Moznosti a strategie rozvijania predcitatelskej gramotnosti v ...

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ 

Mgr. Martina Kovalčíková 

Možnosti a stratégie rozvíjania predčitateľskej 

gramotnosti v podmienkach materskej školy 

Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe 

Prešov, 2012

Vydavateľ: Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, 

850 01 Bratislava 

Autor OPS/OSO: 

Kontakt na 

autora: 

Názov 

OPS/OSO: 

Rok vytvorenia 

OPS/OSO: 

Odborné 

stanovisko 

vypracoval: 

Mgr. Martina Kovalčíková 

Materská škola Ulica mládeže II. Poprad 

martina_kovalcik@orangemail.sk 

Možnosti a stratégie rozvíjania predčitateľskej gramotnosti 

v podmienkach materskej školy 

2012 

Mgr. Jozef Bernát 

Táto osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe/osvedčená skúsenosť odbornej praxe 

bola vytvorená z prostriedkov projektu Profesijný a kariérový rast pedagogických 

zamestnancov. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie.

Kľúčové slová 

Materská škola, dieťa, predškolský vek, hra, predprimárna edukácia, kľúčové kompetencie 

dieťaťa predškolského veku, predčitateľská gramotnosť. 

Anotácia 

Témou predkladanej osvedčenej pedagogickej skúsenosti je, ako rozvíjať predčitateľskú 

gramotnosť v predprimárnej edukácií. Je určená hlavne učiteľom predprimárneho 

vzdelávania. Poukazujem na dôležitosť a význam rozvíjania poznávacích a psychických 

procesov dieťaťa, ktoré podnetnou stimuláciou aktivizujeme a rozvíjame, a tým samotné 

dieťa privádzame na takú úroveň, že v čase nástupu do základnej školy bude pripravené bez 

väčších problémov samostatne zvládať techniku nácviku čítania a neskôr aj čítanie, hlavne 

čítanie s porozumením, ktorému v materskej škole predchádza počúvanie s porozumením.

OBSAH 

Úvod 

1 Teoretické východiská predprimárnej edukácie .................................................. 6 

1.1 Súčasné postavenie materskej školy ................................................................. 6 

2 Hra ........................................................................................................................ 9 

2.1 Edukačná hra ..................................................................................................... 9 

2.2 Kľúčové kompetencie dieťaťa predškolského veku ......................................... 10 

3 Poznávacie a psychické procesy a ich rozvíjanie ................................................ 13 

3.1 Motorika ........................................................................................................... 14 

3.2 Zraková percepcia (vnímanie) ......................................................................... 16 

3.3 Sluchová percepcia (vnímanie) ........................................................................ 21 

3.4 Pravo-ľavá a priestorová orientácia .................................................................. 25 

3.5 Postupnosť, sekvencia, serialita a intermodalita ............................................... 25 

4 Rozvoj slovnej zásoby ......................................................................................... 28 

4.1 Práca s textom .................................................................................................. 28 

Záver ....................................................................................................................... 31 

Zoznam bibliografických zdrojov ........................................................................... 32

Ú V O D 

To, ako sa dieťa vo veku šiestich, siedmich rokov naučí čítať, spájať písmenka do slabík, slov, 

viet, a aj reprodukovať obsah ma fascinuje. Som učiteľkou materskej školy už 27 rokov. 

Všetky aktivity, hry, ktoré v tejto práci prezentujem som akosi intuitívne počas celej mojej 

praxe s deťmi vykonávala. Pochádzam z učiteľskej rodiny, moja mamka bola elementaristka, 

učiteľka prvého ročníka. Niekedy boli chvíle, keď sme spoločne rozoberali čo sa dnes v škole 

robilo a mamka mala skoro vždy problém s niektorým žiakom, že nevie čítať, že číta pomaly, 

nerozumie, nerozlíši, mýli si písmenka a pod. To ma akosi motivovalo k tomu, že som so 

„svojimi“ deťmi vo zvýšenej miere vykonávala hlavne analyticko-syntetické činnosti. 

Postupne ďalším štúdiom a veľmi úzkou spoluprácou s elementaristkami v základných 

školách som získavala prehľad, ako hlavne tieto činnosti následne ovplyvňujú úspešnosť detí 

pri nácviku čítania. 

V roku 2007 som ukončila štúdium špeciálnej pedagogiky, odbor poradenstvo. Pri tomto 

štúdiu ma veľmi oslovili prednášky, na ktorých boli prezentované najnovšie výskumy 

z oblasti neurodidaktiky a neuropsychológie, na akom neuropsychickom princípe sa v mozgu 

spracovávajú vonkajšie podnety, čo a ako ovplyvňuje čítanie, písanie, porozumenie hovorenej 

a písanej reči, aké sú možné následné korekcie. Keďže je to stará známa vec, že je lepšia 

prevencia, ako niečo neskôr naprávať, vo veľkej miere som sa tejto problematike začala 

venovať v každodennej práci v materskej škole. S deťmi sme sa hrávali „Hry so slovami“, 

„Čo počuješ“, „Povedz ináč“ a pod. V súčasnosti ich študijné výsledky v základnej škole ma 

upevňujú v tom, že naše spoločné aktivity mali význam, že sme išli dobrou cestou. 

V práci ponúkam edukačné, stimulačné hry a aktivity, ktoré smerujú k rozvoju dieťaťa 

predškolského veku, rozvíjajú jeho poznávacie a psychické procesy, stimulujú jeho kľúčové 

kompetencie, hlavne predčitateľskú gramotnosť. Všetky uvedené hry a aktivity sú odskúšané 

v praxi, deti tieto aktivity obľubujú, samé si ich modifikujú, hľadajú obmeny hier. 

