2007-levicka-terminologicke implementacie.pdf - Slovenský národný ...

variantnosť. Tento stav vyplýva z odlišného prístupu a cieľa jednotlivých lingvistov,
odrážajúci sa v spôsobe formulovania ich definícií.
Pokiaľ ide o pojmové polia, Jost Trier a ďalší lingvisti ich definovali analogicky
s jazykovým poľom. Aj v tomto prípade sa totiž hovorí o mozaike, ale tentoraz o
mozaike asociovaných pojmov, ktoré existujú v mysli hovoriacich a pokrývajú jasne
vymedzenú oblasť vyčlenenú ľudskou skúsenosťou a sformovanú do pojmovej
jednotky, čo Trier a ďalší považujú za vopred daný fakt 54 (pozri 3.3).
V československej jazykovede pracoval s termínom pojmové pole najmä
Ducháček. Jeho definícia vykazuje spoločné črty s Mouninovým chápaním lexikálneho
poľa. Ducháček (1965:107) totiž kladie znamienko rovná sa medzi termín pojmové
pole a lexikálnu štruktúru, ktorej jednotky implikujú jeden pojem buď ako sémantickú
dominantu, alebo ako doplnkový pojmový príznak 55 . V tejto súvislosti by sme radi
upozornili aj na ďalší rozpor, tentokrát terminologický – vo francúzštine sa totiž pre
pojmové pole používajú dva synonymné termíny – champ notionnel a champ
conceptuel (napríklad francúzsky preklad diela Marie Teresy Cabré používa oba termíny
ako dokonalé synonymá).
Podľa Oliviera Souteta (1995:269) zahŕňa lexikálne pole súbor lexém, ktoré
patria k rovnakému slovnému druhu (substantívam, adjektívam atď.). Ak táto
podmienka nie je splnená, ide o asociatívne pole (pozri nižšie), neuvádza však, čo dané
lexémy spája. Soutet taktiež striktne rozlišuje lexikálne a derivačné pole 56 .
Mounin (1998:72) vo svojej definícii naznačuje vzťah lexikálneho a pojmového
poľa, keď hovorí, že lexikálne pole tvorí súbor slov pokrývajúcich a zároveň
segmentujúcich príslušné pojmové pole. Lexikálne polia sa podľa neho navzájom
spájajú a začleňujú do všeobecnejších lexikálnych polí, a tak vytvárajú celú slovnú
zásobu 57 . Coseriu (1968:8), naopak, usúvzťažňuje oblasť lexikálnej formy a obsahu,
pričom lexikálne pole označuje za základnú paradigmatickú štruktúru. V jeho definícii
54 Napríklad Mounin (1998:72) - Les champs conceptuels sont des espèces de
mosaïques de notions associées, recouvrant un domaine bien délimité que
l’expérience humaine isole et constitue en unité conceptuelle.
55 „Nous employons la dénomination „champ conceptuel“ pour une structure
lexicale élémentaire qui cerne, dans ses limites, tous les mots impliquant un
certain concept, peu importe si ce concept en est la dominante sémantique ou
seulement l’un des éléments notionnels complémentaires.
56 En principe, la notion de champ lexical implique que les léxèmes
constitutifs appartiennent à une même partie du discours (nom, adjectif etc.),
sinon on parlera plutôt de champ associatif. On se gardera aussi de confondre
champ lexical et champ dérivationnel, lequel implique une base formelle
commune aux divers mots.
57 Les champs lexicaux, chacun formé par l’ensemble des mots qui recouvrent, en
les morcelant, les champs conceptuels correspondants.
Strana 67