2007-levicka-terminologicke implementacie.pdf - Slovenský národný ...

2007-levicka-terminologicke implementacie.pdf - Slovenský národný ... 2007-levicka-terminologicke implementacie.pdf - Slovenský národný ...

korpus.juls.savba.sk
from korpus.juls.savba.sk More from this publisher
18.07.2013 Views

jej názoru sú na jednej strane dôkazom istej klasifikácie odboru, ale na druhej strane, a to je podstatne dôležitejšie, poukazujú na vytvárajúce sa pojmy. V procese poznávania, ako hovorí Dolník (2003:176), sa obsah pojmu spresňuje a vyhraňuje, a preto je prirodzené, že sprievodným znakom postupnosti tohto poznávania sa stáva rozličná miera intenzionálnej a extenzionálnej vágnosti termínov (ide predovšetkým o spoločenskovedné termíny). Ani po akte definovania pojmu nemožno hovoriť o jeho nemennosti. Proti téze stabilnosti pojmov hovorí na jednej strane samotný vývoj vied a konceptuálna variantnosť u autorov jednotlivých vedeckých teórií a na druhej strane nepopierateľná skutočnosť, že sa pojmové sústavy odrážajú v jazyku len nepriamo. Mimojazyková realita a jazyk sa síce rozvíjajú paralelne a navzájom sa ovplyvňujú – pod vplyvom nových teórií a objavov sa napríklad prehodnocujú pojmové klasifikácie a vznikajú nové pomenovania, teda termíny, faktom však zostáva, že jazyk pretvára a organizuje poznanie po svojom – na základe svojej vnútornej logiky, čím sa myslí vnútorná prepojenosť a závislosť jeho jednotiek na jednotlivých úrovniach. V prípade lexikálnej roviny hrajú primárnu úlohu paradigmatické vzťahy ako aj ich potenciál sémantickej a syntaktickej spájateľnosti. Používanie jazykových jednotiek na rozdiel od mimojazykovej reality a myšlienkovej roviny charakterizuje istá zotrvačnosť, čo sa prejavuje aj v terminológiách – chápanie mimojazykových entít, označených jazykovými znakmi, a často aj ony samy, sa časom vyvíjajú a menia, no tieto znaky, teda termíny, zostávajú. Ako hovorí Horecký (1974:131), „pojmová štruktúra sa mení rýchlejšie než onomatologická, lebo bezprostrednejšie odráža pokrok v poznávaní sveta a v budovaní teórie“. Podobný názor zastáva aj Picht (1997), podľa ktorého pojmy nie sú fixované v čase ani priestore, menia sa v závislosti od ľudského procesu poznávania, Strana 34

pričom zmena v intenzii pojmu má za následok vznik nového pojmu, čo nevyhnutne nemusí znamenať aj vznik nového termínu. Klasickou ilustráciou tohto fenoménu je fyzikálny a zároveň chemický termín atóm, ktorý sa neprestal používať aj napriek tomu, že nedeliteľnosť tejto čiastočky z hľadiska fyziky sa už dávno vyvrátila, a tak je jeho pôvodne grécka štruktúrna motivácia viac než zavádzajúca. Pretrvanie a používanie termínu možno vysvetliť okrem iného aj tým, že ako výpožička sa v slovenčine a ostatných jazykoch považuje za nemotivovaný termín. V terminológii stavebníctva, ktorá je predmetom našej práce, možno ilustrovať tento jav koexistenciou dvoch synoným oceľobetón a železobetón, ktorých štruktúra je pre slovenské jazykové spoločenstvo priezračná. Prvé z nich sa časť odbornej verejnosti už niekoľko rokov snaží presadiť na úkor druhého, logicky nesprávneho, keďže jeho onomatologická štruktúra skresľuje skutočnosť – použitie železa a nie ocele. Jeho nahradenie však práve z dôvodu zaužívanosti odmieta väčšina odborných kruhov, nehovoriac o bežných používateľoch. Druhý vzťah terminologickej jednotky, ktorý presahuje jazykovú rovinu, je referencia 23 . Aj v tomto prípade prináša socioterminológia nový pohľad. Gaudin (2003:33) v súlade so svojou východiskovou pozíciou sociolingvistu zdôrazňuje spoločenskú dimenziu pri tvorbe referenčného vzťahu, ktorý vzniká len a len vďaka interakcii používateľov jazyka a ich vzájomnej spoločenskej dohode, ktorej cieľom je, aby každý člen spoločenstva dokázal daný jazykový znak, termín nevynímajúc, usúvzťažniť s tým istým objektom vo svete. Tento vzťah môže ustanoviť buď normalizácia, alebo sa vytvára v komunikácii (obdobne dynamické nazeranie ako pri pojme), v rámci ktorej môže a aj dochádza k modifikáciám termínu, no po jeho fixácii už jazyková komunita termín automaticky používa a nevidí dôvod skúmať, či ide o správne vytvorený vzťah a či je daný termín adekvátny. Práve sociálna zakotvenosť referencie predstavuje hlavnú prekážku spätného zasahovania vedeckej komunity alebo normalizačných orgánov do terminologických sústav pri presadzovaním ústrojnejšie vytvorených termínov (pozri II. 2. Onomaziologická paradigma kamenivo/granulat - konkurenčná dvojica granulat a agrégat). Gaudin dokonca (2003:33) považuje referenčný vzťah za centrálnu otázku terminológie. V porovnaní so slovom – a tu ide o prvý rozdiel – je podľa Gaudina a 23 Vzťah jazykových výrazov, respektíve celého textu k istému úseku objektívnej reality alebo aj k idealizovanému obrazu, jeho zapojenie do času a priestoru. (Encyklopédia jazykovedy) Strana 35

