots have takenup the first time, how quickly their
development progress, until their use at present. The work used the SWOT analysis,
which shows us potential of the company and discover the possibilities of its further
progress.Basic design of robots and robotics perspective for the future.

Čestné vyhlásenie
Vyhlasujem, ţe som celú bakalársku prácu vypracoval samostatne s pouţitím
uvedenej odbornej literatúry.
Košice, 24. máj 2010
..........................................
vlastnoručný podpis

Poďakovanie
Ďakujem vedúcemu a zároveň aj konzultantovi svojej práce Ing. Rudolfovi
Jakšovi, PhD. za ústretovosť, poradenstvo a pomoc pri písaní bakalárskej práce.

Predhovor
Robotika ako vedná disciplína, ktorá sa opiera o humanitné , ekonomické, prírodné
a technické vedy, prudko preniká do domácnosti, do sluţieb, do výroby, ba vstupuje aj
do takých odvetví ako je medicína a zdravotníctvo. Súčasťou robotiky sú aj
humanoidné roboty. Hlavným dôvodom prečo som si pre bakalársku prácu vybral tému
humanoidných robotov, bola jej aktuálnosť technológií, ktoré kráčajú s dobou
a uľahčujú ľuďom ţivot. Humanoidné roboty vonkajším výzorom pripomínajú človeka.
Majú hlavu, trup, končatiny a vedia sa pohybovať v priestore. Táto oblasť sa rýchlo
rozvíja. V práci som sa zameral na postupnosť vývoja od jednoduchých mechanických
zariadení, ktoré by sme mohli tieţ počítať medzi roboty, aţ po zloţité mechanizmy,
ktoré sa vedia nie len pohybovať a rozprávať, ale dokáţu sa samostatne rozhodovať.
Prichádza doba, kedy nebude existovať domácnosť, v ktorej by nebol robot v nejakej
podobe. Bez robotov si nevieme predstaviť výskum kozmu, ale ani bádanie
v podmorských hlbinách, proste všade tam, kde človek nemôţe vstúpiť bez toho, aby
bolo ohrozené jeho zdravie.
Vývojom robotov sa zaoberajú mnohé väčšie či menšie firmy vo svete. Práve vo
svojej SWOT analýze som sa snaţil zhodnotiť moţnosti jednej takejto firmy v drsnom
konkurenčnom svete a nájsť východiska pre jej ďalší úspešný rozvoj.

Obsah
Zoznam obrázkov ........................................................................................................... 9
Zoznam tabuliek ........................................................................................................... 10
Zoznam symbolov a skratiek ....................................................................................... 11
Slovník termínov ........................................................................................................... 12
Úvod ............................................................................................................................... 13
1 Robotika ................................................................................................................... 15
2 História ..................................................................................................................... 23
3 SWOT analýza ......................................................................................................... 29
3.1 Definovanie SWOT analýzy ................................................................................ 29
3.2 Aplikovanie SWOT analýzy ................................................................................. 33
4 Technologická analýza ............................................................................................ 38
4.1 Bipedálne kráčanie .............................................................................................. 38
4.2 Konštrukčná analýza humanoiného robota SONY QRIO .................................. 39
4.2.1 Charakteristika humanoidného robota SONY QRIO .................................. 40
4.2.2 Konštrukčné riešenie hornej časti (hlavy) .................................................... 42
4.2.3 Konštrukčné riešenie ramena ....................................................................... 43
4.2.4 Konštrukčné riešenie trupu .......................................................................... 44
4.2.5 Konštrukčné riešenie dolnej končatiny ........................................................ 44
4.2.6 Špeciálny mechanizmus ISA ....................................................................... 45
5 Perspektívy technológií ........................................................................................... 46
6 Záver ......................................................................................................................... 48
Zoznam pouţitej literatúry .......................................................................................... 50
Prílohy ............................................................................................................................ 51

FEI KKUI
Zoznam obrázkov
Obr. 1 Leonardov robot .................................................................................................. 23
Obr. 2 Pisár ..................................................................................................................... 24
Obr. 3 Zlatá kačica - pohľad do vnútra ........................................................................... 24
Obr. 4 Zlatá kačica – celkový pohľad ............................................................................. 24
Obr. 5 Nikola Tesla ........................................................................................................ 24
Obr. 6 Karel Čapek ( vľavo ) so svojím bratom Jozefom - prví na svete zaviedli v
roku 1921 pojem robot v hre R.U.R ............................................................... 25
Obr. 7 Prvý priemyselný robot G. Devola z roku 1954 .................................................. 26
Obr. 8 Goerge C. Devol - starý otec robotiky ................................................................. 26
Obr. 9 Humanoidný robot QRIO od firmy SONY ......................................................... 40
Obr. 10 Konštrukčné zobrazenie hornej časti (hlavy) .................................................... 42
Obr. 11 Konštrukcia ramena ........................................................................................... 43
Obr. 12 Konštrukčné riešenie trupu ............................................................................... 44
Obr. 13 Konštrukčné riešenie dolnej končatiny (nohy) .................................................. 45
Obr. 14 Inteligentný mechanizmus ISA ......................................................................... 45
Obr. 15 Robot CBi, ktorý je prepojený s mozgom opice ............................................... 46
9

FEI KKUI
Zoznam tabuliek
Tab. 1 Prehľad histórie .................................................................................................. 23
Tab. 2 Silné stánky a pridaný faktor dôleţitosti - SWOT analýza ................................. 35
Tab. 3 Slabé stánky a pridaný faktor dôleţitosti - SWOT analýza ................................ 35
Tab. 4 Príleţitosti a pridaný faktor dôleţitosti - SWOT analýza ................................... 36
Tab. 5 Hrozby a pridaný faktor dôleţitosti - SWOT analýza ........................................ 36
Tab. 6 Konštrukčné riešenie robota QRIO a popis voľnosti jednotlivých častí ............. 41
10

FEI KKUI
Zoznam symbolov a skratiek
QRIO - Quest for curiosity
CBi - Computational Brain interface
ISA - Intelligent Servomotor Actuator
OSN - Organizácia Spojených národov
Obr. – obrázok
UI – umelá inteligencia
11

FEI KKUI
Slovník termínov
Platforma je plošina, nástupište; základňa, tribúna; východisko činnosti;
v geológii spodná stavba
Fenomén je úkaz, jav, skutočnosť; vynikajúci, mimoriadny človek;
Robotika je vedný odbor zaoberajúci sa výskumom a vývojom robotov
Antropomorfný je napodobňujúci schematické tvary ľudského tela
Servomotor je pomocný motor, ktorým sa zvyšuje výkon vlastného stroja
Bipedálny je dvojnohý, dvojnoţec
Iterácia je opakovanie rovnakého počtového obratu; opakovanie, opätovanie;
vtieravé, pravidelne sa opakujúce predstavy; mimovoľné, rytmické pohyby v rovnakom
slede
Asociácia je v chémii spojenie molekúl do väčšieho celku; zoskupenie
hviezd s rovnakými fyzikálnymi vlastnosťami; zdruţenie, zdruţovanie,
spojenie, spolok, spolčovanie; predstava na základe predchádzajúcej skutočnosti,
zdruţovanie predstáv
12

FEI KKUI
Úvod
Sedím si v obývačke pred televízorom a sledujem s priateľkou futbalový zápas.
Diskutujeme na aktuálne témy, máme rovnaké názory, rovnaké koníčky a dokonca aj
rovnaký zmysel pre humor. Nemáme medzi sebou konflikty. Nerobia jej problém
domáce práce a nerepce keď prídu na návštevu moji hluční kamaráti. Všetci mi ju
závidia. Veď niet divu. Je to najnovší humanoidný robot, ktorý je naprogramovaný
podľa vašich poţiadaviek. Fikcia alebo blízka budúcnosť? Stroje ľudí asi nenahradia. Je
však otázne, čo bude moţné povaţovať za človeka, a čo za stroj.
Robotika je v dnešnej dobe veľmi preferovaná téma. Je to moderný
multidiscplinárny obor zahrňujúci vedomosti mechaniky, elektrotechniky, teórií
riadenia, meracej techniky, umelej inteligencie a mnohých iných disciplín. V nedávnej
minulosti o nej nenájdete ani zmienku a dnes patrí k vedným odborom, ktoré preferujú
vlády. Ide o proces celkom novej kvality . Roboty sa stali novým spoločenským
fenoménom, ktorý zohráva významnú úlohu v ţivote človeka, či uţ v oblasti
zvyšovania produktivity práce, zamedzeniu stereotypu, ktorý často vedie k zvýšenej
úrazovosti, či v skultúrňovaní pracovného prostredia, na poli zábavy, no aj vo výskume,
v oblastiach , kde by si človek práve bez pomoci robotov nevedel rady. Ide o práce,
ktoré sú pre človeka nebezpečné a môţe ich vykonávať len za pomoci robota.
Cieľom práce bolo oboznámiť s históriou robotiky ako takej, prebehnúť vývoj
robotov od tej najjednoduchšej formy aţ po zloţité mechanizmy a vyzdvihnúť význam
humanoidných robotov pre dnešok. Zanalyzovať moţnosti podnikov, ktoré sa zaoberajú
vývojom robotov a zamyslieť sa nad významom humanoidných robotov pre budúcnosť.
Humanoidné roboty sú roboty, ktoré svojou konštrukciou aj vonkajším výzorom
pripomínajú ľudské telo. Má antropomorfný tvar. Vývoj v tejto oblasti napreduje
míľovými krokmi a kladie sa naňho čím ďalej tým viac pozornosti. Roboty sa vyuţívajú
v mnohých odvetviach. Zasiahli do všetkých oblastí a nie je moţné si v dnešnej
pretechnizovanej dobe bez nich predstaviť ţivot.
V poslednom čase je veľa obľúbených „občianskych“ robotov. Firma Honda
vyvinula robota, ktorý sa stará a dozerá na deti, malé deti učí chôdze a staršie učí
jazyky. Vo veľkej obľube je sobášiaci robot od firmy Kokoro, ktorý sa vydal do sveta
a odkúpili ho aj USA.
13

