2007-levicka-terminologicke implementacie.pdf - Slovenský národný ...

a terminologických inštitúcií a v neposlednom rade spoločenské akceptovanie povolania
terminológ a terminograf niektorými krajinami.
Prevažujúci pragmatický prístup k terminológii umožnil zbližovanie terminológie
a lexikológie, čo malo za následok obrátenie pozornosti na dynamické javy a pohyby v
rámci terminologických sústav, vznik teórií odborného jazyka a štylistiky a s nimi
spojené skúmanie subštandardných registrov jednotlivých odborov.
Nové metodológie terminologickej práce sa premietli aj do oblasti tvorby
odborných slovníkov a glosárov, pričom treba pripomenúť, že ovplyvňovanie bolo
vzájomné – terminologický pragmatizmus totiž podnietila a v praxi overila najmä
konštituujúca sa moderná terminografia. Vďaka informačným technológiám sa škála
terminologických produktov rozšírila o databázy a banky. Ich terminologické záznamy,
rovnako ako heslá v súčasných odborných slovníkoch, sa na rozdiel od nedávnej
minulosti rozširujú o lingvistické a pragmatické informácie. Nutnosť tejto
terminografickej reformy potvrdzuje prekladateľská prax a pozitívne ohlasy na
existenciu celého radu kvalitných terminologických databáz.
0.1 Terminologické školy a aktivity od Wüstera po súčasnosť
Úsilie o systematizovanie terminológie sa v prvej polovici 20. storočia objavilo
v niekoľkých európskych krajinách takmer súčasne: v Rakúsku, Československu
a Sovietskom zväze. Ich poznatky a teoretické koncepcie sa postupne šírili do západnej
Európy a na americký kontinent, ďalej na sever Európy a napokon do severnej Afriky,
strednej a južnej Ameriky, Portugalska a Španielska, a nedávno smerom na východ
najmä do Číny a Japonska.
Na konci 20. storočia sa už okrem dominantného normalizačného prúdu dali
identifikovať ďalšie tendencie, obracajúce pozornosť jednak na sociolingvistické
aspekty terminológií a jednak na textovú dimenziu termínu. O ich vznik a rozvoj sa vo
veľkej miere pričinili frankofónne krajiny. Všeobecne možno povedať, že špecifické
črty terminologického výskumu vo frankofónnych krajinách sa od začiatku odvíjali od
ich nanajvýš praktických potrieb na pozadí lingvistiky, konkrétne máme na mysli oblasť
odborného prekladu a v najnovšom období znalostné inžinierstvo (knowledge
engineering) a výskumy umelej inteligencie. Zároveň však treba upozorniť, že tieto
krajiny neprestali klásť dôraz na normalizačnú stránku terminologickej práce (napr.
v súvislosti s jazykovou politikou a plánovaním pozri Humbley 1997). V našom
Strana 12