6 9. augusta <strong>2010</strong> Nové vlaky pre pohodlie na koľajniciach Rýchle a bezpečné cestovanie komfortným vlakom len málokto odmietne. Vďaka Operačnému programu Doprava sa na železničných tratiach Slovenska, najmä smerom na Trenčín, Žilinu a na Košice, čoskoro objavia moderné poschodové vlaky, ktoré spĺňajú súčasné nároky. Komfort, vysoká miera bezpečnosti, technická prívetivosť k telesne postihnutým a k matkám s deťmi, ekologická ohľaduplnosť – moderné vlaky pre modernejšie slovenské železnice. Naša cesta k cieľu www.mdpt-opd.sk Operačný program Doprava je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a z Kohézneho fondu. 01_OPD_278x370_CB_<strong>Tempo</strong>.indd 1 11.6.<strong>2010</strong> 14:16 (834)
9. augusta <strong>2010</strong> 7 Netradičné letné dovolenky, alebo ako si našinci plnia svoje sny Väčšina dovolenkujúcich Slovákov trávi leto pri chorvátskom alebo talianskom mori, alebo pri vode vôbec. Sú však medzi nami takí, čo vytúžený čas dovoleniek a voľna využívajú netradične – spoznávaním cudzích krajín zo sedla bicykla, na rafte, alebo dokonca sa chodia schladiť na sever či na štíty hôr. A voľno v práci využívajú na plnenie svojich snov. Neveríte? Zamaskovaný Stanislav Harvančík pri „love“ záberov vtákov na ostrove Lesbos... Stanislav Harvančík, ochranca prírody, ornitológ, fotograf, spisovateľ, publicista, Partizánske: Moje cesty začiatkom leta na grécky Lesbos a do Poľska, do Národného parku Biebrza, a naposledy v júli do nórskej tundry boli zamerané na získavanie fotografií spevavcov, ktoré vzácne zaletujú na Slovensko, práve pre moju novú knihu Spevavce Slovenska vo fotografii. Ide o druhy, ktoré na Slovensko zaleteli len niekoľkokrát, ťažko by som ich tu zastihol, ale práve v týchto krajinách hniezdia, takže ak človek čosi vie o ich biológii, vie, kde ich hľadať, tak sa tam dajú nafotiť. Na Lesbose som fotil napríklad skaliara modrého, strnádku čiernohlavú, skaliarika okrového, škovránka krátkoprstého, strakoša červenohlavého, v Poľsku strnádku záhradnú a trsteniarika vodného, v Nórsku uškárika vrchovského, ostrohárku severskú a slávika modráka tundrového. Všade som samozrejme pofotil aj mnoho iných druhov vtákov, ktoré síce momentálne nepotrebujem, ale raz ich určite využijem. Takáto dovolenka ma baví, nie vylihovanie niekde pri mori. A kedy výjde kniha? Tak o rok – dva, ešte mi chýba zo desať druhov, ktoré tam chcem mať. Na rok plánujem cestu do Španielska, Fínska a do Nórska až za polárny kruh... Ján Hudeček, cyklonadšenec - samotár, Partizánske: Za mesiac, od 3. do 25. júla som na bicykli prešiel Maďarsko, Srbsko, Bulharsko a späť. Celkom 2 500 km behom 24 dní. A prečo práve Bulharsko? Mám asi slabosť na krajiny východného bloku. Som rád, že som mal možnosť spoznať Rumunsko spred 13-tich rokov a vidieť ako sa mení. Tohto roku to bolo Bulharsko a asi nie naposledy. Určite sa tam chcem pozrieť ešte raz, a nabudúce asi Ukrajina. Západné štáty sa už nemenia, tam budú ľudia takí aj o desať rokov. Tohtoročné putovanie na bicykli začalo v Komárne. Nekonečné maďarské roviny s kukuricou na jednej a slnečnicou na druhej strane nahradila za srbským Požarevac Homoljska Planina ako príprava na bulharské strmé stúpania do Starej planiny, Pirinu a