FEI KKUI
Najviac som sa v svojej práci inšpiroval knihou V. Kalaša: Tridsať rokov svetovej
robotiky a jeho publikáciami v časopise AT&P journal.
14

FEI KKUI
1 Robotika
V tejto kapitole som pouţil literatúru [1], [4] a [7].
Svetová robotika sa v plnom rozsahu začala rozvíjať začiatkom 70-tých rokov 20.
storočia. Vo všeobecnosti sa označuje za tretiu etapu priemyselnej revolúcie, pričom za
prvú sa pokladá problematika pary a za druhú problematika elektriky. Moţno
konštatovať, ţe robotika sa uţ sformovala ako veda, má svoj predmet skúmania, svoje
ciele a svoje zámery. Opiera sa jednak o technické a prírodné vedy a jednak
o humanitné, ekonomické, resp. spoločenské vedy. Robotika umoţňuje humanizáciu
ľudskej práce, oslobodzuje človeka od stresovej činnosti a stereotypnej práce.
Významným spôsobom zvyšuje bezpečnosť práce, prispieva k zlepšeniu práce aj z
hľadiska moţného výbuchu., hluku, zápachov, prachu, teploty, ţiarení, vibrácií a pod.
Priemyselné roboty v mnohých technológiách môţu pracovať bez prítomnosti obsluhy,
často moţno tento proces realizovať bez prídavného osvetlenia, vykurovania a pod.,
pričom operátor procesu môţe na odľahlejšom mieste sledovať proces a jeho parametre
na displeji.
Rozvoj automatizácie výroby, ale i ďalšie aktivity vyţadujú pouţitie robotov.
Roboty v prvom počiatku boli nasadzované do výroby, neskôr i do iných oblastí
(výskumu, medicíny, servisných činností a pod.). Niektoré činnosti nemoţno bez
robotov vôbec automatizovať alebo vôbec realizovať. Základné prínosy robotizácie
moţno zhrnúť do nasledovných bodov:
-ekonomické prínosy: zvýšenie výroby, zvýšenie kvality, zníţenie nepodarkovosti,
úspora výrobných plôch, úspora pracovných síl,
- technické prínosy: zvýšenie úrovne automatizácie, rozvoj progresívnych odborov,
zvýšenie technologickej disciplíny
- odstránenie namáhavých, monotónnych a nebezpečných pracovných činností,
lepšie vyuţívanie ročného času výroby. Robotika je definovaná ako vedná disciplína
venovaná funkcii, stavbe, hodnoteniu a aplikáciám robotov. Teoretická a
experimentálna robotika sa venuje základným otázkam činnosti robotov. Aplikovaná
robotika sa zaoberá vývojom, konštrukciou a aplikáciami robotov. Priemyselná robotika
sa venuje metódam opisu výrobných procesov, objektov robotizácie, vytvoreniu
priemyselných robotov a prvkovej základne, rozpracovaniu robotických technológií,
15

FEI KKUI
vytvoreniu robotických komplexov a zostaveniu systémov riadenia robotizovanej
výroby.
Robotika prináša však aj výrazné ekonomické aspekty, napr. vyššiu produktivitu
práce, zvýšenie intenzity výrobných procesov a pod. Pritom zásadným spôsobom mení
vzťah medzi manuálnou a duševnou prácou. Zvyšuje kultúru výroby, má pozitívny
vplyv na zamestnancov v tom zmysle, ţe ich núti rozmýšľať, študovať, ďalej sa
vzdelávať a celkove rozvíjať svoju osobnosť. Robotika oslobodzuje človeka od úlohy
bezprostredného hlavného činiteľa technologických a výrobných procesov. Práve
z týchto dôvodov moţno robotiku označiť ako významný špecifický, spoločenský
fenomén, ktorý vstúpil na svetovú scénu.
Výrobné procesy moţno z hľadiska automatizácie rozdeliť do troch kategórií:
1. Spojité výrobné procesy, kde toky materiálov a energií prebiehajú spojito napr.
pri výrobe elektrickej energie, chemických produktov a pod.
2. Diskrétne výrobné procesy, kde sa sled jednotlivých operácií rôzne mení, menia
sa toky materiálov, informácií, energií, pričom do tejto kategórií moţno
zaradiť strojárstvo, elektrotechnickú výrobu, textilnú výrobu, výrobu obuvi,
stavebných dielcov, potravín a pod.
3. Hybridné procesy, ktoré obsahujú oba typy procesov
Diskrétny proces sa charakterizuje postupnosťou vykonávania operácií. Vo výrobe
sú technologické operácie a pomocné operácie. Technologické operácie tvoria súbor
činností, ktoré menia vlastnosti objektu (priame spracovanie materiálov. napr. brúsenie,
zváranie a pod.) Pomocné operácie tvoria súbor činností, ktoré vedú k zmene polohy
a orientácie (napr. nakladanie, vykladanie, zaloţenie, odstránenie odpadu). V prvej
etape vývoja sa automatizujú technologické operácie a neskôr pomocné. V diskrétnych
procesoch sa technologický proces prerušuje na čas potrebný na vykonanie pomocných
operácií. Systémy, v ktorých prebiehajú diskrétne procesy, sa nazývajú aj udalostné
systémy. Diskrétne procesy sú napr.: obrábanie, montáţ, zváranie, striekanie, obsluha,
lepenie, meranie, skladovanie.
16

FEI KKUI
Spojitý proces sa v procese výroby neprerušuje. Transportné operácie sú
bezprostredné – spojité. Typické procesy sú chemické, tepelné a pod.
Hybridné procesy obsahujú oba typy procesov. V podstate kaţdý diskrétny proces
je hybridný, vzhľadom na to, ţe v ňom sú nielen udalosti, ale prechod z jednej udalosti
na druhú prebieha určitý čas. Podobne v spojitých procesoch sa vyskytujú udalosti,
medzi ktorými prebieha proces spojito.
Automatizácia procesov prvej skupiny je do značnej miery zvládnutá, i keď sa
ďalej rozvíja. Druhá skupina odolávala komplexnej automatizácií. Na scénu vstúpil
priemyselný robot, ktorý dnes moţno označiť za mimoriadne účinný automatizačný
prostriedok nespojitých výrobných procesov. Robotizovaná výroba umoţňuje veľkú
flexibilitu, dáva moţnosť ľahkej zmeny výrobkov iba programovacími prostriedkami.
Táto vlastnosť priemyselných robotov je neobyčajne významná a z uvedeného je
zrejmé, ţe roboty sú v mnohých prípadoch nadradené nad jednoúčelovými automatmi.
Ak by sme v tomto štádiu chceli kategorizovať roboty do určitých tried, delenie
by vyzeralo takto:
Manipulačné roboty umoţňujú manipuláciu s predmetmi, nahrádzajú
niektoré funkcie ľudských rúk. Ekonomická komisia pre Európu v rámci
OSN definuje robot ako automatický, polohovo riadený
preprogramovateľný mnohofunkčný manipulátor s niekoľkými osami
pohybu, schopný manipulovať s materiálom, súčiastkami, nástrojmi alebo
špecializovanými prípravkami na základe variabilných programových
operácií pri vykonávaní rôznych úloh. Robot má často formu jedného alebo
viac ramien zakončených zápästím. Riadenie týchto robotov môţe byť
automatické alebo biotechnické.
Automatické roboty pracujú bez zásahu človeka. Operátor riadi robota
len v niektorých fázach činnosti.
Biotechnické roboty sú riadené operátorom. Tieto môţu byť s miestnym
alebo diaľkovým riadením. Biotechnické riadenie sa uplatňuje aj v
automaticky pracujúcich systémoch pri uvádzaní do prevádzky, opravách a
pod. Systémy s diaľkovým riadením sa nazývajú aj teleroboty.
17