pričom zmena v intenzii pojmu má za následok vznik nového pojmu, čo nevyhnutne<br />

nemusí znamenať aj vznik nového termínu.<br />

Klasickou ilustráciou tohto fenoménu je fyzikálny a zároveň chemický termín<br />

atóm, ktorý sa neprestal používať aj napriek tomu, že nedeliteľnosť tejto čiastočky<br />

z hľadiska fyziky sa už dávno vyvrátila, a tak je jeho pôvodne grécka štruktúrna<br />

motivácia viac než zavádzajúca. Pretrvanie a používanie termínu možno vysvetliť<br />

okrem iného aj tým, že ako výpožička sa v slovenčine a ostatných jazykoch považuje<br />

za nemotivovaný termín. V terminológii stavebníctva, ktorá je predmetom našej práce,<br />

možno ilustrovať tento jav koexistenciou dvoch synoným oceľobetón a železobetón,<br />

ktorých štruktúra je pre slovenské jazykové spoločenstvo priezračná. Prvé z nich sa časť<br />

odbornej verejnosti už niekoľko rokov snaží presadiť na úkor druhého, logicky<br />

nesprávneho, keďže jeho onomatologická štruktúra skresľuje skutočnosť – použitie<br />

železa a nie ocele. Jeho nahradenie však práve z dôvodu zaužívanosti odmieta väčšina<br />

odborných kruhov, nehovoriac o bežných používateľoch.<br />

Druhý vzťah <strong>terminologicke</strong>j jednotky, ktorý presahuje jazykovú rovinu, je<br />

referencia 23 . Aj v tomto prípade prináša socioterminológia nový pohľad. Gaudin<br />

(2003:33) v súlade so svojou východiskovou pozíciou sociolingvistu zdôrazňuje<br />

spoločenskú dimenziu pri tvorbe referenčného vzťahu, ktorý vzniká len a len vďaka<br />

interakcii používateľov jazyka a ich vzájomnej spoločenskej dohode, ktorej cieľom je,<br />

aby každý člen spoločenstva dokázal daný jazykový znak, termín nevynímajúc,<br />

usúvzťažniť s tým istým objektom vo svete. Tento vzťah môže ustanoviť buď<br />

normalizácia, alebo sa vytvára v komunikácii (obdobne dynamické nazeranie ako pri<br />

pojme), v rámci ktorej môže a aj dochádza k modifikáciám termínu, no po jeho fixácii<br />

už jazyková komunita termín automaticky používa a nevidí dôvod skúmať, či ide o<br />

správne vytvorený vzťah a či je daný termín adekvátny. Práve sociálna zakotvenosť<br />

referencie predstavuje hlavnú prekážku spätného zasahovania vedeckej komunity alebo<br />

normalizačných orgánov do terminologických sústav pri presadzovaním ústrojnejšie<br />

vytvorených termínov (pozri II. 2. Onomaziologická paradigma kamenivo/granulat -<br />

konkurenčná dvojica granulat a agrégat).<br />

Gaudin dokonca (2003:33) považuje referenčný vzťah za centrálnu otázku<br />

terminológie. V porovnaní so slovom – a tu ide o prvý rozdiel – je podľa Gaudina a<br />

23 Vzťah jazykových výrazov, respektíve celého textu k istému úseku objektívnej<br />

reality alebo aj k idealizovanému obrazu, jeho zapojenie do času a priestoru.<br />

(Encyklopédia jazykovedy)<br />

Strana 35

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!