Cieľom príspevku je v ucelenej podobe prezentovať aktivity a hry, ktoré vedú k úspešnej 

predčitateľskej a následne v primárnom vzdelávaní čitateľskej gramotnosti, a tým rozšíriť 

profesionálne kompetencie učiteľov predprimárnej edukácie. 

Verím, že táto práca prinesie pre všetkých učiteľov a priaznivcov predprimárneho vzdelávania 

niečo, čo ich obohatí a snáď aj posunie profesionálne ďalej.

1 T E O R E T I C K É V Ý C H O D I S K Á P R E D P R I M Á R N E J 

E D U K Á C I E 

Vývin človeka a utváranie jeho osobnosti je zložitý a dlhodobý proces, v ktorom vnútorné sily 

a vonkajšie vplyvy u každého jedinca ustavične spolupracujú a menia svoju úlohu. Za jedno 

z rozhodujúcich období pre celkový vývin osobnosti sa pokladá obdobie predškolského veku, 

v ktorom má rozhodujúci význam rodina, kde si dieťa vytvára prvé vzťahy. Je to obdobie 

vytvárania budúcej osobnosti a zohráva dôležitú úlohu v rozvoji fyzických a psychických 

predpokladov, ktorých zanedbávanie, alebo neprimerané urýchľovanie nepriaznivo 

ovplyvňuje celý ďalší život. Dieťa potrebuje starostlivé, bezpečné prostredie, plné 

porozumenia a úcty, priestor a čas pre mnohoraké činnosti a spontánnu hru, rešpektovanie 

svojej individuality a osobnosti. 

Primárne postavenie rodiny v procese výchovy detí je nepopierateľné. Ale medzi základné 

činitele, ktoré sa spolupodieľajú na výchove a vzdelávaní je nesporne škola, a keďže 

hovoríme o predškolskom veku, je to materská škola. 

Význam počiatočnej etapy života dieťaťa, v ktorej sa kladú a rozvíjajú elementárne 

a východiskové kvality každého jedinca je plne preukázateľný. Je nesporné, že práve 

v predškolskom veku dieťa potrebuje intenzívnu podporu. Dejiny výchovy ukazujú, že 

podoby takejto podpory sú rôzne od ponuky, či podnetov, cez výzvy k spolupráci až po 

priestor pre autonómne sebarozvíjanie. 

V roku 1632, Ján Amos Komenský, ako jeden z prvých, poukázal na význam predškolského 

obdobia. Nevyhnutnosť systematickej predškolskej výchovy zdôvodnil v 12 kapitolách svojho 

Informatória školy materskej (1965). Stratégia celoživotného učenia pre všetkých vyhlásená 

v roku 1996 Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ukazuje v prístupe 

Komenského nielen prevratný rozmer, ale dáva platné argumenty pre všetkých, ktorí 

predškolskú výchovu cieľavedome presadzujú (Podhájecká, Miňová, 2005 s. 73). 

Rodičia nachádzajú v materskej škole spoľahlivého pomocníka pri výchove svojich detí. Jej 

celodenný výchovný program uspokojuje jednu z charakteristických potrieb dieťaťa 

predškolského veku túžbu po spoločností detí, kde v tvorivom a v podnetnom prostredí im 

dáva základy poznatkov a zručností, úmerne rozvíja ich reč a myslenie, pestuje záujem o hru, 

primeranú prácu a učenie. Rozvíja ich estetické cítenie, cibrí ich vkus a vedie k tvorivej 

činnosti, aktivite a samostatnosti. Môžeme konštatovať, že materská škola, ako prvá edukačná 

inštitúcia v živote dieťaťa rozvíja a formuje jeho kľúčové kompetencie, ktoré v ďalšom živote 

majú pre dieťa nenahraditeľný význam. 

Učiteľky vedú deti k samostatnému rozhodovaniu, prekonávaniu prekážok a k radosti 

z výsledkov práce. Vďaka materskej škole sa zvyšuje počet detí schopných komunikovať, 

spolupracovať a presadzovať sa. Deti sa tu učia prirodzene vyjadrovať svoje pocity a zážitky 

v slovných, výtvarných či pohybových prejavoch, a práve v materskej škole získavajú 

príležitosť zaoberať sa činnosťami, ktorými by sa doma len veľmi málo zaoberali. 

1.1 Súčasné postavenie materskej školy 

Predškolské obdobie vytvára vzdelanostné základy na celý život. V období predškolského 

veku by malo mať dieťa dostatok príležitosti na to, aby získalo veľa rôznorodých skúseností. 

Moderné vnímanie predškolskej výchovy a vzdelávania vychádza z požiadavky

individuálneho osobnostného rozvoja, ktorý je založený na špecifických potrebách dieťaťa 

a ich primeranom uspokojovaní. Potreby detí predškolského veku má niekoľko dimenzií: 

fyzickú, psychickú a sociálnu, ktoré sa môžu v prostredí materských škôl spoľahlivo, cielene 

a kvalifikovane napĺňať. Odborná a metodická pripravenosť učiteliek materských škôl 

umožňuje u každého dieťaťa rešpektovať zvláštnosti, podnecovať jeho osobité prejavy aj 

tvorivé schopnosti. 

V súčasnej dobe sa ďaleko viac ako v minulosti uznáva význam predškolskej edukácie ako 

súčasti celoživotného vzdelávania. Podľa Kosovej (2007) je to preto, že detstvo je dobou, 

v ktorej sa odohrávajú zásadné zmeny vo vývine jednotlivca, pričom najintenzívnejší rast 

a vývin prebieha v predškolskej dobe. „Dieťa sa za prvé štyri roky svojho vývinu naučí viac, 

než za ktorékoľvek ďalšie štvorročné obdobie“ (Kolláriková, Pupala, 2001 s. 269). 

