2007-levicka-terminologicke implementacie.pdf - Slovenský národný ...
2007-levicka-terminologicke implementacie.pdf - Slovenský národný ... 2007-levicka-terminologicke implementacie.pdf - Slovenský národný ...
jej názoru sú na jednej strane dôkazom istej klasifikácie odboru, ale na druhej strane, a to je podstatne dôležitejšie, poukazujú na vytvárajúce sa pojmy. V procese poznávania, ako hovorí Dolník (2003:176), sa obsah pojmu spresňuje a vyhraňuje, a preto je prirodzené, že sprievodným znakom postupnosti tohto poznávania sa stáva rozličná miera intenzionálnej a extenzionálnej vágnosti termínov (ide predovšetkým o spoločenskovedné termíny). Ani po akte definovania pojmu nemožno hovoriť o jeho nemennosti. Proti téze stabilnosti pojmov hovorí na jednej strane samotný vývoj vied a konceptuálna variantnosť u autorov jednotlivých vedeckých teórií a na druhej strane nepopierateľná skutočnosť, že sa pojmové sústavy odrážajú v jazyku len nepriamo. Mimojazyková realita a jazyk sa síce rozvíjajú paralelne a navzájom sa ovplyvňujú – pod vplyvom nových teórií a objavov sa napríklad prehodnocujú pojmové klasifikácie a vznikajú nové pomenovania, teda termíny, faktom však zostáva, že jazyk pretvára a organizuje poznanie po svojom – na základe svojej vnútornej logiky, čím sa myslí vnútorná prepojenosť a závislosť jeho jednotiek na jednotlivých úrovniach. V prípade lexikálnej roviny hrajú primárnu úlohu paradigmatické vzťahy ako aj ich potenciál sémantickej a syntaktickej spájateľnosti. Používanie jazykových jednotiek na rozdiel od mimojazykovej reality a myšlienkovej roviny charakterizuje istá zotrvačnosť, čo sa prejavuje aj v terminológiách – chápanie mimojazykových entít, označených jazykovými znakmi, a často aj ony samy, sa časom vyvíjajú a menia, no tieto znaky, teda termíny, zostávajú. Ako hovorí Horecký (1974:131), „pojmová štruktúra sa mení rýchlejšie než onomatologická, lebo bezprostrednejšie odráža pokrok v poznávaní sveta a v budovaní teórie“. Podobný názor zastáva aj Picht (1997), podľa ktorého pojmy nie sú fixované v čase ani priestore, menia sa v závislosti od ľudského procesu poznávania, Strana 34
pričom zmena v intenzii pojmu má za následok vznik nového pojmu, čo nevyhnutne nemusí znamenať aj vznik nového termínu. Klasickou ilustráciou tohto fenoménu je fyzikálny a zároveň chemický termín atóm, ktorý sa neprestal používať aj napriek tomu, že nedeliteľnosť tejto čiastočky z hľadiska fyziky sa už dávno vyvrátila, a tak je jeho pôvodne grécka štruktúrna motivácia viac než zavádzajúca. Pretrvanie a používanie termínu možno vysvetliť okrem iného aj tým, že ako výpožička sa v slovenčine a ostatných jazykoch považuje za nemotivovaný termín. V terminológii stavebníctva, ktorá je predmetom našej práce, možno ilustrovať tento jav koexistenciou dvoch synoným oceľobetón a železobetón, ktorých štruktúra je pre slovenské jazykové spoločenstvo priezračná. Prvé z nich sa časť odbornej verejnosti už niekoľko rokov snaží presadiť na úkor druhého, logicky nesprávneho, keďže jeho onomatologická štruktúra skresľuje skutočnosť – použitie železa a nie ocele. Jeho nahradenie však práve z dôvodu zaužívanosti odmieta väčšina odborných kruhov, nehovoriac o bežných používateľoch. Druhý