2007-levicka-terminologicke implementacie.pdf - Slovenský národný ...

Normalizačne orientovaná teória terminológie hlásala výhradné používanie
onomaziologického postupu v práci terminológa, kým opačný, semaziologický postup
vyhradila lexikológii a lexikografii.
Lexikograf podľa nej vychádza zo zoznamu slov, ktoré budú predstavovať heslá
slovníka, a jeho úlohou je ich sémantický popis, postupuje teda od formy
k sémantickému obsahu, čo sa v lingvistike označuje za semaziologický postup. V
socioterminológii sa tento postup považuje za možnosť uchopenia významu
a prostredníctvom neho aj pojmu (pozri 0.1.2.1).
Terminológ má naproti tomu za úlohu vypracovať zoznam pojmov tvoriacich
štruktúru danej oblasti prostredníctvom ontologických a logických vzťahov a ku
každému pojmu potom priradiť príslušné pomenovanie na základe skúmania odbornej
komunikácie. Takto definovaný onomaziologický postup – analýza pojmu s cieľom
nájsť adekvátne pomenovanie – je však dnes v menšine. Využíva sa totiž najmä vtedy,
ak treba vytvoriť termín pre nový pojem. V tejto súvislosti Sager (1990:56) upozorňuje,
že „onomaziologický postup je najzreteľnejší v dvojjazyčných technických slovníkoch
a glosároch“, keď sa k termínu vo východiskovom jazyku, zodpovedajúcemu
slovníkovému heslu, priraďuje ekvivalent v cieľovom jazyku na základe porovnania ich
definícií. Ak sa termín nevyberie v cieľovom jazyku po konfrontácii týchto definícií,
možno ho považovať len za prekladový ekvivalent.
Častejšie sa stáva, že je terminológ (dnes prevažne lingvista alebo prekladateľ)
konfrontovaný s opačnou situáciou, keď má k dispozícii existujúci súbor textov,
Strana 46