Predškolské obdobie je jedno z najzaujímavejších, najhektickejších období v živote každého 

človeka. Vieme, že citlivým a múdrym vedením môžeme dieťa doviesť k tomu, aby úspešne 

zvládalo učenie. 

Deti sú schopné myslieť, každý rodič, či učiteľka materskej školy vie, alebo zistí, že dieťa je 

zvedavé, kritické a má rozvinutú predstavivosť a fantáziu. Skúsenosti, s ktorými sa dieťa 

stretne do siedmich rokov sú nesmierne dôležité, veľmi úzko súvisia s učením a hlavne 

s rozvojom reči. Tu sa nám vynára otázka, ale aké skúsenosti sú pre rozvoj potrebné? 

Výskumy ukazujú, že najmä nedostatok, a nie neprimeranosť, akýchkoľvek príležitosti 

a skúsenosti v určitom veku narobia u vyvíjajúceho sa organizmu najviac škody. Preto si 

dovolím zacitovať z knihy Johna Brierlyho „7 prvních let života rozhoduje“ „Ak nezaistíme, 

aby deti prešli určitými skúsenosťami do veku siedmich rokov, potom navždy stratia 

príležitosť mať z týchto skúsenosti prospech“. 

Na každú novú skúsenosť, ktorou sa má dieťa niečo naučiť musí byť pripravené a zrelé po 

stránke biologickej aj psychickej. Ak sa stretne zrelý organizmus s podnetom, skúsenosťou 

alebo zážitkom, celá osobnosť dieťaťa sa posúva vpred, vyvíja sa, niečo nové si osvojuje, učí 

sa. Už nikdy v našom živote sa nenaučíme v tak krátkom čase toľko, čo sme sa naučili od 

narodenia až po nástup do školy. A práve preto je obdobie do siedmich rokov tak dôležité 

a nenahraditeľné a nikdy sa už nevráti čas takej veľkej pripravenosti na učenie ako je to 

v tomto období (Sindelárová, 2007 s. 128). Túto skutočnosť si musíme ako učiteľky 

materských škôl uvedomovať a k svojej práci pristupovať zodpovedne, pretože prvé 

poznatky, prvé učenie je základom pre všetky nasledujúce učenia. V tomto veku sa buduje 

základ ľudského chcenia, smädu po dobre, poznaní a kráse. Akákoľvek absencia 

profesionálnej výchovy v tomto období sa vypomstí v neskoršom veku v podobe ľudskej 

ľahostajnosti, bujnenia zla, hlúposti, neľudskosti (Zelina, 1996 s. 58). 

Osobnosť dieťaťa sa v materskej škole rozvíja komplexne prostredníctvom konkrétneho 

obsahu. Dieťa si tak utvára systém návykov, vedomostí, zručností a postojov, rozvíjajú sa 

jeho základné kľúčové kompetencie. Obsah a systém poznatkov, ktoré si má dieťa 

predškolského veku osvojiť je utriedený v Štátnom vzdelávacom programe ISCED 0 

s názvom Dieťa a svet. 

Ako sa uvádza v Štátnom vzdelávacom programe ISCED 0 (2008), cieľom predprimárneho 

vzdelávania je dosiahnuť optimálnu emocionálnu, sociálnu a kognitívnu úroveň ako základ 

pripravenosti na školské vzdelávanie a na život v spoločnosti. 

Na dosiahnutie uvedeného cieľa je v pedagogickej praxi potrebné uplatňovať aktivizujúce a 

interaktívne metódy, prostredníctvom ktorých sa rovnocenne a vyvážene rozvíjajú všetky

stránky osobnosti dieťaťa, pričom hlavným prostriedkom rozvoja osobnosti dieťaťa a hlavnou 

výchovno-vzdelávacou metódou je hra.

2 H R A 

Hra ľudskú spoločnosť sprevádza od jej vzniku a mala vždy svoj význam nielen v živote detí, 

ale i celej spoločnosti. Je to najstaršia činnosť na svete a bola súčasťou spoločenského života 

všetkých národov, a je úplne najprirodzenejšou činnosťou všetkých detí, ale pojem hry nie je 

jednoznačne vymedzený. 

Inšpirujúce názory na hru obsahujú diela J.A. Komenského: Informatórium školy materskej, 

Škola hrou a Vševýchova, kde zdôrazňoval, aby v učení detí prevládala dobrovoľnosť, „aby 

sa všetko učili lahodne a príjemne, takrečeno hrou“ (Komenský 1963, in. Kasáčová a kol. 

2007). Začlenil hru do svojej pedagogickej sústavy a objasnil jej mnohostranné možnosti vo 

výchove detí a mládeže. Hru pokladal za rovnako dôležitú pre správny vývin detí ako výživu 

a spánok. Komenský veľmi často poukazoval aj na jej vzdelávací význam. Vysoko hru 

hodnotil najmä z pohľadu rozvoja kognitívnych schopností dieťaťa, pretože hra podporuje 

rozvoj reči, myslenia, fantázie, čo vedie k obohateniu jeho vedomostí. Podporoval 

usmerňovanie detí pri hrách, avšak žiadal dodržať dané pravidlá. 

V pedagogickom procese v predprimárnej edukácií plní hra funkciu prostriedku pre rozvoj 

intelektuálnych schopností, formovanie zručností, návykov, formovanie vzťahu k sebe 

samému, k ostatným ľuďom a deťom, ale aj k umeniu, k prírode, k práci a podobne. 