FEI KKUI
Mobilné roboty môţu byť kolesové, pásové, lietajúce, plávajúce, atď.
Uvedené delenie vychádza z prevládajúceho spôsobu zabezpečenia pohybu
mobilného robota. Na mobilnom robote môţe byť umiestnený manipulačný
robot čím vzniká tzv. mobilný manipulačný robotický systém. Mobilná
platforma ako aj prípadný manipulačný systém môţe mať automatické
alebo biotechnické riadenie.
Informačné a riadiace roboty sú meracie, informačné a riadiace prostriedky,
ktoré automaticky získavajú, spracúvajú a prenášajú informácie. Uvedené
systémy sa pouţívajú v priemysle pri skupinovom nasadení robotov, pri
výskume pod vodou, v kozme a pod.
Komplexné roboty sú zloţené aspoň z dvoch typov uvedených robotov.
Osobitnou skupinou sú servisné roboty.
Systémový prístup vytvorenia automatickej výroby je zaloţený na paralelno-
iteračnej metóde rozvoja systému. Paralelne sa riešia celosystémové otázky a otázky
elementárnych pruţných technológií. Obe skupiny sa upravujú v iteračnom reţime pre
optimalizáciu celku. Celosystémové prístupy majú určený objekt sledovania
(komplexnú pruţnú technológiu), špecifickú organizačnú osnovu, charakteristickú
metodologickú základňu, rôznorodý súbor prostriedkov systémovej analýzy vo forme
prostriedkov modelovania, prijatia riešenia, riadenia. Obecným princípom rozvoja
výrobnej techniky je integrácia všetkých funkcií výroby pomocou počítačovej
informačnej siete. Spolu s tým pokračuje tendencia k zníţeniu objemu skupín výrobkov
a rozšírenie nomenklatúry výrobkov vyrábaných podľa individuálnych poţiadaviek
zákazníka. Vzrastá objem malosériovej výroby, ktorá musí byť pruţná, schopná
rýchleho preladenia na výrobu iných výrobkov. V modernej výrobe sa výrazne
uplatňujú systémy, v ktorých sú aplikované číslicové počítače. Tieto z hľadiska riadenia
musia pracovať v reálnom čase. Niektoré úlohy však môţu byť riešené aj v reţime úloh
tzv. voľného času.
18

FEI KKUI
Často sa vyskytuje označenie:
CAD – Computer Aided Deisgn – počítačová podpora navrhovania výrobkov
a tvorby konštrukčnej dokumentácie,
CAE – Computer Aided Engineering. Systémy CAE sú orientované na analýzy,
projektovanie a optimalizáciu výroby ako celku s čo najvyšším ekonomickým efektom.
Významnou zloţkou CAE je aj plánovanie rozdeľovania a vyuţívania výrobných
zdrojov. Ide o pouţívanie počítačov a NC riadenia na generovanie výrobne
orientovaných údajov a priame riadenie výrobného procesu.
CAM - Computer Aided Manufacturing – počítačom podporované riadenie výroby
CAD/CAM – integrácia počítačovej technológie do predvýrobných a výrobných
etáp výrobného procesu
CAQ - Computer Aided Quality Check – riadenie akosti produkcie
CAPP - Computer Aided Process Planning – plánovanie výroby, počítačová
podpora pri spracovaní technologickej dokumentácie
CAPPS - Computer Aided of Production Planning System - počítačová podpora
systémov plánovania a riadenia výroby
CAT - Computer Aided Testing - počítačom podporované meranie a testovanie
CARC - Computer Aided Robot Control - počítačová podpora riadenia
a programovania robotov a manipulátorov.
CATS - Computer Aided Transport and Store - počítačová podpora riadenia
medzioperačnej dopravy a skladovania,
CIM - Computer Integrated Manufacturing - počítačom integrovaná výroba. Ide o
automatizáciu všetkých činností od tvorby výrobku aţ po jeho expedíciu (konštruovanie
výrobkov, zostavenie technologických postupov, plánovanie výroby, operatívne
riadenie, výrobu súčiastok, inšpekciu, montáţ, balenie, expedíciu a pod.). Objavuje sa
skratka CHIM na označenie systémov CIM, v ktorých zostali ešte rozhodovacie činnosti
pre operátora. Riešia sa tým extrémne vysoké náklady na zavedenie CIM.
CAPE - Computer Aided Production Engineering - počítačová podpora výrobného
inţinierstva, je subsystémom systému CIM a zahŕňa počítačovú podporu všetkých
činností spojených s realizáciou samotnej výroby výrobku (programovanie výrobnej
techniky, obsluţných, dopravných a skladovacích zariadení, meranie, skúšanie a
diagnostika súčiastok a zhotoveného výrobku).
CAA – Computer Aided Assembly – počítačom podporovaná montáţ výrobkov
19

FEI KKUI
CAMA - Computer Aided Maintenance - počítačová podpora údrţby technických
zariadení,
NC – Numerical Control – číslicové riadenie strojov, na základe informácie
uloţenej na nosiči.
CNC – Computerized Numerical Control – počítačové číslicové riadenie. Ide
o riadiace systémy s riadiacim počítačom.
Veľmi dôleţitý je návrh vizualizačných funkcií. Nemali by obsluhe „prekáţať“,
nemali by opakovať informáciu, ktorú operátor zisťuje svojimi zmyslami priamo – mali
by byť predovšetkým radcom. Pri ich tvorbe je dôleţité vychádzať z poţiadavky
dodrţania jednoduchosť a prehľadnosť zobrazenia informácie.
V riadení materiálových tokov vo výrobe, ale i v iných aplikáciách sú potrebné
roboty. Ich pouţitie narastá s tým, ako sa zvyšujú poţiadavky na automatizáciu
diskrétnych procesov spojených s riadením najrôznejších pohybových úloh.
Zaostávanie Japonska v porovnaní s USA v oblasti robotiky bolo v priebehu
niekoľko málo rokov vyrovnané a moţno konštatovať, ţe Japonci pristúpili k ďalšiemu
rozvoju robotiky mimoriadne aktívne a sú na ceste k úplnej robotizácii krajiny. Svojím
súčasným dravým nástupom udávajú svetu v mnohých oblastiach robotiky smer vo
výskume a v aplikáciách. Veľký rozvoj japonskej robotiky dokumentuje napr. aj to, ţe
uţ od roku 1968 do roku 1972 vyvinula japonská firma SHINMEIWA INDUSTRY Co.
Ltd šesť typov priemyselných robotov pracujúcich v tzv. pravouhlom súradnicovom
systéme. Mimoriadnu zásluhu na razantnom rozvoji japonskej robotiky zohrala
organizácia MITI (Ministry of International Trade and Industrie), ktorá v tom čase
pribliţne s 12 000 pracovníkmi (z ktorých veľká časť pracovala po celom svete)
úpenlivo zhromaţďovala intelektuálne a technologické informácie o rozvoji robotiky v
ostatnom svete.
Zvlášť posledné desaťročie vo vývoji robotiky bolo orientované, a to najmä v
Japonsku, na problematiku kognitívnych, resp. humanoidných robotov. Ide o roboty,
ktoré dokáţu komunikovať s ľudskými bytosťami, vedia hrať na hudobných nástrojoch,
vedia maľovať, viesť nevidiacich, hrať hry ako napr. špeciálny ping-pong (myšlienka
20

FEI KKUI
pochádza od Dr. Johna Billingsliho z polytechniky Portsmouthu – r. 1985), vedia sa
rozhodovať, hľadať optimálne postupy, napr. pri skladaní Rubikovej kocky, vykonávať
pod dozorom niektoré medicínske úkony a operácie a pod.
Začiatkom 70-tych rokov vznikla v Japonsku organizácia JIRA (Japan Industrial
Robot Associattion), ktorá zdruţovala 87 rôznych inštitúcií súvisiacich s výrobou
robotov, aplikáciami, vzdelávaním, medzinárodnými kongresmi a pod. Táto inštitúcia sa
v roku 1974 pokúsila aj o definíciu robota, ktorá znela:
Priemyselný robot je manipulátor s vysokým stupňom pracovnej voľnosti, ktorý
vykonáva mnohostranné pohybové funkcie, ktoré sú podobné ľudským rukám.
Uţ v tom čase táto inštitúcia predpokladala, ţe uvedená definícia sa bude vyvíjať,
pretoţe sa objavia roboty, ktoré sa budú pohybovými funkciami podobať pohybovým
schopnostiam tvorov, ako sú napríklad hady alebo kraby. V rokoch 1978 aţ 1984
vyrobilo Japonsko 16 800 priemyselných robotov, z toho 7300 montáţnych, 1700 na
elektrické oblúkové zváranie, 1000 na odporové bodové zváranie, 1900 na obsluhu lisov
atď. V roku 1986 bolo v Japonsku 179 výrobcov priemyselných robotov, z ktorých
najznámejšie sú spoločnosti: KAWASAKI, MITSUBISHI, .ANUC, MATSUSHITA,
.UJITSU, HITACHI a ďalšie.
Značný rozmach robotiky zaznamenali aj štáty západnej Európy ako Nemecko,
Taliansko, Anglicko, Francúzsko, Švédsko a ďalšie so známymi výrobcami robotov ako
ASEA, KUKA, REIS, Bosch, Closs, Siemens, Torstteknik, Tralfa a ďalšími.
Problematika kognitívnych, resp. humanoidných robotov priamo súvisí s
problematikou umelej inteligencie, do ktorej z hľadiska robotiky moţno zaradiť napr.
oblasti príznakových metód rozpoznávania objektov, rečových informácií, syntaktickú
analýzu a syntézu, počítačové videnie, expertné systémy, rozhodovacie procesy,
procesy učenia, komunikáciu človeka s počítačom, reprezentáciu poznatkov,
zostavovanie modelov vonkajšieho prostredia, automatické plánovanie činnosti a pod.,
pričom moţno konštatovať, ţe robotika je jedným z vyústení snáh umelej inteligencie.
Mnohé z týchto oblastí umelej inteligencie z hľadiska robotiky boli uţ prepracované do
21