vzťah terminologickej jednotky, ktorý presahuje jazykovú rovinu, je referencia 23 . Aj v tomto prípade prináša socioterminológia nový pohľad. Gaudin (2003:33) v súlade so svojou východiskovou pozíciou sociolingvistu zdôrazňuje spoločenskú dimenziu pri tvorbe referenčného vzťahu, ktorý vzniká len a len vďaka interakcii používateľov jazyka a ich vzájomnej spoločenskej dohode, ktorej cieľom je, aby každý člen spoločenstva dokázal daný jazykový znak, termín nevynímajúc, usúvzťažniť s tým istým objektom vo svete. Tento vzťah môže ustanoviť buď normalizácia, alebo sa vytvára v komunikácii (obdobne dynamické nazeranie ako pri pojme), v rámci ktorej môže a aj dochádza k modifikáciám termínu, no po jeho fixácii už jazyková komunita termín automaticky používa a nevidí dôvod skúmať, či ide o správne vytvorený vzťah a či je daný termín adekvátny. Práve sociálna zakotvenosť referencie predstavuje hlavnú prekážku spätného zasahovania vedeckej komunity alebo normalizačných orgánov do terminologických sústav pri presadzovaním ústrojnejšie vytvorených termínov (pozri II. 2. Onomaziologická paradigma kamenivo/granulat - konkurenčná dvojica granulat a agrégat). Gaudin dokonca (2003:33) považuje referenčný vzťah za centrálnu otázku terminológie. V porovnaní so slovom – a tu ide o prvý rozdiel – je podľa Gaudina a 23 Vzťah jazykových výrazov, respektíve celého textu k istému úseku objektívnej reality alebo aj k idealizovanému obrazu, jeho zapojenie do času a priestoru. (Encyklopédia jazykovedy) Strana 35
- Page 1 and 2: Terminologické implikácie štrukt
- Page 3 and 4: Čestne vyhlasujem, že som dizerta
- Page 5 and 6: PREDHOVOR Štruktúrna a kontextov
- Page 7 and 8: koncepcie prekladového ekvivalentu
- Page 9 and 10: OBSAH: Doktorandská dizertačná p
- Page 11 and 12: ”Terminológia ide ďalej než li
- Page 13 and 14: prehľade sa budeme podrobnejšie v
- Page 15 and 16: komunikáciu vedcov ako cieľových
- Page 17 and 18: Kým klasická terminologická prá
- Page 19 and 20: Holzemovej (2000:2) „sociotermino
- Page 21 and 22: uspokojiť každého používateľa
- Page 23 and 24: špecializovaný softérový termin
- Page 25 and 26: dôraz na normalizačný aspekt tej
- Page 27 and 28: potrebných na vysvetlenie vzťahu
- Page 29 and 30: vyberá heslá a heslové slová da
- Page 31 and 32: z radov odborníkov, študentov a t
- Page 33: slúžili termíny ako nástroje kl
- Page 37 and 38: však v terminológii často pojem
- Page 39 and 40: a logický pojem predstavujú dva p
- Page 41 and 42: konkrétne na používateľov, ho c
- Page 43 and 44: Podotýkame, že všetky doterajši
- Page 45 and 46: 1. z lingvistického hľadiska ako
- Page 47 and 48: v súčasnosti najmä korpus, obsah
- Page 49 and 50: a vyhľadávanie terminologických
- Page 51 and 52: eflektovaní Rondeauvho Úvodu do t
- Page 53 and 54: (CAT software), ako je napríklad T
- Page 55 and 56: Machová (1995:153) považuje termi
- Page 57 and 58: Databázy uvádzajú pri heslovom t
- Page 59 and 60: najpodstatnejšia inovácia, ktorá
- Page 61 and 62: terminologické záznamy sa takmer
- Page 63 and 64: z hľadiska odborného úzu - „no
- Page 65 and 66: Déterminer un champ, en lingusitiq
- Page 67 and 68: variantnosť. Tento stav vyplýva z
- Page 69 and 70: (OP), prípadne onomaziologickými