Prostredníctvom hry učiteľka účinnejšie ovplyvňuje socio-emocionálnu sféru, kognitívnu 

a konatívnu, rozvíja akceptovateľné návyky a zvyky a pozvoľne potláča nežiaduce stránky 

osobnosti dieťaťa (Kasáčová a kol., 2007 s. 67). 

K charakteristikám predškolského veku patrí, že dieťa je aktívne s túžbou poznávať svet. Pre 

nás pedagógov predprimárneho vzdelávania z toho vyplýva dôležitá úloha, a to vytvoriť 

každému dieťaťu také edukačné prostredie a ponúknuť mu takú edakačnú hru, ktorá ho bude 

motivovať k aktívnemu rozvoju prostredníctvom činnosti. Všetkým činnostiam 

v predprimárnej edukácií, a hru tým nevynímajúc, musíme vytvárať vhodné podmienky, ako 

je čas, priestor, materiál, pedagogické vedenie, ktoré nie je jednoduchou záležitosťou. Vedieť 

správne formulovať úlohy, nároky, zrozumiteľnosť a príťažlivosť hry si vyžaduje zdatného 

a profesionálne kompetentného učiteľa. Ako hovorí Podhájecká (2006), hra je pre deti 

predškolského veku edukačným fenoménom. Aby hra priniesla svoj účel, dieťa pri nej 

potrebuje prirodzenú podporu a vedenie dospelých. Preto im pripravujme edukačné 

prostredie, a hlavne sa im venujme, darujme im svoj čas, keď sa hrajú. Hru zveľaďujme, 

zdokonaľujme, skvalitňujme, obohacujme a rozvíjajme. Nepremárnime príležitosť dobre 

pripraviť deti na život. 

2.1 Edukačná hra 

Vo vyššie uvedenej kapitole som definovali hru v širšom zábere. Keďže problematika, ktorú 

predkladám veľmi úzko súvisí hlavne so vzdelávacou funkciou predprimárneho vzdelávania, 

v empirickej časti tejto práce čitateľom budem predstavovať jednotlivé edukačné hry, ktorými 

rozvíjame všetky psychické procesy a ďalšie činitele , ktoré sa významnou mierou podieľajú 

na predčitateľskej a v neskoršom veku na čitateľskej gramotnosti. 

Edukačnú hru realizuje pedagóg s jednotlivcom, skupinou, alebo kolektívom detí, vzájomne 

sa ku hre aktivizujú a motivujú, interaktívne v hre usmerňujú, splnenie edukačných úloh 

vyhodnocujú a na základe vyhodnotenia sa deti aj primerane oceňujú. Východiskom pre 

formuláciu cieľov a úloh je, akých zmien majú deti dosiahnuť, v čom sa rozšíria, prehĺbia ich

vedomosti, aké zručnosti majú získať, aké schopnosti budú rozvíjané, ako sa budú vytvárať a 

formovať ich vlastnosti a postoje, zručnosti, vedomosti, teda kompetencie. Deti by mali 

edukačné ciele a edukačné úlohy poznať, rozumieť im, a preto sa od učiteľa očakáva že ich 

sformuluje zrozumiteľne, v operačnej reči dieťaťa, t.j. slovami obsahovo jasnými. 

Edukačná hra, keďže má jasne stanovený cieľ je hrou, ktorá má danú štruktúru. Tvorí ju: 

Edukačná úloha 

Edukačný materiál 

Edukačná činnosť 

Edukačné pravidlo 

Edukačné hodnotenie 

Edukačná kompetencia (Podhájecká a kol., 2006). 

Prostredníctvom edukačných hier rozvíjame všetky rozvojové oblasti osobnosti dieťaťa. 

Rozvíja sa v nich zmyslové vnímanie, pamäť, myslenie, učenie, predstavivosť, tvorivosť, 

fantázia, reč, obohacuje a aktivizuje sa slovná zásoba, rozvíja sa pohybová, motorická 

zručnosť, deti získavajú určité poznatky, osvojujú si vedomosti, uplatňujú svoje zručnosti, 

postoje a schopnosti, v edukačnej hre sa posilňuje sebavedomie dieťaťa, spolupatričnosť, 

komunikatívnosť verbálna a neverbálna, socializácia, schopnosť sebapoznávania a následne 

sebahodnotenia. Môžem teda konštatovať, že edukačnými hrami deti nadobúdajú a neskôr sa 

rozvíjajú určité kľúčové kompetencie. 

2.2 Kľúčové kompetencie dieťaťa predškolského veku 

Podľa Podhájeckej (2006) je hra základnou edukačnou stratégiou, metódou a prostriedkom na 

dosiahnutie vytýčených cieľov, ktoré smerujú k rozvíjaniu kľúčových kompetencií dieťaťa 

predškolského veku, ktoré chápeme ako schopnosť využívať vedomosti, zručnosti, postoje 

a hodnotovú orientáciu a umožňujú jedincovi úspešné začlenenie sa do života. 

Štátny vzdelávací program ISCED 0 (2008) vymedzuje a definuje základné kľúčové 

kompetencie detí predškolského veku, ktoré má za úlohu rozvíjať materská škola, čiže 

vymedzuje niečo ako cieľové požiadavky kurikulárnej školskej reformy, aký má byť profil 

absolventa predprimárneho vzdelávania v závere predškolského obdobia. 

Kľúčové kompetencie v ponímaní cieľavedomej, systematickej a odbornej predprimárnej 

edukácii musíme chápať ako čosi relatívne, pretože v predškolskom veku ide o elementárne 

základy kľúčových kompetencií, ktoré sú nesporne veľmi potrebné pre ďalší život jedinca. 

