2007-levicka-terminologicke implementacie.pdf - Slovenský národný ...

v závislosti od skúmaných jazykov 68 . Táto otázka sa rieši aj v rámci terminológie,
pričom možno povedať, že izomorfnosť jazykov v mnohom závisí od oblasti alebo
špecializácie a takisto stupňa poznania tejto oblasti v skúmaných jazykoch.
Pokiaľ ide o lakúny, konkrétne o neexistenciu hyperoným z lexikálneho či
terminologického hľadiska, francúzsky lingvista Gaudin (2003:160) v tejto súvislosti
hovorí o jave izonymie, teda vzťahu dvoch a viacerých jednotiek na tej istej úrovni bez
vyjadreného hyperonyma. Nejde o kohyponymá, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať,
tie totiž implicitne predpokladajú existenciu hyperonyma, ale o izonymá. Pre preklad
i lexikografickú prax je táto otázka veľmi dôležitá, keďže ju lexikograf i prekladateľ
musí riešiť neustále. Ak archiseméma nemá svoju formu výrazu čiže archilexému, túto
lakúnu možno najmä v preklade vyplniť napríklad neologizmom alebo opisnou
parafrázou na spôsob definície (v našej práci sme tento problém riešili napríklad pri
termíne revêtement, pozri II. 3).
3.3 Využitie teórie jazykových polí v terminológii
Teória jazykových polí sa, prirodzene, objavila aj v terminologických prácach
a analýzach.
Pojem //pole// definuje napríklad Maria Teresa Cabré ako súbor vzťahov medzi
termínmi, no tam sa podobnosť s vyššie spomenutými koncepciami končí, pretože
pojmové pole tejto katalánskej terminologičky sa rozširuje na celú špecializovanú
lexiku daného odboru 69 .
Lerat hovorí, že pojmové pole sa vytvára na základe logických vzťahov, medzi
ktoré zaraďuje sémantické fenomény – striktnú hyperonymiu, antonymiu a synonymiu.
Zároveň ich nazýva jazykovými poľami, pretože ich základom sú pomenovania, ktorých
používanie je však viazané na odborné kruhy 70 .
Kocourek síce narába s odborným pomenovaním terminologické polia, no jeho
definícia sa nápadne podobá koncepcii jazykového poľa jeho predchodcov. Tento typ
lexikálnej alebo, ako ju tiež nazýva, terminologickej štruktúry totiž podľa neho
68 Chaque langue a une structure sémantique qui lui est propre. Quand les sens
d’une langue peuvent être mis en correspondance terme à terme avec ceux d’une
autre, on dit que les deux langues sont sémantiquement isomorphes, c’est-àdire
qu’elles ont la même structure sémantique. Le degré d’isomorphisme
sémantique entre les langues varie considérablement. (1970:45)
69 Termín je vo vzájomnom vzťahu s ostatnými termínmi, ktoré tvoria rovnakú
špecializovanú oblasť a spolu s nimi tvorí – pojmové pole. (1998:174)
70 Les relations logiques permettent de constituer des champs notionnels dotés
de propriétés héritables: l‘hyperonymie, la synonymie et l’antonymie strictes.
Ce sont des champs linguistiques puisqu’ils sont à base de dénominations, mais
leur usage est lié à des milieux de spécialistes. (1995:91)
Strana 73