- Page 71 and 72: Ako neskôr poznamenal Guiraud (197
- Page 73 and 74: v závislosti od skúmaných jazyko
- Page 75 and 76: zvoleného uhla pohľadu, podľa ty
- Page 77 and 78: zvolená obsahová veličina vzťah
- Page 79 and 80: do odborného slovníka, ale aj pri
- Page 81 and 82: lingvistickou operáciou v pravom s
- Page 83 and 84: Ide o tzv. ideálnu definíciu 80 ,
pričom zmena v intenzii pojmu má za následok vznik nového pojmu, čo nevyhnutne<br />
nemusí znamenať aj vznik nového termínu.<br />
Klasickou ilustráciou tohto fenoménu je fyzikálny a zároveň chemický termín<br />
atóm, ktorý sa neprestal používať aj napriek tomu, že nedeliteľnosť tejto čiastočky<br />
z hľadiska fyziky sa už dávno vyvrátila, a tak je jeho pôvodne grécka štruktúrna<br />
motivácia viac než zavádzajúca. Pretrvanie a používanie termínu možno vysvetliť<br />
okrem iného aj tým, že ako výpožička sa v slovenčine a ostatných jazykoch považuje<br />
za nemotivovaný termín. V terminológii stavebníctva, ktorá je predmetom našej práce,<br />
možno ilustrovať tento jav koexistenciou dvoch synoným oceľobetón a železobetón,<br />
ktorých štruktúra je pre slovenské jazykové spoločenstvo priezračná. Prvé z nich sa časť<br />
odbornej verejnosti už niekoľko rokov snaží presadiť na úkor druhého, logicky<br />
nesprávneho, keďže jeho onomatologická štruktúra skresľuje skutočnosť – použitie<br />
železa a nie ocele. Jeho nahradenie však práve z dôvodu zaužívanosti odmieta väčšina<br />
odborných kruhov, nehovoriac o bežných používateľoch.<br />
Druhý vzťah <strong>terminologicke</strong>j jednotky, ktorý presahuje jazykovú rovinu, je<br />
referencia 23 . Aj v tomto prípade prináša socioterminológia nový pohľad. Gaudin<br />
(2003:33) v súlade so svojou východiskovou pozíciou sociolingvistu zdôrazňuje<br />
spoločenskú dimenziu pri tvorbe referenčného vzťahu, ktorý vzniká len a len vďaka<br />
interakcii používateľov jazyka a ich vzájomnej spoločenskej dohode, ktorej cieľom je,<br />
aby každý člen spoločenstva dokázal daný jazykový znak, termín nevynímajúc,<br />
usúvzťažniť s tým istým objektom vo svete. Tento vzťah môže ustanoviť buď<br />
normalizácia, alebo sa vytvára v komunikácii (obdobne dynamické nazeranie ako pri<br />
pojme), v rámci ktorej môže a aj dochádza k modifikáciám termínu, no po jeho fixácii<br />
už jazyková komunita termín automaticky používa a nevidí dôvod skúmať, či ide o<br />
správne vytvorený vzťah a či je daný termín adekvátny. Práve sociálna zakotvenosť<br />
referencie predstavuje hlavnú prekážku spätného zasahovania vedeckej komunity alebo<br />
normalizačných orgánov do terminologických sústav pri presadzovaním ústrojnejšie<br />
vytvorených termínov (pozri II. 2. Onomaziologická paradigma kamenivo/granulat -<br />
konkurenčná dvojica granulat a agrégat).<br />
Gaudin dokonca (2003:33) považuje referenčný vzťah za centrálnu otázku<br />
terminológie. V porovnaní so slovom – a tu ide o prvý rozdiel – je podľa Gaudina a<br />
23 Vzťah jazykových výrazov, respektíve celého textu k istému úseku objektívnej<br />
reality alebo aj k idealizovanému obrazu, jeho zapojenie do času a priestoru.<br />
(Encyklopédia jazykovedy)<br />
Strana 35
Change language