Uvedomujeme si, že získavanie kľúčových kompetencií je celoživotný, individuálny proces, 

ktorý slúži rozvoju osobnosti. 

Vymedzenie kompetencií slúži učiteľom aby vedeli kam majú smerovať svoje pedagogické 

pôsobenie, na aké ciele a úlohy sa pri plnení obsahu orientovať, aký spôsob predprimárneho 

vzdelávania si vytýčiť, aký výber metód a edukačných stratégií zvoliť, aby každá pedagogická 

a edukačná aktivita a situácia bola pre všetky deti prínosom, aby každé dieťa malo z toho čo 

najväčší zisk, aby každá pedagogická situácia, každé dieťa, každý deň v materskej škole 

posúvala vpred (Hajdúková a kol.2008). Nadobúdaním a rozvíjaním kľúčových kompetencií 

sa z dieťaťa stáva gramotný jedinec. Aby jedinec spĺňal jednu z požiadaviek gramotnosti musí 

vedieť aj čítať.

Predčitateľská gramotnosť dieťaťa predškolského veku 

Predškolské obdobie je práve to obdobie, v ktorom si dieťa osvojuje rozhodujúce predpoklady 

na zvládnutie všetkých schopností, čitateľských nevynímajúc. Tým sa významne posilňuje 

vzdelávacia úloha materskej školy. Uvedomujeme si, že dobré čitateľské zručnosti 

predstavujú v súčasnej spoločnosti kľúčový predpoklad pre prístup k vzdelaniu. 

Bežne sa výučba čítania spája s povinným vzdelávaním sa v základnej škole, ale výskumy 

ukazujú, že čítanie sa pokladá za zručnosť, ktorá sa kontinuálne (spoločne, súbežne) rozvíja 

od najútlejšieho veku dieťaťa. Dieťa sa neučí čítať len vo chvíli keď vstupuje do základnej 

školy, ale sleduje písmenká, sleduje ich spoje skôr, keď sa učí rozprávať a následne chápať, 

že obrázok odkazuje na konkrétny predmet, obrázok nám niečo oznamuje, na niečo nás 

upozorňuje. V tejto súvislosti je pozornosť venovaná nadpisom, symbolom, piktogramom, čo 

je najlepšia cesta k pochopeniu princípov čítania a následne učenia. Takto sa deti učia 

základom čítania, pretože písmeno je symbol a symbol je vlastne písmo. 

V súvislosti s procesmi čítania a písania v predškolskom veku v zhode s Lopušnou (2008) 

dôrazne upozorňujem na fakt, že nejde o výučbu čítania, resp. písania v ich konvenčnej 

podobe, ako ju poznáme z elementárneho vyučovania, teda nejde o získavanie akéhosi 

predstihu, alebo dokonca znižovanie vekovej hranice, keď začínajú deti čítať a písať, ale 

chápeme ho ako spontánny predurčujúci vývinový proces. Ide najmä o pochopenie, že 

hovorená a písaná forma jazyka spolu úzko súvisia a že tvoria každodennú súčasť nášho 

života. 

V prvom rade, by predškolské deti mali mať možnosť pochopiť princíp čítania, teda to, že 

slovo korešponduje s textom v knihe a to korešponduje so skutočným predmetom. Súčasne by 

mali pochopiť, že sa čítajú písmenká, a nie obrázky, že sa číta zľava doprava, riadky zhora, 

dole, že text obsahuje veľmi cenné informácie. Toto pochopenie vzniká u detí pozorovaním 

druhých ľudí pri čítaní a následne vlastnými pokusmi čítať. V materskej škole by mali mať 

deti dostatok príležitosti vidieť zblízka učiteľku ako číta. 

Najúčinnejšia metóda predčitateľskej gramotnosti je predčítanie, a samotné čítanie a 

sprostredkovávanie textov, ako zdrojov informácií. Dieťa sa nenásilným spôsobom učí 

princípom čítania, je k čítaniu motivované, pri čítaní je vytváraná pozitívna klíma, spájaná 

s radosťou, s peknými zážitkami zo spoločných činností dieťa – dospelý. Dôležitá je radosť 

z čítania, ktorá zaručuje akúsi obranyschopnosť pre prípad, že pri nasledujúcej výučbe čítania 

sa objavia prekážky. Podstatnou prípravou na čítanie je, aby si dieťa vyžadovalo čítanie, aby 

to malo pre neho význam, aby sa čítania stalo jeho potrebou. Táto úloha je v súčasnosti veľmi 

náročná, ale pre nás pedagógov výzvou k tomu, aby sme spoločne s deťmi objavovali zmysel 

knihy, spoločne s deťmi poznávali krásu písaného, čítaného slova. Určite ešte nie je 

prekonaná metóda: výchova literatúrou a výchova k literatúre. 

Pri rozvíjaní akejkoľvek gramotnosti ide o plné využitie senzitívnych štádií vo vývine 

dieťaťa, pretože je zrejmé, že ak sa nerozvinú v pravý čas, neskôr už nemusia dosiahnuť 

potrebnú úroveň. Veľmi veľký význam pre rozvoj predčitateľskej gramotnosti deti 

predškolského veku má osobnosť učiteľky, jej vzťah ku knihám a jej entuziazmus ako každú 

situáciu, ktorá vedie k rozvoju dieťaťa, a nielen predčitateľskej gramotnosti urobiť 

príťažlivou, pútavou a zaujímavou. Stimulácia gramotnosti môže prebiehať už od vstupu 

dieťaťa do materskej školy. Podmienkou je, aby bola pre dieťa zmysluplná. Dieťa by malo 

vnímať, že prostredníctvom čítania môže spoznávať okolitý svet, text mu prináša informácie,

ktoré sú pre neho zaujímavé, teší sa z nich. Podpora gramotnosti je efektívna hlavne vtedy, ak 

sa dieťa stáva aktívnym učiacim sa subjektom v prirodzenom prostredí a podmienkach. 