FEI KKUI
vysokého stupňa dokonalosti. Pre ilustráciu moţno uviesť napr. robotický systém štvrtej
generácie BOSCH SR 600, určený na elektronické a jemnomechanické montáţe. Robot
mal šesť stupňov voľnosti, presnosť ±0,1 mm a nosnosť 9,5 kg. Tento robot uţ v r. 1987
výnimočne zaujal na európskej výstave robotov vo vtedajšom Leningrade tým, ţe na
báze prvkov umelej inteligencie bol schopný z vyslovených slov v nemčine, resp. v
angličtine vyhľadať v nedeterministickom prostredí príslušné písmenká z plastu a
vyslovené slová z týchto písmen zloţiť.
22

FEI KKUI
2 História
Tab. 1 Prehľad histórie
15 storočie Leonardo DaVinci – leonardov robot
18 storočie Pier a Henry Droz - pisár
1738 Jacques de Vaucanson – flautista
1769 J.W. Kempelen – šachový automat
1898 Nikola Tesla – elektrický čln
1921 Karel Čápek – slovo „robot“
1942 Isac Asimov – zákony robotiky
1954 George C. Devol – prvý priemyselný robot
1956 Konferencia, na ktorej vzniká pojem „umelá inteligencia“
1959 G. Devol a Joseph Engelberger - robotizované rameno
„UNIMATE“
1974 Vzniká inštitúcia RIA - Robotic Industries Associattion
Leonardo DaVinci zostrojil mechanické
zariadenie, ktoré vyzeralo ako obrnený rytier.
Mechanizmus bol navrhnutý tak ako by vo
vnútri bola skutočná osoba, na ktorej je
brnenie. Rytier vie hýbať rukami, krokom
a dokáţe otvárať čeľuste.
23
Obr. 1 Leonardov robot

FEI KKUI
Pier a Henry Droz vytvorili androida pisára. Bol schopný
napísať perom niekoľko viet a veľmi dobre napodoboval človeka.
Jacques de Vaucasnson vybudoval po prvý krát flautistu.
Flautista dokázal fúkať do flauty a pomocou prstov hral rôzne melódie. Jeho druhý
automat hral na bubon alebo tamburínu, nebol aţ tak prevratný ako jeho tretí automat
kačica. Kačica je príklad pokusu modelovania zvieracej anatómie s mechanikou. Kačka
sa hýbala, kvákala, trepotala krídlami a dokonca aj jedla stráviteľné jedlo, ktoré
pomocou chemikálií dokázala natráviť a vylúčiť z tela ako exkrementy.
Obr. 4 Zlatá kačica – celkový pohľad Obr. 3 Zlatá kačica - pohľad do
Polytechnik J.W. Kempelen zostrojil prvý šachový automat. Figurína „ hracieho
Turka“ je v podstate predchodcom jednoduchého počítača, ktorý sa uţ usiloval
dokazovať vlastné ciele a samostatne volil prostriedky na ich dosiahnutie. Je to azda
prvý dôkaz moţnej existencie umelej inteligencie v dejinách.
Nikola Tesla skonštruoval elektrický poháňaný čln pracujúci na
báze vtedajších kódovaných rádiových vlnách. Svoj vynález prezentoval
pred admiralitou USA na jazere neďaleko New Yorku. Diaľkovo riadené
plavidlo malo riadenú rýchlosť. Plavidlo poháňal elektrický motor a malo
vynikajúcu manévrovaciu schopnosť.
24
vnútra
Obr. 2 Pisár
Obr 1
Obr. 5 Nikola Tesla

FEI KKUI
Český spisovateľ Karel Čapek uviedol slovo robot vo svojej hre „R.U.R“ (
Rossuum to Universal Robots). „Robot“, v českom jazyku pochádza od slova „robota“,
čo znamená „ povinná práca“.
Obr. 6 Karel Čapek ( vľavo ) so svojím bratom Jozefom - prví na svete zaviedli v roku 1921 pojem
robot v hre R.U.R
V roku 1942 v diele Run-around autor Isaac Asimov píše takisto o robotoch. Vďaka
tomuto dielu sú sformulované „zákony robotiky“, ktoré sú uznávané.
Zákony robotiky: 1.) Robot nesmie ublíţiť človeku alebo svojou nečinnosťou dopustiť,
aby mu bolo ublíţené.
rozpore s prvým zákonom.
2.) Robot musí poslúchnuť človeka, okrem prípadov, keď je to v
3.) Robot sa musí chrániť pred poškodením, okrem prípadov, keď je
to v rozpore s prvým alebo druhým zákonom.
George C. Devol sa pokladá za starého otca robotiky. Pôsobil v USA, v štáte
Conecticut, v meste West Port. Bol to mimoriadne nadaný samouk bez
25

FEI KKUI
vysokoškolského vzdelania. V tom čase uţ mal vyše 40 patentov na konštrukcie svojich
hydraulických robotov a ich riadiacich systémov. Jeho robot uvedený na obr.7 mal
masívnu konštrukciu a vyuţíval hydraulické lineárne a rotačné motory. Ovládanie
týchto hydraulických servomotorov bolo elektrické.
Obr. 7 Prvý priemyselný robot G. Devola z roku 1954
S pomocou dotácie z Rockefellerovej nadácie John McCarthy, Marvin Minsky,
Nat Rochesteru a Claude Shannon zorganizovali Dartmouth Summer. Výskumný
projekt zameraný na umelú inteligenciu na Dartmouth College. Pojem umelá
inteligencia je vytvorený ako výsledok tejto konferencie.
Výsledkom spolupráce Geroga Devola a Josepha
Engelbergera bol priemyselný robot nazvaný UNIMATE.
V roku 1961 boli priemyselné roboty UNIMATE
aplikované v americkej firme General Motors. Pouţili sa
na striekanie karosérií automobilov. Pri prvotnom
striekaní (resp. mohlo ísť aj o striekanie „bez farby“)
operátor napr. drţal koncový bod robota ( bez
hydraulického tlaku) so striekacou pištoľou rukou
a v tomto tzv. reţime učenia, ktorý sa neskôr nazýval
„playback“, dával robot prostredníctvom svojich snímačov informácie o rýchlosti
a polohe svojich ramien a striekacej pištole. Informácie zo snímačov sa v číslicovej
26
Obr. 8 Goerge C. Devol - starý otec
robotiky

FEI KKUI
podobe zaznamenávali na magnetofónovú pásku. Vznikol riadiaci program robota. Pri
ďalšom striekaní sa činnosť robotov opakovala podľa uvedeného programu.
Jedna z prvých veľkých aplikácií robotov vo svete bola zváracia linka karosérií
vozidiel Chevrolette v závode General Motors v meste Lordstone, v štáte Ohio, kde po
úspešných pokusoch s robotmi bolo v roku 1969 nasadených uţ 28 robotov UNIMATE.
Počet priemyselných robotov v USA postupne narastal. V roku 1983 pracovalo
v USA pribliţne 8 000 robotov, o rok neskôr pribliţne 13 000 a v roku 1986 to stúplo uţ
na 27 000 robotov.
V roku 1974 bola v USA zaloţená inštitúcia s pôvodným názvom Robot Institut of
America – RIA. V súčasnosti pod týmto označením ide o Robotic Industries
Associattion, ktorá zdruţuje výrobcov robotov, ich distributérov, servisné
a konzultantské firmy, organizuje kongresy, reprezentuje priemysel robotov vo vláde
USA, má výrazný vplyv na vysokoškolské vzdelanie odborníkov v robotike.
Z hľadiska aplikácií robotov v medicíne moţno za veľmi úspešný označiť americký
robotický systém „da Vinci“ pouţívaný na operácie, pri ktorých sa minimálne narúša
väzivo. Ide o robotický systém, ktorý sa uplatňuje vo všeobecnej chirurgii, urológii,
kardiochirurgii, gynekológii a hrudnej chirurgii. Pri zákroku odborný lekár pozoruje
proces na obrazovke a rukami uskutočňuje virtuálnu operáciu. Jeho pohyby sa vďaka
špeciálnym náprstkom prenášajú na robot, ktorý ich realizuje v tele pacienta, pričom
celý proces sa môţe realizovať na diaľku rádiovým spojením. Vo svete pracuje v
súčasnosti 280 takýchto systémov, z toho 60 v strednej Európe. V SR v Bratislave bolo
predvádzanie takéhoto systému v reálnych podmienkach 18. 4. 2005
Z historického hľadiska moţno za významný a pozoruhodný označiť robot s
umelou inteligenciou WABOT-2 – elektrofonický organista, ktorý bol zhotovený na
Univerzite Waseda v Tokiu pod vedením významného robotológa a šéfkonštruktéra
Isido Kato v spolupráci so spoločnosťou SUMITOMO ELECTRIC . Tento robot bol
vyvinutý k otvoreniu svetovej výstavy Expo 85 v japonskej Tsukube, kde 16. 3. 1985
spolu so speváckym zborom za prítomnosti japonskej vlády hral a spieval japonskú
27

