2007-levicka-terminologicke implementacie.pdf - Slovenský národný ...

2007-levicka-terminologicke implementacie.pdf - Slovenský národný ... 2007-levicka-terminologicke implementacie.pdf - Slovenský národný ...

korpus.juls.savba.sk
from korpus.juls.savba.sk More from this publisher
18.07.2013 Views

Obe metódy sa prirodzene v praxi prelínajú, čo môžeme potvrdiť aj naším skúmaním stavebnej terminológie. Prvú sme použili pri analýze časti bázových termínov a druhú pri dopĺňaní ďalších termínov vybraného lexikálno-sémantického poľa. 3.2.2 Teória polí a konfrontačná lingvistika Štruktúra sémantického poľa v istom jazyku nepodlieha homogénnej klasifikácii, ale naopak, je tvorená viacerými hľadiskami – napr. pri Mouninovom poli „obydlia“ (1998:93) sa ponúka niekoľko možných klasifikácií, ktoré sa navzájom vylučujú, preplietajú, či náhodne prekrývajú. Dvojnásobne to platí pri porovnaní dvoch a viacerých jazykov. Práve konfrontácia čiastkových lexikálnych systémov viacerých jazykov poodhaľuje odlišnú segmentáciu reality daných jazykových spoločenstiev. Pre Dolníka (1993:29) je analýza lexikálno-sémantických polí, respektíve onomaziologických paradigiem, základom pri konfrontácii lexikálnych jednotiek. Sám túto metódu nazýva konštrukciou polylingválnej alebo bilingválnej onomaziologickej paradigmy, pričom jej konštituovanie sa uskutočňuje na základe rovnorodých onomaziologických lexikálnych paradigiem porovnávaných jazykov. Pri jej tvorbe sa 1. vyberie východiskový pojem (u Dolníka obsahová veličina); 21. na základe onomaziologickej metódy sa zhromaždia množiny lexikálnych foriem, ktoré sa k tomuto pojmu v oboch jazykoch vzťahujú; 22. zisťujú sa sémantické rozdiely v oboch množinách nájdených lexikálnych jednotiek (vnútrojazykové konfrontácie na základe semaziológie); 23. a napokon sa vytvorené paradigmy porovnajú. Napríklad pri konfrontácii lexikálno-sémantického poľa dvoch jazykov sa, ako upozorňuje Campenhoudt, oveľa jednoduchšie popisuje štruktúra týchto paradigiem a identifikujú sa tzv. lakúny, napríklad v hierarchických vzťahov hyperonymie a hyponymie než pri intralingválnej analýze 67 . V prípade, že sa skúmaný mikrosystém dvoch jazykov zhoduje, možno prebrať Lyonsovu terminológiu a nazvať ich sémanticky izomorfnými, t.j. možno u nich odhaliť rovnakú sémantickú štruktúru. Lyons upozorňuje, že stupeň izomorfizmu sa líši 67 Ces vides apparaissent de manière beaucoup plus évidente encore lorsque l’on compare les réseaux sémantiques de différentes langues, même dans un domaine spécialisé. (2001:17) Strana 72