Gramotne stimulujúce prostredie je také, ktoré dieťaťu poskytuje možnosť stretnutia sa 

s knihou, časopisom, poskytuje dieťaťu zdroj poznania, zábavy, ale predovšetkým dieťa 

v takomto gramotne podnetnom prostredí získava skúseností s písaným a čítaným textom. 

Prostredníctvom počúvania s porozumením deti dokážu pochopiť spojenie hovoreného a 

písaného textu. Aktivity, ktoré rozvíjajú predčitateľskú gramotnosť musia rešpektovať 

individuálnu rozvojovú úroveň dieťaťa. Dieťa v žiadnom prípade nenútime k „čítaniu“, resp. 

„písaniu“. Len nenásilnou, spontánnou a hlavne hravou formou sa tieto činnosti stanú pre 

dieťa samozrejmosťou a prirodzenou a nevyhnutnou potrebou v jeho ďalšom živote. 

Súčasná materská škola má významnú úlohu nielen pri utváraní a formovaní predčitateľskej 

gramotnosti, ale plní aj úlohy, ktorými sa predchádza poruchám čítania. Mnohé pani učiteľky 

si túto svoju úlohu ani neuvedomujú, plnia ju intuitívne, hľadajú „slabé stránky“ dieťaťa a tie 

stimulujú, rozvíjajú, vytvárajú podnetné prostredie. Prvé poznatky, prvé učenie je základom 

pre všetky nasledujúce učenia. Predpokladom myslenia a učenia je schopnosť sústrediť sa, 

koncentrovať sa a tým byť pripravený prijímať informácie. 

Pre posilnenie významu predškolského obdobia pri rozvoji predčitateľských zručností 

existujú ešte ďalšie dôvody. Veľká pozornosť sa v prvých rokoch školskej dochádzky venuje 

náprave poruchám čítania (dyslexii). To, že sú korekcie účinné svedčia mnohé prípady zo 

špeciálno – pedagogických poradní. Aby sme predišli týmto poruchám, je veľmi výhodná, tak 

ako vo všetkých oblastiach, prevencia, ktorá spočíva v stimulovaní a podnecovaní a rozvíjaní 

všetkých psychických, poznávacích procesov, všetkých činiteľov a zložiek, ktoré sa podieľajú 

na čitateľskej úspešnosti. 

Čo z toho vyplýva pre MŠ v oblasti rozvíjania predčitateľských kompetencií? Hlavnou úlohou 

je rozvíjať každé dieťa a doviesť ho na úroveň, ktorá mu umožní plniť požiadavky ďalšieho 

stupňa vzdelávania. Vzhľadom k tomu, že čítanie sa nezískava, ale je potrebné dieťa tejto 

kompetencii naučiť, musí materská škola rozvíjať a podporovať zručnosti, spôsobilosti a 

kompetencie, ktoré súvisia s čítaním. Nie sú známe prípady, aby boli niektoré činnosti, ktoré 

vedú k rozvoju nielen predčitateľskej gramotnosti, ale celej osobnosti dieťaťa zbytočné a 

spôsobili dieťaťu nejaké škody. 

A čo budeme rozvíjať aby sa získali zručnosti a schopnosti ktoré sú potrebné k tomu, aby sa 

deti naučili čítať? Sú to, psychické a poznávacie procesy, ktorých vývin je podmienený 

stavbou a fungovaním centrálnej nervovej sústavy jedinca. Zameriavame sa aj na nasledujúce 

činitele a všetky ďalšie aspekty, ktoré sa podieľajú v neskoršom veku na čítaní. 

- Motorika 

- Percepcia 

Zraková percepcia 

Sluchová percepcia 

- Pravo-ľavá, priestorová, časová orientácia 

- Postupnosť, serialita, sekvencia 

- Pozornosť 

- Pamäť 

- Myslenie 

- Rozvoj slovnej zásoby 

- Práca s textom

3 P O Z N Á V A C I E A P S Y C H I C K É P R O C E S Y A I C H 

R O Z V Í J A N I E 

V súčasnosti je čítaniu a rozvoju čitateľských schopností a čitateľskej gramotnosti venovaná 

veľká pozornosť. V primárnom vzdelávaní prebieha jej meranie a výsledky nie sú uspokojivé. 

Keďže my hovoríme o predprimárnom vzdelávaní, hovoríme tiež o predčitateľských 

schopnostiach. Technické vymoženosti čítanie z bežného života vytláčajú. Čítanie sa akosi 

vytráca, zvyšuje sa populácia detí, ktoré majú problém s čítaním a následne písaním a celým 

vzdelávaním. Pre lepšie zorientovanie sa v ponúkaných aktivitách uvádzam aké schopnosti sú 

dôležité pre úspešné zvládnutie čítania (Zelinková 2008). 

- Dieťa vidí tvar, t.j. písmeno, vidí ho presne, nezamieňa si ho so žiadnym iným 

(zrakové vnímanie – zrakové rozlišovanie tvarov). 

- Vie spojiť tvar písmena s príslušným zvukom–hláskou. Túto hlásku vie rozlíšiť medzi 

ostatnými (sluchové rozlišovanie). Koordinuje dobre zrakové a sluchové vnímanie. 

K dostatočnému zvládnutiu spojenia je nutná automatizácia. 

- Vie spojiť písmená a hlásky do slova (sluchová a zraková syntéza). 