Rodop. Krásna príroda so skalným mestom Beogradčik, pieskovcovými útvarmi okolo mesta vín - Melniku, zárezy riek Trigrad, Vača a Iskar a ich kaňony, kláštory Čiprovci, Rožen a Čerepiš, musulmanské dedinky s minaretmi. Stretol som sa tu s veľmi milými a príjemnými ľuďmi bez jazykovej bariéry, veď slovanské jazyky sú veľmi blízke. Ochut- Ján Hudeček so svojím dvojkolesovým tátošom, jediným spoločníkom na jeho 24-dňovej cykloceste Bulharskom. Denne prešiel vyše 100 kilometrov! vé pohľady. Spolu so mnou išli Malouherčania - Martin Čangel a Martin Dinka, „paštikári“ Tomáš Molnár, Natália Samolová a Juraj Krecháča. Pod Mont Blancom v dedinke Les Houches sme založili „base camp“. Na druhý deň po priaznivej predpovedi počasia sme zbalili veci na štyri dni a najprv lanovkou, potom zubačkou sme vyrazili do nadmorskej výšky 2 380 m. Odtiaľto sme sa už museli spoľahnúť len na svoje nohy a ruky. Vo výške 3 167 m pri chate Tete Rousse sme založi- nal som miestne špeciality, ktoré ponúkali na každom kroku, ako je burek - koláč z lístkového cesta s mäsovou, tvarohovou či ovocnou plnkou na slano či sladko, hustý jogurt, kebabče - mleté mäso v tvare rožka pečené na rošte..., ale aj neodmysliteľnú rakiju či výborné víno. To všetko boli lákadlá, pre ktoré sa oplatilo absolvovať tie kilometre za slnečného počasia, narušené iba jedným daždivým dňom. To sú nezaplatiteľné aktíva, pre ktoré je cestovanie na bicykli výnimočné. Iba takto sa dostanete do priameho kontaktu s ľuďmi a spoznáte ich starosti i radosti, pohostinnosť a úprimnosť. A to sa mi v plnej miere podarilo! Michal Dinka, milovník hôr, Malé Uherce: Môj niekoľkoročný sen sa tohto leta stal skutočnosťou. Zhruba pred rokom sme sa definitívne rozhodli vystúpiť na Mont Blanc. A prečo sme sa rozhodli vystúpiť na najvyššiu horu Európy? To je asi snom každého vysokohorského turistu. Kto to nechápe, tomu to nevysvetlíme. Jednoducho nás to tam ťahá. Bodka. V deň odchodu 23. júla bolo vonku cez <strong>30</strong> stupňov a ja som do auta nakladal ľadovcové mačky, cepín, prilbu, lano, zimný spacák... Okoloidúci hádzali na mňa nechápa- Prvá víťazka medzi pupkáčmi - Kika z Brodzian Festival FestDobréBohunice v Jaslovských Bohuniciach má svoj pravidelný termín na prelome júla a augusta. Podujatie, ktoré je zamerané na akustickú muziku – folk, country, blues..., ponúklo aj tohto roku to najlepšie zo slovensko-českej scény: Hop-Trop, Peter Lipa, Roman Horký (líder moravskej skupiny Kamelot z festivlau Country leto Šípok „utekal“ priamo do Bohuníc) alebo Fleret s Jarkou Šulákovou. Festival pravidelne navštevujú aj milovníci tohto žánru z Partizánskeho... Aj tohto roku sa v rámci festivalu uskutočnili Majstrovstvá vesmíru v skákaní pupkáčov. Ide o súťaž v skoku do vody na brucho. Hodnotí sa výška skoku, dopad na brucho a množstvo vyšplechnutej vody. Partizánčania majú z tejto jedinečnej súťažnej disciplíny už jedno prvé a jedno druhé miesto. Tohto roku sa na festivale zišla opäť silná konkurencia z celého Slovenska. Ale ako pred súťažou poznamenal hlavný organizátor festivalu Ivan Cali Podolský, ešte sa zatiaľ nestalo, aby sa skákania pupkáča zúčastnila zástupkyňa nežného pohlavia. Až do tohto ročníka, keď sa do súťaže prihlásila Kristína Kika Ciglianová z