FEI KKUI
hymnu v otváracom ceremoniáli výstavy. Tento robot môţe hrať podľa nôt, ale aj z
pamäti. Bolo moţné s ním komunikovať v otvorenom jazyku (v japončine) v reálnom
čase, pričom disponoval vetným rytmom. Tvorcovia tohto robota pokladali za špičku
z hľadiska umelej inteligencie analýzu a syntézu reči. Dvadsaťminútovú skladbu si
robot načítal z nôt za 19 s. Hral rukami s 10 prstami s maximálne 15 údermi za sekundu
a nohami. Prsty na rukách mali spolu 28 stupňov voľnosti a horné časti končatín robota
mali najviac 14 stupňov voľnosti. Pohybová rýchlosť horných končatín bola 1,5 m/s.
Dolné končatiny mali po 4 stupne voľnosti. Celkove mal robot 50 stupňov voľnosti. Bol
vysoký 1,8 m, jeho hmotnosť bola 90 kg a bol tvarovaný do podoby človeka. Robot bol
zhotovený zo špeciálnych plastov zosilnených uhlíkovými vláknami a z hliníkových
zliatin. Riadiaci systém tvorilo 17 šestnásťbitových a 50 osembitových mikropočítačov.
Všetky prepojenia boli realizované optoelektronickými spojmi. Maximálna rýchlosť
prenosu informácií bola 32 Mb/s. Robot mal v hlave CCD kameru, ktorá spoľahlivo
pracovala aj pri nepriaznivých svetelných podmienkach. Tento robot predstavoval
demonštráciu posledných vtedajších úspechov vedy a techniky.
Za úspech svetovej vedy a techniky v oblasti humanoidných robotov sa dal označiť
aj spoločný americko-francúzsky dvojnohý robot z univerzity v Michigane s názvom
ROBIT, ktorý mal chôdzu veľmi podobnú chôdzi človeka. ROBIT dokázal udrţať
rovnováhu aj v prípade, ţe bol posotený. Bol prvým svojho druhu na svete. Má
špeciálne konštruované a riadené končatiny, ktoré mu umoţňujú pomerne rýchly
a stabilný pohyb aj po nerovnom teréne, čo jeho predchodcom robilo veľké problémy.
V tejto časti bakalárskej práce som pouţil [2] a [3].
28

FEI KKUI
3 SWOT analýza
V tejto kapitole definujeme základné pojmy SWOT analýzy a na jednoduchom
príklade ich aplikujem do praxe. Vychádzal som z príručky SWOT analýzy [10].
3.1 Definovanie SWOT analýzy
SWOT analýza je zaloţená na kombinácii:
-silných stránok podniku (strenghts);
-slabých stránok podniku (weaknesses);
-príleţitostí okolia (opportunities);
-hrozieb okolia (threats).
Jej hlavnou náplňou je kompletizovať silné aj slabé stránky podniku (vnútorné stránky)
+ príleţitosti a riziká (vonkajšie), a zoradiť ich podľa dôleţitosti.
Silné stránky sú pozitívne vnútorné podmienky, ktoré umoţňujú firme získať
prevahu nad konkurentmi. Organizačnou prednosťou je jasná kompetencia, zdroj alebo
schopnosť, ktorá umoţňuje firme získať konkurenčnú výhodu na trhu. Prístup ku
kvalitnejším materiálom, dobré finančné vzťahy, silný imidţ, vlastníctvo patentov,
rozsiahle distribučné kanály alebo vysoko talentovaní manaţéri, to sú všetko prednosti.
Slabé stránky sú negatívne vnútorné podmienky, ktoré môţu viesť k niţšej
výkonnosti. Nedostatkom môţe byť absencia dôleţitých zdrojov alebo schopností.
Manaţéri s neadekvátnymi strategickými schopnosťami, prekročené úvery, úbohý imidţ
výrobku, zastarané stroje alebo zlé umiestnenie továrne sa tieţ zaraďujú medzi slabé
stránky firmy.
29

FEI KKUI
Silné a slabé stránky – môţu byť analyzované predovšetkým v oblastiach:
-finančná sila podniku;
-výskum a vývoj;
-výrobková politika;
-úroveň manaţmentu;
-organizácia podniku;
-napojenie na infraštruktúru;
-image podniku alebo výrobku atď.
Príleţitosti sú súčasné alebo budúce podmienky v prostredí, ktoré sú priaznivé
súčasným alebo potenciálnym výstupom firmy. Priaznivé podmienky môţu obsahovať
zmeny v zákonoch, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť firmy, rastúci počet zákazníkov,
uvedenie nových technológií, ktoré môţe podnik ľahšie vyuţívať, zlepšené vzťahy s
dodávateľmi atď. Príleţitosti sú vo väčšine chápané ako príleţitosti, ktoré pomôţu
podniku neutralizovať hrozby, jednak ako vlastné rozvojové príleţitosti vyplývajúce z
charakteru okolia. V druhom prípade bude charakter príleţitostí závislý na tom, či pôjde
o odvetvie vo fáze zrelosti, odvetvie na vzostupe alebo či pôjde o medzinárodné alebo
dokonca globálne trhy.
Riziká sú súčasné alebo budúce podmienky v prostredí, ktoré sú nepriaznivé pre
firemné súčasné alebo budúce výstupy. Nepriaznivými podmienkami býva vstup
silného konkurenta na trh, pokles počtu zákazníkov, uvedenie nových technológií, ktoré
spôsobia, ţe súčasne vyrábajúci s výrobok zastará, zmena legislatívnych nariadení,
ktoré sťaţia schopnosť firmy konkurovať alebo problémy s nachádzaním spoľahlivých
dodávateľov.
Hrozby a príleţitosti budúceho okolia – je nutné vychádzať z hrozieb makrookolia, tak
i mikrookolia. Medzi typické hrozby patrí:
-vysoká diferenciácia v odvetví;
-štátne regulácie;
-know-how, ktoré sa v odvetví pouţíva;
-veľký počet konkurujúcich si firiem;
30

FEI KKUI
-pomalý rast odvetvia;
-hrozba substitučných výrobkov;
-hrozba vstupu nového producenta a pod.
Kombináciou príleţitostí a hrozieb okolia a silných a slabých stránok podniku potom
vznikajú rôzne varianty strategického správania, pričom je nutné vziať do úvahy, ţe ide
o budúci vývoj. Potom na základe analýzy môţeme určiť:
-ideálnu podnikateľskú jednotku, pre ktorú sú typické veľké príleţitosti a malé
ohrozenia;
-špekulatívnu podnikateľskú jednotku, pre ktorú sú typické veľké príleţitosti a veľké
ohrozenia;
-vyzretú podnikateľskú jednotku s malými príleţitosťami a malým ohrozením;
-znepokojujúcu podnikateľskú jednotku s malými príleţitosťami a veľkým ohrozením.
V rámci procesu realizácie SWOT analýzy je potrebné uskutočniť tieto kroky:
1.formulovať cieľ SWOT analýzy (napríklad zistiť, či podnik môţe byť ekonomicky
úspešný v danom roku). Silné a slabé stránky sa vţdy identifikujú z hľadiska určeného
cieľa.
2.Získať potrebné informácie. SWOT analýza sa zvykne robiť formou tabuľky, kde sa
zaznamenávajú silné a slabé stránky vyplývajúce z porovnania s konkurenciou a
príleţitosti a riziká vyplývajúce z porovnania s konkurenciou a príleţitosti a riziká
vyplývajúce z vonkajšieho prostredia.
Po dokončení SWOT analýzy sú manaţéri schopní posúdiť nastávajúcu pozíciu podniku
a previesť zásahy, ktoré lepšie pripravia firmu na budúcnosť. Manaţéri môţu porovnať
externé príleţitosti a riziká s internými silnými a slabými stránkami. Pri určovaní
dimenzií jednotlivých faktorov sa zvykne vyuţívať bodovacia škála. Kaţdý faktor sa
vyhodnotí určitým počtom bodov od 1 do 5 pričom body od 1 – 2 sa povaţujú za
nepriaznivé, od 3 – 4 za stredné a 5 za priaznivé hodnotenie. Po konečnom súčte v
jednotlivých kategóriách sa výsledné hodnoty vnesú do siete rozdelenej do štyroch
31

FEI KKUI
kvadrantov. Po odčítaní vektorov výsledný vektor zaznačíme a alternatívu, akou sa
máme riadiť, v našom danom prípade vypočítame podľa umiestnenia v jednom zo
štyroch kvadrantov.
KVADRANT II
vertikálna integrácia
zloţená diverzifikácia
kritické vnútorné slabé stránky
stratégia spojenectva
KVADRANT III
redukcia
rozdelenie
likvidácia
stratégia ústupová
32
KVADRANT I
koncentrácia a rozvoj výrobku
inovácia
podstatné vnútorné prednosti
stratégia ofenzívna
KVADRANT IV
sústredená diverzifikácia
stratégia defenzívna