- Prečíta slovo a vie čo to znamená. K tomu musí mať dostatočnú slovnú zásobu. Ak má 

dieťa čítať, musí rozumieť slovám a reči. V opačnom prípade je to iba dekódovanie 

písmen bez porozumenia. 

- Slovo správne vyslovuje, inak by ho s problémami čítalo a predovšetkým písalo. Preto 

je potrebné stimulovať správnu artikuláciu. 

- Rýchlosť nácviku čítania ovplyvňujú kognitívne schopnosti. 

Ak sa zamyslíme nad uvedenými schopnosťami, zistíme, že všetky môžeme rozvíjať už 

v predškolskom veku. Iste nie formou výučby ako v základnej škole ale pri hrách a rôznych 

tvorivých aktivitách. Čím vyššiu úroveň vývinu dosiahneme, tým ľahšie a rýchlejšie sa neskôr 

dieťa bude učiť čítať. Zároveň ale musím pripomenúť, že znalosť písmen nie je čítanie. 

Čítanie je aktivita oveľa komplexnejšie, nie iba pomenovanie písmen. 

Ako som vyššie uviedla, aby sa dieťa dostalo na úroveň zvládnuť čítanie bez väčších 

problémov a následne mať z čítania radosť a pôžitok, je dôležité stimulovať a rozvíjať 

poznávacie a psychické procesy dieťaťa. V tejto kapitole uvádzam hry a aktivity na rozvíjanie 

predčitateľskej gramotnosti. Všetky prezentované aktivity som v priebehu svojej praxe 

s deťmi realizovala, teda sú overené. Samozrejme pri ich aplikácií berieme do úvahy vekové 

a iné osobitosti každého dieťaťa, hry môžeme modelovať, obmieňať, prípadne dopĺňať. 

Uvedené kompetencie tiež nie sú statické, nemenné, každá učiteľka každou hrou môže 

sledovať a následne rozvíjať iné kompetencie. Variabilita hier a aktivít, ktoré ponúkam preto 

umožňuje tvorivosť a kreativitu deťom a pedagógom. 

Základným zdrojom hier a aktivít bol môj vlastný zásobník hier, ktorý si v priebehu praxe 

vytváram. V práci je pri niektorých edukačných hrách použitý grafický metodický materiál 

z kníh Zelinkovej (2001, 2008) a z publikácie Sindelárovej (2007), ako edukačný materiál, ale 

edukačnú úlohu, edukačné pravidlo, činnosť a kompetenciu som volila a formulovala 

vzhľadom na individuálne a vekové osobitosti detí v mojej triede. Edukačné hry sú 

spracované štruktúrou podľa Podhájeckej a kol.(2006).

3.1 Motorika 

Motorika je pojem, ktorým sa označuje celková pohybová schopnosť organizmu. Hrá 

významnú úlohu vo vývine dieťaťa. Pohyb je prvým prostriedkom, prvým učiteľom v procese 

poznávania okolitého sveta, pomocou premiestňovania sa a manipuláciou s predmetmi dieťa 

získava nové skúsenosti. Pohyb sa podieľa na kognitívnom rozvoji dieťaťa. Rozlišujeme 

hrubú motoriku, ktorá sa realizuje prostredníctvom veľkých svalových skupín (chôdza, beh, 

lezenie, skok) a jemnú motoriku, ktorú zaisťuje drobné svalstvo (pohyby rúk, prstov, 

artikulačných orgánov a pod.). V súvislosti s témou sa budem venovať aj hrubej motorike, 

hlavne chôdzi a lezeniu, ako aj jemnej motorike, hlavne motorike artikulačných orgánov 

a hovoridiel a mikromotorike očných pohybov. 

Chôdza 

V priebehu predškolského veku, po treťom roku veku, už nie je tempo rozvoja hrubej 

motoriky také rýchle a prudké, základné pohybové zručnosti sú už v podstate zvládnuté. 

Dochádza k zlepšovaniu koordinácie, plynulosti a presnosti pohybov. 

A ako chôdza ovplyvňuje predčitateľskú gramotnosť? Sústredená, koncentrovaná chôdza 

vedie k sledovaniu a udržiavaniu línií, čo je pri čítaní a písaní veľmi dôležitý aspekt. 

Názov hry Sochy v lese – chôdza po línií – kruh, elipsa 

Edukačná Vedieť udržať rovnováhu. 

úloha 

Edukačný Krieda, lano, švihadlo. 

materiál 

Edukačná V priestore triedy z lana, švihadla, urobím, resp. nakreslím kruh, elipsu – 

činnosť vytvoríme si „Les“. Deti chodia po obvode kruhu, po línii, ktorá je vytýčená. 

Ktoré dieťa neudrží líniu, stúpi vedľa, z hry vypadáva, ide do „Lesa“ a samo 

si vyberie, čo, alebo koho, akú sochu chce v lese predstavovať. 

Obmena: Motivovaná, sústredená chôdza po vyznačenej línií medzi 

predmetmi. 

Vymedzený priestor môže byť napr. lúka, parkovisko, dom – podľa 

tematického zamerania edukácie. 

Obmena: chôdza po obrubníku chodníka. 

Edukačné Dieťa má dodržať pri chôdzi po obvode útvaru líniu a udržať rovnováhu. 

pravidlo Pri chôdzi mimo vyznačenej línií sa dieťa stáva sochou v lese. 

Edukačná 

kompetencia 

Lezenie 

Psychomotorické kompetencie: používa osvojené spôsoby pohybových 

činností v nových, neznámych, problémových situáciách. 