Brodzian, ktorá je stálou návštevníčkou tohto festivalu. Predviedla tri výborné skoky a nechala za sebou celé 15-členné štartové pole. Ovácie publika boli dôkazom, že víťazstvo je v správnych rukách. Takže vďaka, Kika! A na budúci rok nech sa ti podarí obhajoba titulu. Peter Jokl Víťazke Kike gratulovala aj známa česká skupina Hop-Trop a jej úspech vskutku v netradičnej disciplíne zaznamenali aj celoslovenské médiá. Malouherčanom (zľava) Martinovi Čangelovi, Michalovi Dinkovi a Martinovi Dinkovi sa splnil sen – stáli počas horúceho júlového dňa na vrchole Mont Blancu... li prvý výškový tábor. Cestou nám robili spoločnosť alpské kamzíky, ktorých plachosť by som prirovnal domácim sliepkam. Stretli sme aj ďalších turistov s rovnakým cieľom. Medzi národnosťami prevládajú domáci Francúzi, potom Slováci, Česi a Poliaci. Po dvoch aklimatizačných dňoch sme vyrazili na chatu Gouter, do druhého výškového tábora v 3 817 m. Už o 20. hodine večer sme zaľahli, aby sme o tretej ráno, resp. v noci začali záverečný útok na 4 810 m vysoký Mont Blanc. Najskôr nám počasie prialo a mesiac bol takmer v splne. Jednotlivé lanové družstvá osvetlené čelovkami stúpajúce po ľadovci vytvárali úchvatné lampiónové sprievody kľučkujúce po ľadovcovom svahu miestami zvrásnenom hlbokými trhlinami. Päťsto metrov pod vrcholom zosilnel vietor a teplota klesla na mínus desať stupňov. Stúpali sme pomaly, dychčali sme pri každom kroku a zrazu - už nebolo kam stúpať. Bolo osem hodín ráno. Nikde v celej Európe nebol nikto spojený so zemou vyššie ako my! Dokázali sme to! Sen sa splnil aj štyrom členom KST Kamarát Partizánske – Ale, Petrovi, Miroslave a Vladovi (na foto prví štyria na rafte)... Napriek piatim krížikom prvých dvoch menovaných zdolávali prvýkrát v živote na rafte vo vnútrozemí Chorvátska rieku Cetinu, ktorá vytvorila v skalnatej krajine hlboké rokliny s vodpádmi a perejami... Po polnoci 13. augusta budú padať „slzy svätého Vavrinca“ Perzeidy sú asi najdlhšie pozorovaným meteorickým rojom. Pozorovali ich v starej Číne, v Japonsku a v Kórei. Najstaršie pozorovanie je z 21. júla 36 nášho letopočtu. V ľudových pranostikách sa tento roj nazýva “slzy svätého Vavrinca”. Meteory však nie sú ani slzy, ani padajúce hviezdy – čomu zase veria aj mnohí súčasníci. Sú to malé telieska patriace do Slnečnej sústavy väčšinou kamennej povahy, ktoré pri prelete zemskou atmosférou zažiaria a následne úplne väčšinou zhoria. Perzeidy zanechala na trati pri svojich obehoch okolo Slnka dlhoperiodická kométa 109P/Swift-Tuttle. V tomto období sa s nimi Zem stretáva a my môžeme pozorovať meteorický roj. Svoje meno dostali podľa súhvezdia, v ktorom sa nachádza radiant, miesto, do ktorého sa zdanlivo premietajú dráhy častíc v zemskej atmosfére. Okamih maxima Perzeíd sa v tomto roku podľa modelov očakáva 13. augusta, hneď po polnoci o jednej hodine letného stredoeurópskeho času. Na pozorovanie meteorov budú vynikajúce podmienky, pretože Mesiac je v nove a nebude rušiť sledovanie. Pracovníci Hvezdárne v Malých Bieliciach si na pozorovanie Perzeíd vybrali miesto s minimálnym svetelným znečistením, a to neďaleko obce Skýcov. Z dôvodu meteorickej expedície bude hvezdáreň v Malých Bieliciach od 10. do 14. augusta zatvorená. V. Mešter
Change language