FEI KKUI
3.2 Aplikovanie SWOT analýzy
V tejto časti som sa zemeral na podnik ZMP INC. Ktorý sa nachádza v
Koishikawa, Bunkyo-ku, Tokyo 112-0002 , Japan. Venuje sa výrobe robotov. Prezident
firmy je Hisashi Taniguch. Disponuje kapitálom 30 000 000 JPY čo je pribliţne
268 000 EUR. Táto firma ma hlavne zaujala tým, ţe ponúkla na predaj zdrojový kód
jedného svojho humanoidného robota. Generálny riaditeľ ZMP Hisashi Taniguchi
vysvetľuje dôvody pre predaj zdrojových kódov takto: “Naše duševné vlastníctvo,
zdrojový kód k robotovi “nuvo”, sme sa rozhodli zverejniť preto, aby sme dali podnet k
výskumu a rozvoju robotiky, možnosti ZMP sú obmedzené a zapojenie “externých
mozgov” spoločnosti a vývoju robotov jednoznačne prospeje. Rozvoj robotiky v oblasti
hardware dosiahol určitého stupňa zrelosti, vývoj software, vrátane aplikácií a služieb,
bude hlavná téma pre najbližšie roky. Preto by sme radi ocenili účasť IT firiem a ich
zamestnancov, ktorý sú skúsený v príprave nových aplikácií, služieb a obchodných
modelov.” [9] . Preto som chcel zistiť aké je postavenie firmy na trhu.
Silné stránky:
Kompetentnosť – vedúci pracovníci sú presne zaradení do jednotlivých odborov podľa
ich odbornosti.
Dobrá povesť u kupujúcich – výrobky sú bezchybné a spĺňajú očakávania kupujúcich.
Obchodná stratégia – predaj zdrojového kódu robota „nuvo“ na trhu.
Dobrý manaţment – skúsení riadiaci pracovníci.
Dobrá motivácia – moţnosť sebarealizácie odborníkov vo vybranom odvetví.
Vysoká produktivita práce.
Geografická poloha – veľkomesto ma výhody v prezentácií výrobkov, výroby,
mnoţstvo fakúlt kde sa školia nový mladí nadšenci.
Mladý perspektívny kolektív, plný elánu a chuti pracovať.
Spolupráca s vysokými školami – podporuje výskum a rozvoj.
Originalita produktov.
33

FEI KKUI
Slabé stránky:
Finančné zdroje – keďţe je to malá firma, disponuje nízkym kapitálom. Nemá dostatok
financií na rozvoj a výskum.
Konkurenčné schopnosti – vďaka nízkemu kapitálu nie je firma flexibilná a ťaţšie znáša
konkurenčné tlaky.
Slabé postavenie na trhu – nízka ponuka výrobkov na trh.
Technológie - opotrebované strojové zariadenie.
Príliš úzky výrobný program – malé priestory, preto nevyrábajú pre kvantitu ale kvalitu.
Vysoká cena výrobkov – kvôli vysokým nákladom.
Časovo náročný vývoj.
Príleţitosti:
Veľa potencionálnych zákazníkov.
Moţnosti expandovať na nové trhy, kde nie je presýtený trh.
Moţnosť rozšírenia výrobného programu pre lepšie uspokojenie zákazníkov.
Podpora vlády na výskum a vývoj v podobe grantov a príspevkov z fondov.
Lepšie dostupné moderné technológie a zniţovanie ich cien na trhu.
Hrozby:
Rýchly rast trhu – neschopnosť prispôsobiť sa tempu rastu.
Vstup nového konkurenta – daný odbor je perspektívny a ţiadaný.
Rastúca moc zákazníkov – moţnosť vyberať si drahšie a zloţitejšie výrobky od
konkurenčných firiem.
Meniace sa potreby, vkus a vplyv módnych vĺn na zákazníkov.
Prílišná akcelerácia technologického pokroku vďaka veľkým spoločnostiam a ich
vysokým investíciám, na ktoré malý výrobca nebude schopný reagovať.
34

FEI KKUI
Problém patentovania nových technológii a postupov pri výrobe zo strany
nadnárodných korporácií.
Tab. 2 Silné stánky a pridaný faktor dôleţitosti - SWOT analýza
SILNÉ STRÁNKY Faktor dôleţitosti
Kompetentnosť 4
Dobrá povesť u kupujúcich 3
Obchodná stratégia 4
Dobrý manaţment 4
Dobrá motivácia 3
Vysoká produktivita práce 4
Geografická poloha 4
Mladý perspektívny kolektív 4
Spolupráca s vysokými školami 5
Originalita produktov 3
SPOLU 38
Tab. 3 Slabé stánky a pridaný faktor dôleţitosti - SWOT analýza
SLABÉ STRÁNKY Faktor dôleţitosti
Finančné zdroje 4
Konkurenčné schopnosti 3
Slabé postavenie na trhu 2
Technológie 3
Príliš úzky výrobný program 4
Vysoká cena výrobkov 3
Časovo náročný vývoj 5
SPOLU 24
35

FEI KKUI
Tab. 4 Príleţitosti a pridaný faktor dôleţitosti - SWOT analýza
PRÍLEŢITOSTI Faktor dôleţitosti
Veľa potencionálnych zákazníkov 3
Moţnosti expandovať na nové trhy 5
Moţnosť rozšírenia výrobného programu 3
Podpora vlády na výskum a vývoj 4
Lepšie dostupné technológie 3
SPOLU 18
Tab. 5 Hrozby a pridaný faktor dôleţitosti - SWOT analýza
HROZBY Faktor dôleţitosti
Rýchly rast trhu 4
Vstup nového konkurenta 2
Rastúca moc zákazníkov 3
Meniace sa potreby 4
Prílišná akcelerácia technologického pokroku 5
Problém patentovania nových technológii 4
SPOLU 22
36

FEI KKUI
V našom prípade sme sa na konci SWOT analýzy ocitli v IV kvadrante, čo
znamená ţe prevaţujú hrozby nad príleţitosťami a silné stránky nad slabými. Z toho by
sa dalo usúdiť, ţe firma je silná, má dobrý základ, ale ohrozujú ju väčšie firmy. Má
ťaţšie postavenie na trhu. Preto by mala nastoliť defenzívnu stratégiu, čo znamená
udrţať firmu na svojej pozícii a hľadať zdroje aby sa mohla brániť pred silnejšou
konkurenciou, čo v podstate vysvetľuje dôvod predaja zdrojových kódov.
37

FEI KKUI
4 Technologická analýza
4.1 Bipedálne kráčanie
Jedným z najväčších problémov riešenia kráčajúcich mobilných servisných robotov
je návrh ich lokomočného (pohybového) ústrojenstva. Modelom sú pohybové
ústrojenstva ţivočíchov a biomechanika ich pohybu opísateľná biomechanickými
charakteristikami. Charakteristiky moţno vyuţiť najmä pri analýze pohybových
vlastností, optimalizácií konštrukcie a pohonového agregátu pohybového ústrojenstva,
návrhu riadenia a koordinácie pohybu funkčných častí lokomočného ústrojenstva.
Štatistiky o aplikáciách mobilných servisných robotov potvrdzujú, ţe druhým
najrozšírenejším princípom ich mobility po kolese je princíp „ kráčania“. Dostupné
databázy evidujú okolo 120 typovo rôznych konštrukčných riešení kráčajúcich robotov.
Modelom pre riešenie mechanizmu lokomócie kráčajúcich strojov sú pohybové
schopnosti ţivočíchov a ich pohybové ústrojenstva „nohy“, ktoré realizujú pohyb ako
výsledok zloţitej činnosti skeletového(kostrového) a nervovo-svalového systému ich
organizmu
.
Teoretickým východiskom pre hodnotenie techniky pohybu kráčajúceho systému
(biomechanika) sú javy charakterizujúce a určujúce mechaniku pohybu (biomechanické
charakteristiky) hmotného systému v jej kinetickom a dynamickom prejave. Jedným
z nástrojov vstupujúcim do metodiky konštruovania robotov s podporou CAD systémov
(CAD- Computer Aided Design- systém s integrovanou podporou návrhu a súčasne aj
výrobou súčiastky) je simulácia, ktorá umoţňuje analyzovať správanie sa kráčajúceho
mechanizmu uţ v etape jeho navrhovania. Súčasné CAD systémy integrujú všetky
pozitívne prístupy k počítačovej simulácií a nadväzne optimalizácií navrhovaného
technického systému.
38

FEI KKUI
Pri činnosti pohybového mechanizmu robota (bipedálne formy: kráčanie, skákanie,
beh obraty...,quadrupedálne formy: šplhanie, plazenie, lezenie, plávanie...
Druhy pohybu: priamočiare, obecné, rovnomerné, nerovnomerné, aktívne, pasívne,
cyklické, acyklické...) sa poloha jeho jednotlivých funkčných častí a nadväzne celého
systému mení, mení sa dráha pohybu, jej veľkosť a smer. Menia sa uhly, ktoré zvierajú
funkčné časti systému voči sebe a voči okolitému prostrediu, t. j. pohyb sa premieta do
zmien polohy vo všetkých rovinách súradnicovej sústavy organizmu.
Mechaniku kráčania vyjadrenú polohami jednotlivých kĺbov nohy a ich
uhlovými zmenami, resp. dráhou kĺbov, moţno popísať matematickým modelom
vyuţívajúcim len priestorové charakteristiky zo zostavy uvedených biomechanických
charakteristík. Kráčanie moţno rozloţiť na fázy pohybu pre kaţdú formu a druh
pohybu. Napr. pre symetrickú chôdzu má model kráčania štruktúru pohybu: Fáza I.-
vykročenie, Fáza II.- prvá časť kroku, Fáza III.- druhá časť kroku, Fáza IV.- dokročenie.
Fázy II, a III. sa cyklický opakujú, počet cyklov závisí od dĺţky kroku a vzdialenosti,
ktorú treba prekonať.
Navrhovanie robotov si vyţaduje zvládnuť okrem poznatkov o konštruovaní
technických systémov aj poznatky z biomechaniky, obecných princípov tvorby metodík
navrhovania zostáva mechatronický prístup. [11]
4.2 Konštrukčná analýza humanoiného robota
SONY QRIO
Robotika revolucionizuje mnohé vedné oblasti tým, ţe im predkladám nové
a nové náročné poţiadavky. Vo vývoji robotiky vznikol rad nových mechanických
komponentov, aplikovali sa nové konštrukčné materiály, vznikli originálne kinematické
štruktúry. Výrazne sa zdokonalili pohybové systémy, rozvinula saproblemaatika
špeciálnych senzorických systémov, nastal hlboký prienik výpočtovej techniky
a programových prostriedkov do robotiky, rozvinuli sa nové riadiace štruktúry. Silne sa
39

