2007-levicka-terminologicke implementacie.pdf - Slovenský národný ...

s obľubou ho využívajú aj ďalší autori, napríklad Depecker v súvislosti s pojmom
(2000:101) a významom (2000:92), Sager (2000:43) ním postupne bližšie určuje slovo,
pojem, referent a tiež signifikačný význam (signification).
Podľa Slodzianovej (2000:69) spočíva jadro celej diskusie o rozdiele medzi
slovom a termínom v štatúte ich signifikačného významu. K nej sa pripája aj Sager
(2000: 48), ktorý signifikačný význam termínov považuje za menej otvorený
interpretácii než slovo, preto sa najmä pri terminológiách z oblasti technických
a prírodovedeckých odborov hovorí o substitúcii termínov a nie ich interpretácii.
Depecker prechádza hranice jazyka a dôraz kladie na pojem a jeho miesto v
pojmovom systéme (podobnosť s Horeckým a Blanárom a takisto nadväznosť na
Felbera). Sager rezumuje daný rozdiel na tri faktory – obmedzený signifikačný význam,
okolnosti vzniku nových termínov, ktoré sa tvoria vedome a cielene, a funkciu termínu
odkazovať na referenta, čo napokon vyjadruje aj jeho definícia (2000: 55): „termíny sú
lexikálne jednotky, ktoré sa objavujú v mennej forme a ktoré sa spájajú s presnejším
signifikačným významom a referenciou než slová, pretože ich funkciou je označovať
v rámci danej oblasti jasne definované pojmy“ 36 .
Maria Teresa Cabré (2000:28) uvádza dve rozlišovacie kritériá – sémantiku, ktorá
sa odvíja od ich vopred definovanej pozície v „segmente poznania“ nejakého odboru, a
pragmatický aspekt, ktorý zahŕňa používateľov, komunikačnú situáciu, typ prehovoru
a jeho tematiku, ako sme už uviedli pri porovnaní terminológie a lexikológie. Thoiron
(2000) a takisto Gaudin (2003) najviac zdôrazňujú presné určenie referenčného vzťahu
a ohraničenie referentov. Do pragmatického prúdu sa začlenila aj Pearsonová (2005),
ktorá za jediné objektívne dištinktívne hľadisko považuje komunikačnú situáciu
(používa termín communicative setting) a jej účastníkov, ktorých úroveň poznania
určuje používanie odbornej lexiky.
Kocourkovo riešenie dichotómie slovo/termín (1991:77) spočíva v sémanticky
orientovanej hypotéze, že v rámci jednej lexikálnej jednotky koexistuje terminologický
i neterminologický význam. Termíny ako definované lexikálne jednotky „predstavujú
len niektoré významy sémantického spektra lexikálnej jednotky, totiž len tie, ktoré
definovali odborníci v odborných textoch“ 37 (napr. termín a slovo piesok – sable).
36 Les termes sont des unités lexicales qui se présentent sous la forme d’un
nom et qui sont associées à une signification et à une référence plus précises
que celles des mots parce que leur fonction est de désigner des concepts
clairement identifiés, à l’intérieur d’un domaine donné.
37 [...] les terms étant des unités lexicales définies, ils ne représentent,
potentiellement, que certaines acceptions de l’aire sémantique de l‘unité
lexicale, à savoir celles qui sont définies par les spécialistes dans les
Strana 42