2007-levicka-terminologicke implementacie.pdf - Slovenský národný ...

komunikáciu vedcov ako cieľových užívateľov tejto terminológie. Práve odborným
používateľom, združeným v terminologických komisiách, priznávali vtedajší
terminológovia hlavné slovo pri určovaní adekvátnosti termínu. Preskriptívne,
normalizačné tendencie týchto škôl sa zameriavali takmer výlučne na vedu a techniku.
Terminológiu ako disciplínu považovali za križovatku logiky, informatiky, teórie
komunikácie a lingvistiky.
0.1.1.1 FRANCÚZSKO
Terminológia a terminografia sa vo Francúzsku, známom svojou silnou
lexikologickou a lexikografickou tradíciou, vyvíjali v rámci týchto dvoch lingvistických
disciplín. Okrajovo sa jej venovali niektorí lingvisti ako napríklad Bernard Quemada,
Alain Rey alebo Louis Guilbert. Sprvu nadväzovali na Wüstera, no od 80-tych rokov
časť z nich zareagovala na tézy súdobých quebeckých terminológov,
poznačených striktne lingvistickým prehodnotením Saussura.
Terminologická prax a najmä jej štandardizačná dimenzia má v tejto krajine
významné postavenie, keďže jazyková politika Francúzska je aj v oblasti terminológie
zameraná na presadzovanie francúzštiny ako komunikačného prostriedku, čím sa snaží
čeliť všadeprítomnej nadvláde angličtiny. V porovnaní s Quebecom sa táto jazyková
politika líši značnou dávkou purizmu. Okrem nezávislých aktivít v rámci sektoru
priemyselných podnikov sa v 20. storočí utvorila štafeta štátnych inštitúcií ako garantov
a organizátorov terminologickej práce – Comité d’études des termes techniques français
(1954), Le Conseil international de la langue française (1968), ktorý sa v súčasnosti
zameriava na vydávanie odbornej lexikografickej literatúry a špecializovaného časopis
La Banque des mots.
Od 70-tych rokov sa záujem o terminológiu objavuje aj v rámci vládnych kruhov
v podobe rezortných terminologických komisií a tiež výboru Haut Comité de la langue
française, ktorý pracuje pri úrade premiéra a spolupracuje s ďalšími organizáciami ako
je od roku 1987 Centre de la terminologie et de la néologie na čele s Pierrom Leratom.
Na začiatku 90. rokov sa jazyková politika štátu prehodnotila a vznikli dve inštitúcie
garantujúce dohľad nad oficiálnym štátnym jazykom – Conseil supérieur de la langue
française, zabezpečujúca teoretickú časť terminologických aktivít, zatiaľ čo Délégation
générale à la langue française sa zaoberá praxou a riadi napríklad činnosť
Strana 15