2007-levicka-terminologicke implementacie.pdf - Slovenský národný ...

sa objavuje myšlienka výseku významového kontinua, o ktoré sa delia významové
lexikálne jednotky 58 .
ISO normy (740 a 6156) a ďalší síce definujú a hovoria o sémantickom poli, no
definiens sa zhoduje s predchádzajúcim Coseriovým vymedzením lexikálneho poľa:
„výsek z významového kontinua, ktorý v jazyku pokrýva slovo alebo skupina slov“ 59 .
Okrem vnútorných opozičných vzťahov ich determinujú jednotky z periférie iných polí.
Všetky tri termíny zahrnula do jednej definície Salminenová (1997:129), ktorá termín
sémantické pole chápe „ako usúvzťažnenie súboru lexikálnych jednotiek (lexikálne
pole) a špecifického pojmu (pojmového poľa)“ 60 . Spájacím elementom prvkov
sémantického poľa je tzv. sémantická dominanta či archiseméma, inak povedané
jednotlivé lexémy sa do tohto poľa včleňujú na základe rovnakej klasifikačnej sémy,
generického príznaku.
Juraj Šikra (1991:48) používa termín lexikálno-sémantické pole, čím naznačuje,
že mu pri skúmaní zvolenej množiny formálnych jednotiek ide „nielen o významovú,
ale v prípadoch výrazovej relevantnosti aj o formálnu stránku slov“. Okrem toho
upozorňuje, že sa termíny lexikálne polia, respektíve lexikálno-sémantické polia,
používajú ako synonymá.
Viacerí lingvisti odmietajú túto terminologickú rozkolísanosť a tak ako Šikra
používajú termín lexikálno-sémantické pole. V československej jazykovede sa už 60-
tych rokoch upozorňovalo na zbytočnosť tohto sporu, napríklad Filipec (1961: 214)
hovorí, že „tu jde o studium slov a lexikálních jednotek buď po stránce významové se
zřetelem k formě, nebo po stránce formální se zřetelem k významu obsahu“. Filipec
naráža na fakt, že lingvista môže pri konštituovaní poľa postupovať semaziologicky
alebo onomaziologicky, pričom si určuje organizačný princíp súboru zvolených
jednotiek. Dôraz či výlučné zameranie na ich formu alebo obsah pri analýze vyplýva z
vedeckého abstrahovania od druhej zložky.
Terminologickému sporu sa sčasti vyhol slovenský lingvista Juraj Dolník
(1993:41, 1999:52, 2003:88), keď v rámci svojej koncepcie autonómnych podsystémov
lexiky začal pracovať nielen s poliami, ale aj s tzv. onomaziologickými paradigmami
58 Le champ lexical est une structure paradigmatique primaire du lexique –
défini comme paradigme par des unités lexicales de contenu („lexèmes“) se
partageant une zone de signification continue commune et se trouvant en
opposition immédiate les unes avec les autres.
59 On appelle champ sémantique l’aire couverte, dans le domaine de la
signification, par un mot ou par un groupe de mots de la langue.
60 On peut définir les champs sémantiques comme l’association d’un ensemble de
termes du lexique (champ lexical) à une notion particulière (champ notionnel).
Strana 68