2007-levicka-terminologicke implementacie.pdf - Slovenský národný ...

skúmaním geografických a sociálnych variantov. (Pozri napríklad Depecker (2000:97)
a jeho argumentáciu významu tohto oddeľovania na konkrétnom prípade
interlingvistickej komparácie terminológií a analýzy pojmových polí).
V slovenskej lingvistike a z nej čerpajúcej teórie terminológie môžeme na
problematiku pojmu a významového obsahu lexikálnej jednotky/termínu odkázať
napríklad na Horeckého (1974) 26 , Blanára (1984), Masára (1991) alebo Dolníka (2003).
Blanár (1984:14) hovorí, že k pojmu sa možno dostať cez význam slova, teda cez jazyk,
v čom sa zhoduje so socioterminológiou. Samotný pojem definuje ako „jazykovo
vyjadrený vedomý odraz objektívnej skutočnosti v jeho všeobecných a podstatných
vzťahoch a súvislostiach“, no zároveň poukazuje na existenciu tzv. vedeckých odrazov,
čo sú pojmy v teoretických systémoch, ktoré charakterizuje neustále prehlbovanie
a spresňovanie poznávaním. Blanárovo dynamické ponímanie pojmu možno označiť za
druhý styčný bod so socioterminológiou.
Cieľom Horeckého modelu (1974:131) zahŕňajúceho štyri zložky či úrovne –
pojmovú, sémantickú, onomaziologickú a onomatologickú 27 – je práve snaha popísať
proces odrazu pojmu v jeho jazykovom stvárnení. Horecký zdôrazňuje, že sa
v sémantickej zložke termínu vyjadrujú iba niektoré zložky tzv. logického spektra, čiže
pojmu.
Podobne Dolník (1983:133) zastáva názor, že sa pojem zobrazuje v pomenúvacej
štruktúre termínu redukovane. Deskriptory alebo príznaky pojmovej štruktúry sa na
rovine jazykového systému prehodnocujú na jednotky významu a stávajú sa
komponentmi lexikálneho významu. Kým prvé sa považujú za abstraktné a nezávislé na
jazyku, tie druhé – sémy alebo tiež sémantické príznaky – sú jazyku vlastné, pričom ich
spájanie a hierarchiu diktuje konkrétny jazyk.
Blanár (1984: 29) sa pri svojej deskripcii transformácie pojmových štruktúr na
významové dostáva k možnej dištinkcii medzi terminologickou a neterminologickou
jednotkou, keď zdôrazňuje, že v terminológii sa vyberajú z významových prvkov,
opierajúcich sa iba o niektoré stránky javov reality „len tie podstatné“. Na vymedzenie
všeobecnej slovnej zásoby a terminológií má takisto dopad Dolníkov
pragmatickolingvistický pohľad na problematiku pojmu (2003:25). Rieši ju triádou
lexikálny pojem (významový pojem u Blanára), koncept a logický pojem. Kým lexikálny
26 Horecký síce presadzuje dialektickú jednotu termínu a pojmu, no na druhej
strane jasne oddeľuje oblasť jazyka a oblasť myslenia, do ktorých patria.
27 Prvé tri zložky označuje za univerzálne, kým posledná z nich sa vyjadruje
v konkrétnom jazyku.
Strana 38