2007-levicka-terminologicke implementacie.pdf - Slovenský národný ...

Kým klasická terminologická práca sa v rámci normalizačných tendencií usilovala
určiť jeden optimálny termín pre každý pojem danej sústavy a definovať ho, uvedené
smery sa prikláňajú k čoraz väčšiemu pragmatizmu.
Vzťah lexikológie a terminológie sa v ich koncepciách dostal do nového svetla,
ktoré na jednej strane pomohlo obe disciplíny s istotou ohraničiť, a na druhej strane
stanoviť im rovnakého menovateľa. Spoločné črty možno nájsť podľa Cabré (1998:74)
v záujme o slovo ako jazykovú jednotku, v existencii teoretickej ako aj praktickej
zložky a tiež vo využívaní výskumu pri vypracúvanie slovníkov. Z dištinktívnych
pragmatických činiteľov treba spomenúť najmä komunikačnú situáciu, okruh jej
účastníkov, používajúcich objekt výskumu oboch disciplín – termínu a slova, a tiež typ
prehovoru a témy. Teda ide o sociolingvistické nazeranie.
Termíny majú domovské právo v odbornej komunikácii – písomnej i ústnej, ktorej
účastníkmi sú predovšetkým odborníci danej disciplíny, kým slová všeobecnej slovnej
zásoby využívajú všetci používatelia daného jazyka v rôznych jazykových funkciách pri
popisovaní a hodnotení udalostí bežného života, vyjadrovaní pocitov, formulovaní
príkazov ako aj pri opise samotného jazyka. Naopak, pre odborníka je terminológia
odrazom pojmovej štruktúrovanosti odboru a tiež prostriedkom vedeckého vyjadrovania
a komunikácie. Striktné oddeľovanie sveta odborníkov a laikov však už neobstojí,
pretože obojsmerná migrácia termínov a slov, teda proces determinologizácie
a terminologizácie, je v súčasnosti veľmi častý a pre terminologickú prax predstavuje
náročnú výzvu.
Komunikačný a textový rámec vniesol do terminológie problematiku skúmania
synonymie, homonymie a polysémie odborných pomenovaní, ktoré sa viedenská škola
snažila vykoreniť, presadzujúc ideál Eindeutigkeit (jednoznačnosti či monosémie, t.j.
označenie jedného pojmu jediným termínom, pričom tento termín zároveň slúži ako
jazykové vyjadrenie iba jedného pojmu), ktorým by sa vytvoril dokonalý jazyk. 3
Súčasné terminologické systémy vykazujú mnoho homonymných odborných
pomenovaní, ktoré sa každý odbor usiluje odlíšiť jednak pomocou definície pojmu,
ktorý reprezentujú, a jednak ich používaním v odborných textoch s rozličnou mierou
špecifickosti. Sager upozorňuje, že moderná teória terminológie pripúšťa existenciu
synonymických a variantných termínov, či už na báze geografického alebo sociálneho
rozvrstvenia spoločnosti: „Jeden pojem môže mať toľko podôb, koľko existuje rôznych
3 Podľa Kocourka však Wüster v roku 1931 nehovoril o absencii homoným, ale o
minime homoným, preto Kocourek sám navrhol pozmenený wüsterovský cieľ –
redukovanú či kontrolovanú homonymiu, polysémiu a synonymiu (1991:161)
Strana 17