v závislosti od skúmaných jazykov 68 . Táto otázka sa rieši aj v rámci terminológie, pričom možno povedať, že izomorfnosť jazykov v mnohom závisí od oblasti alebo špecializácie a takisto stupňa poznania tejto oblasti v skúmaných jazykoch. Pokiaľ ide o lakúny, konkrétne o neexistenciu hyperoným z lexikálneho či terminologického hľadiska, francúzsky lingvista Gaudin (2003:160) v tejto súvislosti hovorí o jave izonymie, teda vzťahu dvoch a viacerých jednotiek na tej istej úrovni bez vyjadreného hyperonyma. Nejde o kohyponymá, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, tie totiž implicitne predpokladajú existenciu hyperonyma, ale o izonymá. Pre preklad i lexikografickú prax je táto otázka veľmi dôležitá, keďže ju lexikograf i prekladateľ musí riešiť neustále. Ak archiseméma nemá svoju formu výrazu čiže archilexému, túto lakúnu možno najmä v preklade vyplniť napríklad neologizmom alebo opisnou parafrázou na spôsob definície (v našej práci sme tento problém riešili napríklad pri termíne revêtement, pozri II. 3). 3.3 Využitie teórie jazykových polí v terminológii Teória jazykových polí sa, prirodzene, objavila aj v terminologických prácach a analýzach. Pojem //pole// definuje napríklad Maria Teresa Cabré ako súbor vzťahov medzi termínmi, no tam sa podobnosť s vyššie spomenutými koncepciami končí, pretože pojmové pole tejto katalánskej terminologičky sa rozširuje na celú špecializovanú lexiku daného odboru 69 . Lerat hovorí, že pojmové pole sa vytvára na základe logických vzťahov, medzi ktoré zaraďuje sémantické fenomény – striktnú hyperonymiu, antonymiu a synonymiu. Zároveň ich nazýva jazykovými poľami, pretože ich základom sú pomenovania, ktorých používanie je však viazané na odborné kruhy 70 . Kocourek síce narába s odborným pomenovaním terminologické polia, no jeho definícia sa nápadne podobá koncepcii jazykového poľa jeho predchodcov. Tento typ lexikálnej alebo, ako ju tiež nazýva, terminologickej štruktúry totiž podľa neho 68 Chaque langue a une structure sémantique qui lui est propre. Quand les sens d’une langue peuvent être mis en correspondance terme à terme avec ceux d’une autre, on dit que les deux langues sont sémantiquement isomorphes, c’est-àdire qu’elles ont la même structure sémantique. Le degré d’isomorphisme sémantique entre les langues varie considérablement. (1970:45) 69 Termín je vo vzájomnom vzťahu s ostatnými termínmi, ktoré tvoria rovnakú špecializovanú oblasť a spolu s nimi tvorí – pojmové pole. (1998:174) 70 Les relations logiques permettent de constituer des champs notionnels dotés de propriétés héritables: l‘hyperonymie, la synonymie et l’antonymie strictes. Ce sont des champs linguistiques puisqu’ils sont à base de dénominations, mais leur usage est lié à des milieux de spécialistes. (1995:91) Strana 73

Obe metódy sa prirodzene v praxi prelínajú, čo môžeme potvrdiť aj naším<br />

skúmaním stavebnej terminológie. Prvú sme použili pri analýze časti bázových<br />

termínov a druhú pri dopĺňaní ďalších termínov vybraného lexikálno-sémantického<br />

poľa.<br />

3.2.2 Teória polí a konfrontačná lingvistika<br />

Štruktúra sémantického poľa v istom jazyku nepodlieha homogénnej klasifikácii,<br />

ale naopak, je tvorená viacerými hľadiskami – napr. pri Mouninovom poli „obydlia“<br />

(1998:93) sa ponúka niekoľko možných klasifikácií, ktoré sa navzájom vylučujú,<br />

preplietajú, či náhodne prekrývajú. Dvojnásobne to platí pri porovnaní dvoch a<br />

viacerých jazykov. Práve konfrontácia čiastkových lexikálnych systémov viacerých<br />

jazykov poodhaľuje odlišnú segmentáciu reality daných jazykových spoločenstiev.<br />

Pre Dolníka (1993:29) je analýza lexikálno-sémantických polí, respektíve<br />

onomaziologických paradigiem, základom pri konfrontácii lexikálnych jednotiek. Sám<br />

túto metódu nazýva konštrukciou polylingválnej alebo bilingválnej onomaziologickej<br />

paradigmy, pričom jej konštituovanie sa uskutočňuje na základe rovnorodých<br />

onomaziologických lexikálnych paradigiem porovnávaných jazykov. Pri jej tvorbe sa<br />

1. vyberie východiskový pojem (u Dolníka obsahová veličina);<br />

21. na základe onomaziologickej metódy sa zhromaždia množiny lexikálnych<br />

foriem, ktoré sa k tomuto pojmu v oboch jazykoch vzťahujú;<br />

22. zisťujú sa sémantické rozdiely v oboch množinách nájdených lexikálnych<br />

jednotiek (vnútrojazykové konfrontácie na základe semaziológie);<br />

23. a napokon sa vytvorené paradigmy porovnajú.<br />

Napríklad pri konfrontácii lexikálno-sémantického poľa dvoch jazykov sa, ako<br />

upozorňuje Campenhoudt, oveľa jednoduchšie popisuje štruktúra týchto paradigiem<br />

a identifikujú sa tzv. lakúny, napríklad v hierarchických vzťahov hyperonymie<br />

a hyponymie než pri intralingválnej analýze 67 .<br />

V prípade, že sa skúmaný mikrosystém dvoch jazykov zhoduje, možno prebrať<br />

Lyonsovu terminológiu a nazvať ich sémanticky izomorfnými, t.j. možno u nich odhaliť<br />

rovnakú sémantickú štruktúru. Lyons upozorňuje, že stupeň izomorfizmu sa líši<br />

67 Ces vides apparaissent de manière beaucoup plus évidente encore lorsque l’on<br />

compare les réseaux sémantiques de différentes langues, même dans un domaine<br />

spécialisé. (2001:17)<br />

Strana 72

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!