FEI KKUI
rozvíjajú väzby a aplikácie vo vzťahu k umelej inteligencii apod. Robotika významne
prispieva k rozvoju špičkových technológii. V tejto časti na príklade opíšem
konštrukčné riešenie robota SONY QRIO. [12]
4.2.1 Charakteristika humanoidného robota SONY QRIO
Medzi vysoko inteligentné humanoidné roboty nepochybne patri uţ spomínaný
humanoidný robot vyvinutý firmou SONY nazývaný „QRIO“ viď. Obr. 9. Má rôzne
schopnosti pre komunikáciu so svetom a je jedným z najviac dômyselných
a inteligentných humanoidných robotov, ktorí otvárajú nepoznané hranice a moţnosti.
Je postavený na základe predchádzajúcej verzie SDR-AX. Skratka SDR- znamená
Sony dream robot, čiţe humanoidný robot vysnívaný firmou SONY. Robot je
stelesnením autonómneho kráčajúceho a inteligentného systému schopného začlenenia
do beţného ţivota s ľuďmi v ich domácom prostredí.
Obr. 9 Humanoidný robot QRIO od firmy SONY
40

FEI KKUI
POPIS JEDNOTLIVÝCH ČASTÍ:
A: Stereo kamera.
B: Reproduktor.
C: Polohový senzor ramena.
D: Odmeriavací senzor vzdialenosti (hlava).
E: Obrazový rozlišovací senzor (oko).
F: Zapnutie / Vypnutie.
G: Mód správania sa.
H: Odmeriavací senzor vzdialenosti (ruka).
I: Sluchový senzor (ucho).
J: Mikrofón.
K: Senzor zovretia.
Tabuľka 6 popisuje pôsobivú konfiguráciu tohto humanoidného robota.
Disponuje 38- mimi servomotormi, z toho aţ 10 je určených pre pohyb rúk. Kaţdý
palec má nezávisle riadený pohon. Voľba servomotorov bola podmienená poţiadavkou
čo najmenšieho hluku, takţe samotný chod robota je aţ prekvapivo tichý, nepočuť
ţiadne zvuky typické pre tieto konštrukcie.
Tab. 6 Konštrukčné riešenie robota QRIO a popis voľnosti jednotlivých častí
Výška 580 [mm]
Váha 6.5 [kg]
Počet všetkých kĺbov 38 DOF
Hlava 4 DOF
Trup 2 DOF
Rameno 5 DOF x 2
Noha 6 DOF x 2
Ruka 5 DOF x 2
41

FEI KKUI
4.2.2 Konštrukčné riešenie hornej časti (hlavy)
QRIO je vybavený dvoma CCD kamerami s rozlíšením 110,000 pixlov
a stereoskopickým rozpoznávacím obrazovým videním viď. Obr.10. Vie rozoznať
prekáţku na vzdialenosť 100 cm, čím sa jej efektne, ale hlavne včas vyhne.
V hornej časti sa nachádza taktieţ 7 mikrofónov, ktoré slúţia ako sluchové
vnemy robota. Vie nielen rozoznávať slová ale aj určovať smer, odkiaľ zvuk prichádza
a rozpoznať hlas človeka, s ktorým uţ komunikoval a uloţil predtým do pamäte. Je
schopný rozoznávať tváre ľudí, pričom si ich pamätá. Dokáţe tieţ odpovedať, jeho
slovník obsahuje desiatky tisíc slovíčok. Je schopný dialógu a zapamätá si niektoré
informácie o človeku s ktorým sa rozpráva.
Obr. 10 Konštrukčné zobrazenie hornej časti (hlavy)
42

FEI KKUI
4.2.3 Konštrukčné riešenie ramena
Konštrukcia ramien a rúk bola navrhnutá tak, aby čo najviac pripomínala ľudské
pohyby a vyzerala príťaţlivo „ľudsky“ viď. Obr. 11. Rameno je umiestnené na
guľovom kĺbe, ktoré umoţňuje univerzálny pohyb, no má vyššie poţiadavky na riadenie
týchto pohybov.
Účelom tohto humanoidnéo robota je pouţitie v domácom prostredí, kde je
ľudský dotyk častý, dokonca prirodzený. Preto sú jeho kĺby spájané a plynulé
predchádzajú k ďalšiemu kĺbu. Spájané časti sú ukryté vo vnútri, aby sa pri manipulácii
s robotom vyvolal dojem hladkého povrchu prstov, lakťov a ramien.
Kvôli tomu sú ramená vybavené dotykovými senzormi umiestnenými na
ramennom kĺbe a lakťovom kĺbe. Tieto senzory slúţia ako hmatové vnemy robota. Ak
sa tieto vnemy aktivujú, riadiaci systém vyhodnocuje o aký dotyk ide a následne
koriguje smer pohybu robota a silu, ktorá pôsobí na jeho povrch.
Obr. 11 Konštrukcia ramena
43

FEI KKUI
4.2.4 Konštrukčné riešenie trupu
SONY QRIO rozoznáva mechanický tlak vyvíjaný na jeho trup a urobí krok
smerom, v ktorom je naň tlačené s cieľom zachovať svoju stabilitu a predísť pádu viď.
Obr.12. Dokáţe sa prispôsobiť tlaku, ktorý prichádza spredu, zozadu, zľava a sprava.
Ak vyhodnotí situáciu tak, ţe pád je nevyhnutný, prispôsobí sa situácii a v smere pádu
natiahne ruky. Riadiaci systém uvoľní servomotory, aby lepšie absorbovali pád.
Následne robot zisti svoju pozíciu, obráti sa tvárou hore a dokáţe sám vstať.
Obr. 12 Konštrukčné riešenie trupu
4.2.5 Konštrukčné riešenie dolnej končatiny
Pri „statickom pohybe“ sa vyuţíva na stabilizovanie robota umiestnenie jeho
ťaţiska tak, aby kolmica, ktorá ním prechádza smerom k zemi bola v rámci nohy na
ktorej robot stojí, alebo medzi jeho nohami, s cieľom robota stabilizovať. Dynamická
chôdza je sprevádzaná pohybmi, pri ktorých ťaţisko robota nemusí byť nutne v tzv.
zóne stability, pretoţe do úvahy sa berie dynamika pohybu a sily gravitácie sa
vyrovnávajú s odstredivými silami pohybu. Hovorí sa o tzv. Zero Moment Point (ZMP).
QRIO podobne ako človek vyuţíva „dynamický typ pohybu“ viď. Obr 13.
Dokáţe kráčať po rôznych povrchoch a tancovať. Ako prvý robot dokázal beţať
a poskakovať. Tento humanoidný robot je vybavený senzormi v chodidlách, ktoré mu
umoţňujú detekovať typ povrchu pomocou tlaku, ktorým povrch na robota pôsobí.
Vďaka tomu je schopný rozlišovať skokové zmeny povrchu do výšky 1 cm alebo šikmú
plochu do 10 stupňov a prispôsobiť sa im.
44

FEI KKUI
Obr. 13 Konštrukčné riešenie dolnej končatiny (nohy)
4.2.6 Špeciálny mechanizmus ISA
Pre dosiahnutie plynulosti pohybov a malých rozmerov bol vyvinutý špeciálny
mechanizmus ISA viď. Obr. 14. Výhodou takéhoto riešenia je vysoký krútiaci moment,
vysoké presnosti a takmer okamţité vykonanie akcie daného člena. ISA systém má asi
2x vyšší krútiaci moment v porovnaní s mechanizmami bez zabudovaných riadiacich
členov. Takýto mechanizmus obsahuje senzorické systémy, servomotor a prevodový
člen. Existujú tri druhy mechanizmov ISA. Malé mechanizmy pouţívané pri konštrukcii
ramenných kĺbov. Stredné sú pouţívané v konštrukciách nôh a trupu, zatiaľ čo veľké sú
vyuţívané hlavne v oblasti, ktorá si vyţaduje vysoký krútiaci moment, teda v oblasti
kolenného kĺbu.
Obr. 14 Inteligentný mechanizmus ISA
45

FEI KKUI
5 Perspektívy technológií
Vývoj technológii napreduje veľmi rýchlo, čoho je dôkazom aj robot CBi.
Humanoidného robota vytvorili japonskí a americkí vedci. Vysoký je 155 cm, disponuje
51 stupňami voľnosti a má hmotnosť 85 kg. Jeho dolné končatiny dostávajú riadiace
signály, ktoré sú získavané zo senzorov napojených na mozog opice, pohybujúcej sa po
beţiacom páse. Aktivita viac ako dvoch stoviek neurónov mozgovej kôry opice je
snímaná a prevedená do podoby, ktorú je moţné prenášať pomocou internetu.
Vzhľadom k rozdielnemu ťaţisku tela opice a robota, tento pohyb dolnými končatinami
robota v súlade s pohybmi opice sú totoţné, ale CBi nedokáţe samostatne stáť
a udrţiavať rovnováhu. Pohyb robota je snímaný videokamerou a odosielaný späť do
USA, kde je v reálnom čase premietaný opici. Tá je schopná ešte niekoľko minút po
tom ako je zastavený beţiaci pás ovládať pohyb robota uţ iba myšlienkami, sledujúc
premietaný obraz chodiaceho robota.
Vedci hodnotia výsledok tohto experimentu ako veľký krok smerom k realizácii
neurálnych protetických zariadení, ktoré v budúcnosti umoţnia obnoviť motorické
funkcie dolných končatín paralyzovaných pacientov snímaním ich mozgovej aktivity.
Súčasne umoţní vývoj robotov, ktorých pohyb bude podobnejší ľudskému. [6]
Obr. 15 Robot CBi, ktorý je prepojený s mozgom opice
46

