2007-levicka-terminologicke implementacie.pdf - Slovenský národný ...

Viedenskú školu reprezentuje Wüsterov žiak Felber, ktorý termín definuje ako
konvenčný symbol reprezentujúci pojem, definovaný v rámci istej oblasti poznania. ISO
norma 704:2000 ako druhý zástupca wüsterovskej tradície uvádza obšírnejšiu definíciu
s dôrazom na používateľov odborných pomenovaní – „termín je pomenovanie,
skladajúce sa z jedného alebo viacerých slov, označujúce všeobecný pojem v odbornom
jazyku. Musia ho akceptovať a používať odborníci danej disciplíny“ 29 .
Za slovenskú terminologickú školu uvedieme Horeckého definíciu (1956:35):
„termín je pomenovanie pojmu vymedzeného definíciou a miestom v systéme pojmov
daného vedného odboru“. Použitie lexikálnej jednotky „pomenovanie“ v Horeckého
chápaní vyjadruje, že každý termín je jazykovým znakom, pričom môže ísť o slovo
alebo syntagmu. Horecký už roku 1956 vo svojich Základoch slovenskej terminológie
upozorňoval, že termíny podliehajú v podstate „tým istým slovotvorným a sémantickým
zákonom ako ostatné slová bežnej slovnej zásoby“, pričom sa zaoberal aj problematikou
determinologizácie. Podľa Kocourka (1965:10) možno Horeckého definíciu označiť za
„úspešné úsilie o ústrojné doplnenie lingvistického hľadiska hľadiskom
nelingvistických odborníkov“. Horeckého definíciu neskôr doplnil Ivan Masár
(1991:29), ktorý v porovnaní s Horeckým explicitne zaraďuje termíny do všeobecnej
lexiky jazyka a priznáva existenciu terminologických súborov aj „technike,
hospodárstvu a ďalším činnostiam“ 30 . Od ISO noriem a Felbera sa chápanie termínu
odlišuje predovšetkým dôrazom na jeho jazykový charakter a na jeho zaradenie do
systému pojmov istej disciplíny.
Česká terminologická škola na rozdiel od slovenskej odsúva otázku pojmu do
úzadia a sústreďuje sa na termín ako prvok odborného štýlu, pričom si
všíma komunikačný a textový aspekt jeho používania. Napríklad Jedlička (citované
podľa Horeckého 1956:35) označoval termín za „lexikálno-sémantickú jednotku
odbornej funkcie jazyka, ktorá má presný význam, daný v odbornej oblasti definíciou,
konvenciou alebo kodifikáciou“. Hausenblas sa zas explicitne posunul k sémantike, keď
termínu prisúdil špecifický význam 31 . S väčším dôrazom na sociolingvistický aspekt,
29 Term is a designation consisting of one or more words representing a general
concept in a special language. Term has to be accepted and used by subject
specialists. (ISO 1087-1: 2000, s. 6)
Termín je označenie všeobecného pojmu v špecifickej tematickej oblasti.
Slovenská verzia ISO 1087-1, 2003, s. 12)
30 Je prvok slovnej zásoby pomenúvajúci pojem vymedzený definíciou a miestom
v systéme pojmov konkrétneho vedného odboru, techniky, hospodárstva a ďalších
činností.
31 „Termín je pomenovanie, resp. pomenúvacia jednotka, ktorá má vzhľadom na
komunikačné potreby danej odbornej oblasti, kde sa používa, špecificky
vymedzený význam“ (citované podľa Kocourka 1965:11).
Strana 40