2007-levicka-terminologicke implementacie.pdf - Slovenský národný ...

Ako neskôr poznamenal Guiraud (1978) 65 či Weinreich (1953) 66 , analógia s fonológiou
a jej minimálnymi jednotkami v lexike nestačí.
Jedno z hlavných úskalí teórie polí predstavuje ohraničenie týchto subsystémov
najmä pokiaľ ide o pojmové pole, pričom problém nastáva aj pri vymedzovaní
jednotlivých pojmov. V prípade odbornej lexiky okrem toho treba vziať do úvahy fakt,
že nie vždy sa štruktúra danej oblasti presne odzrkadlí aj v jazyku. Ak sa konfrontuje
táto oblasť v dvoch a viacerých jazykoch, vyvstáva navyše problém odlišnej klasifikácie
reality v rámci jednotlivých jazykových spoločenstiev.
Na túto rôznorodosť členenia a rozsahu lexikálno-sémantických polí poukazuje
Mounin (1972:287) a upozorňuje, že vyplýva zo subjektívnosti ich vytvárania
jazykovým spoločenstvom. Segmentácia polí na jednotlivé členy totiž v bežnej
jazykovej praxi záleží od historického, kultúrneho a prírodného kontextu, v ktorom
jazykové spoločenstvo žije (pozri jeho známu analýzu poľa obydlie).
Jedným z objektívnych kritérií ohraničenia jazykového poľa môže byť podľa
Igora Němca (1995:186) aj spájateľnosť skúmaných lexém, v rámci ktorej sa okrem
paradigmatických vzťahov berie do úvahy aj syntagmatika, teda ich syntakticko-
sémantický potenciál spájateľnosti (napr. paradigma slovies odkazujúcich na úpravu
povrchu konštrukcií s akuzatívnym doplnením – couvrir, recouvrir, revêtir atď. pozri
II.3).
Druhým okruhom je otázka riešenia vzťahov medzi jednotlivými poľami
napríklad pri polysémii, keďže v zásade nejde, ako upozornil Coseriu, o mozaiku ale
často o navzájom sa prekrývajúce mikrosystémy.
A napokon treba vyriešiť otázku ako tieto štruktúry skúmať, pričom sa ponúkajú
dve základné lingvistické metódy:
a) Analytická metóda, v tomto prípade ide o komponentovú analýzu, t.j.
snahu o dekompozíciu obsahu na jednoduché, minimálne obsahové
prvky. Z hľadiska všeobecnej lingvistiky ju možno označiť za
semaziologický postup.
b) Syntetická metóda, spadajúca do rámca onomaziológie, pri ktorej sa
zvolí oblasť záujmu a následne sa hľadajú jazykové jednotky, ktoré ju
pokrývajú.
65 Le champ ne constitue pas un organisme au même titre qu’un système
phonologique où chaque terme assure une fonction commune nécessaire à
l’ensemble - les champs morpho-sémantiques (1978:287).
66 Slovník určitého jazyka je štruktúrovaný oveľa voľnejšie ako jeho fonológia
a gramatika. (citované podľa Mounin 1999:82)
Strana 71