FEI KKUI
Vďaka novým technológiám vzniká aj nový myšlienkový smer tranzhumanizmus,
ktorý počíta s postupným zlepšovaním a so zdokonaľovaním ľudského rodu
prostredníctvom strojov. Dalo by sa to cez nejaké rozhranie medzi neurónmi a
komunikačnými zariadeniami počítačov. Futurológ Ray Kurzweil vkladá veľkú nádej
do nanotechnológie, čiţe technológie schopnej vytvoriť stroje veľkosťou blízke
molekulám. Tieto "nanostroje" by mohli preniknúť do ľudského mozgu a riadene
zvyšovať jeho inteligenciu i kapacitu. Nešlo by tu teda o akési "súperenie" medzi
strojmi a ľuďmi, či dokonca o nahradenie ľudí strojmi, ale o pokračovanie vyuţívania
strojov, avšak novým spôsobom.
Umelý organizmus, robot (vhodnejšie by bolo pouţívať pojem cyborg, alebo
”arorg” – od artificial organism) je chápaný ako produkt ľudskej činnosti. Po prvej
generácii robotov by však mohli nasledovať ďalšie, ktoré by mohli byť zdokonalené
v dôsledku činnosti UI a mohli by byť aj robotmi produkované, čo by nebolo ţiadúce
bez súhlasu človeka. Preto k trom zákonom, spomenuté v 2. kapitole, ktoré pred viac
ako 60 rokmi sformuloval spisovateľ vedeckofantastickej literatúry Isaac Asimov by
mal byť doplnený 4. zákon: ”Robot sa nesmie klonovať, nesmie sám ani v súčinnosti
s inými robotmi produkovať svoje kópie alebo zdokonalené verzie”. Tento zákon by
mal zabrániť, aby inteligentný robot na základe asociácií, ako napr: a) ţivočích (vrátane
človeka), má pud sebazáchovy, rozmnoţuje sa, b) počítač a zálohovanie údajov; toto
tvorčím spôsobom nerozvinul a neaplikoval aj na seba.
UI môţe nepredstaviteľne rozšíriť moţnosti ľudského výkonu. Pre jej schopnosť
tvorivo riešiť zadané úlohy a stanovovať si vlastné úlohy. Však činnosť UI musí byť
regulovaná. Obdobne ako genetické manipulácie a práca s nebezpečnými
mikroorganizmami sa uskutočňujú v špeciálne chránených priestoroch, by sa malo
postupovať aj pri vývoji a experimentovaní s UI.
47

FEI KKUI
6 Záver
Po preštudovaní témy som sa utvrdil ţe robotika je preferovaná právom. Dôkazom
toho je rýchly vývoj technológií a uplatnenie robotov v praxi. Roboty sú vyuţívané vo
všetkých sférach nášho ţivota. Týka sa to uţ priemyselnej výroby, poľnohospodárskej
výroby, kultúry, zdravotníctva, vo vede a výskume. V domácnostiach sa dokonca
stávajú nielen pomocníkmi, ale aj spoločníkmi a maznáčikmi. Humanoidné roboty sú
stále na vyššej úrovni, sú schopné samostatne sa rozhodovať. Moţnosť, ţe by sa v
strojoch mohli vyvinúť city, teda aj hnev, strach a agresivita potrebné na vedenie vojny,
patrí do ďalekej science-fiction. Napriek tomu máme stále dôvody na obavy. Veľké
nebezpečenstvo hrozí zo zneuţitia technológií. Namiesto vojny proti strojom je oveľa
reálnejšie, ţe ľudia pouţijú nové moţnosti proti sebe navzájom. Robíme to uţ totiţ od
nepamäti. Kaţdá krajina sa snaţí plne podporovať vedu a výskum poskytovaním
rôznych grantov a fondov. Aj to motivuje mnohé firmy k bádaniu v oblasti nových
technológií.
Pojem technologickej singularity je kľúčovým na pochopenie moţných scenárov
technologického vývoja. Tento výraz vymyslel americký matematik, vysokoškolský
pedagóg a autor vedecko-fantastických diel Vernon Vinge. Vychádzal z predpokladu,
ţe človek raz bude schopný vytvoriť stroj, ktorý by ho inteligenčne prevýšil. Keďţe
tento stroj bude inteligentnejší ako jeho stvoriteľ, bude schopný sám vytvoriť nový, ešte
dokonalejší stroj.
Nový stroj bude schopný vytvoriť svojho ešte dokonalejšieho nasledovníka, a tento
vývoj bude pokračovať aţ k nekonečnej dokonalosti. Vinge tento stav nazval
singularita. Pre súčasného človeka je ťaţké si predstaviť, ako by mohol fungovať a
vyzerať čo len druhý zo strojov v rade. Otázne je tieţ, kedy by k singularite mohlo
dôjsť, pretoţe nevieme odhadnúť ani rýchlosť, akou by boli nadľudsky inteligentné
stroje schopné vyrábať svoje zdokonalené repliky.
Ray Kurzweil oponuje, ţe singularita je bod v čase v budúcnosti, za ktorý uţ
nedokáţeme vidieť, a po ktorom vývoj nebudeme môcť predvídať. K tomuto bodu sa
však nedostaneme postupným evolučným sebazdokonaľovaním strojov, ako
48

FEI KKUI
predpokladá Vinge, ale pôjde o náhly prevrat, niečo na spôsob revolúcie. Na základe
predchádzajúceho technologického vývoja a na ňom postavenom predvídaní budúcnosti
dospel Kurzweil k záveru, ţe singularita by mohla nastať v roku 2045, čiţe uţ počas
ţivota mnohých z nás. Po tomto okamihu sa uţ na predvídanie budúcnosti nebudú dať
pouţiť skúsenosti z predchádzajúceho technologického vývoja, pretoţe technologický
svet bude úplne iný, ako si je moţné dnes predstaviť. Kurzweil vychádza z predpokladu
čoraz dokonalejších technológií a trendu, ţe kedykoľvek narazí nejaká technológia na
prekáţku, príde nová technológia, ktorá ju prekoná. Časová perióda medzi jednotlivými
novými technológiami sa pritom skracuje a krivka technologického pokroku vykazuje
rýchly rast.
49

FEI KKUI
Zoznam použitej literatúry
[1] KALAŠ , Václav . Tridsať rokov svetovej robotiky. Bratislava : STU, 2006. 99 s.
ISBN 80-227-2419-X.
[2] NOCKS, Lisa. The Robot: The Life Story of a Technology. [s.l.] : The Johns Hopkins
University Press, 01.10.2008. 224 s. ISBN 0801890713, ISBN-13: 978-0801890710.
[3] ARTOBOLEVSKIJ, Ivan; KOBRINSKIJ, Aron. Zoznámte sa: ROBOT. Bratislava :
SÚV SZM, 1980. 188 s
[4] KALAŠ , Václav . Tridsať rokov svetovej robotiky : Robotizované technológie pre
tretie tisícročie . AT&P journal[online]. 6/2005 , (13) , [cit. 2010-05-24]. Dostupný z
WWW:
[5] BRUKKER, Gustáv; OPATÍKOVÁ, Jana. VEĽKÝ SLOVNÍK CUDZÍCH SLOV.
Bratislava : Robinson, s.r.o., 2006. 450 s. ISBN 978-80-89123-07-0.
[6] MADOŠ, Branislav. Humanoidný robot ovládaný mozgom opice. IT NEWS [online].
23.01.2008, c87806, [cit. 2010-05-24]. Dostupný z WWW:
.
[7] ŠOLC, František; ŢALUD, Luděk. Robotika [online]. Brno : Fakulta elektrotechniky
a komunikačných technológií, 01.10.2002 [cit. 2010-05-24]. Dostupné z WWW:
.
[8] Popredný výrobca humanoidov predáva zdrojové kódy. Techmania [online].
07.08.2008, 08, [cit. 2010-05-24]. Dostupný z WWW:
.
[9] Informácie dostupné na
[10] HAINS, Marian. SWOT analýza. Eprogress [online]. 30.06.2009, 319, [cit. 2010-05-
24]. Dostupný z WWW:
[11] SMRČEK, Juraj; NEMEC, Martin; SCIRANKA , Marián. Kráčajúce robotické
systémy, simulácia v procese navrhovania . AT&P journal [online]. 2007, plus 1, [cit.
2010-05-24]. Dostupný z WWW:
http://docs.google.com/viewer?a=v&q=cache:nM6NcZ3dYZMJ:www.atpjournal.sk/a
tpplus/archiv/2007_1/PDF/plus187_192.pdf
[12] VAGAŠ, Marek. Analýza konštrukčných riešení humanoidných robotov. Novus
scientia [online]. 2007, 1, [cit. 2010-05-24]. Dostupný z WWW:
50

FEI KKUI
Prílohy
Príloha A: CD médium – záverečná práca v elektronickej podobe
51