Lezenie pri ktorom dieťa strieda ruky a nohy v protiľahlých stranách, má vo vývine značný 

význam. Nervové dráhy ľavostranných končatín smerujú do motorickej oblasti pravej 

hemisféry a opačne. Ak dieťa pohybuje všetkými končatinami sú aktivované obidve mozgové 

pologule, ktoré zároveň spolupracujú a stimulujú sa. Z neuropsychických výskumov je 

zjavné, že stimulácia obidvoch hemisfér je pre zdravý, hlavne psychický vývin dieťaťa veľmi 

dôležitým činiteľom. Preto deti v týchto aktivitách neobmedzujme, skôr podnecujme 

a motivujme.

Názov hry Pohyb zvierat 

Edukačná Napodobňovať pohyb v rôznych podmienkach, poznať názvy základných 

úloha pohybov. 

Edukačný 

materiál 

Makety, obrázky, maňušky zvierat. 

Edukačná Spolu s deťmi si vymenujeme zvieratá, vymedzíme ich základné 

činnosť charakteristiky, v našom prípade aj spôsob pohybu. Vyberáme hlavne 

zvieratká, ktoré chodia po štyroch – pes, mačka..... Učiteľka motivuje napr. 

aké zvieratká môžeme stretnúť na sídlisku, v ZOO, v lese, na dedine. Deti 

ich menujú a ich pohyb znázorňujú. 

Edukačné 

pravidlo 

Dieťa má dodržať princíp lezenia–striedanie pravá ruka–ľavá noha a naopak. 

Edukačná Psychomotorické kompetencie: ovláda základné lokomočné pohyby, 

kompetencia prejavuje túžbu pohybovať sa. 

Motorika artikulačných orgánov 

Motorika artikulačných orgánov ovplyvňuje výslovnosť dieťaťa a tým výrazne ovplyvňuje 

jeho reč, následne čítanie a písanie. Zahrňujeme tu pohyblivosť pier a jazyka. Cvičenia, 

ktorými rozvíjame motoriku artikulačných orgánov: 

- vyplazovanie jazyka, 

- pohyby jazykom medzi kútikmi úst, 

- olizovanie pier, 

- vedenie jazyka pozdĺž horných a dolných zubov, 

- nafukovanie tváre striedavo a súčasne, 

- pohyby kútikov úst, približovanie a odďaľovanie, 

- nafukovanie lopty, hry s bublifukom a podobne. 

Názov hry Povedz, čo počuješ 

Edukačná úloha Vyslovovať správne a zreteľne všetky hlásky a hláskové skupiny. 

Edukačný 

materiál 

Obrázky rôznych predmetov. 

Edukačná Deťom poviem: „Ja ti budem hovoriť slová, a ty mi to zopakuješ, ako to 

činnosť počuješ“. Dieťaťu pomaly a správnou výslovnosťou poviem slová, ktoré 

má opakovať. Začíname bežnými, krátkymi slovami. 

Obmena: 

1.deťom hovoríme slová so spoluhláskovými zhlukmi – Štrba, stĺp, vlk, plť, 

hlt... 

2. ťažšie, menej frekventované, dlhšie slová – transformátor, 

Edukačné 

pravidlo 

nepredvídateľný, najpokojnejší.... 

3. nacvičujeme jazykolamy: V našej peci myši pištia, v našej peci psík spí, 

Strč prst skrz krk, Železo, železo oželezilo si sa, Juro Jura ruje, Juro, neruj 

Jura...... 

Dieťa má správne zopakovať všetky slová, všetky hláskové skupiny. 

Edukačná 

kompetencia 

Učebné kompetencie: vyvíja vôľové úsilie v hre a inej činnosti.

Mikromotorika očných pohybov 

Pri čítaní a písaní vykonávajú oči pohyb zľava doprava ale aj pohyb zhora dole. Tento pohyb 

je jedným z ukazovateľov školskej zrelosti. Každú prezentáciu obrázkov a iných materiálov 

napr. na magnetickú tabuľu deťom predkladáme smerom zľava doprava. Veľa nesprávnych 

a rozptýlených očných pohybov pri „čítaní“ vedie k narúšaniu pozornosti. Aj túto činnosť 

môžeme nasledovne precvičovať: 

- menovanie vyložených predmetov, obrázkov zľava doprava 

- kreslenie vlnoviek a čiar zľava doprava 

- menovanie prvých obrázkov v každom riadku 

Oblasť motoriky očných pohybov veľmi úzko súvisí so zrakovou percepciou, ktorá je 

rozpracovaná v nasledujúcej podkapitole. 

3.2 Zraková percepcia (vnímanie) 

Percepcia patrí medzi poznávacie procesy. Sprostredkováva informácie medzi vonkajším 

a vnútorným prostredím. V predškolskom veku je zrakové vnímanie globálne. Dieťa vníma 

celok ako súhrn detailov a nediferencuje ani základné vzťahy medzi nimi. Viac si všíma 

nápadné detaily, napr. farbu, alebo ho upútajú podnety, ktoré môžu momentálne uspokojiť 

jeho potreby. V súvislosti s vývinom myslenia sa rozvíja zraková diferenciácia, analýza 

a syntéza. Rozvoj zrakového vnímania má značný význam pre učenie. Dôležité je, aby dieťa 

citlivejšie analyzovalo celok na časti. Postupne sa učí plánovať si vnímanie a tak rozvíja 

vlastné pozorovacie schopnosti. 

Vývinom jemnej motoriky sa zlepšuje aj vizuomotorická koordinácia. Nedostatočný rozvoj 

zrakového vnímania sa v čítaní prejavuje chybami v rozlišovaní písmen, arabských alebo 

rímskych číslic, dieťa sa s ťažkosťami orientuje na stránkach kníh a iných pracovných 

materiáloch. Aby sme vymenovaným ťažkostiam v počiatočnej fáze učenia sa čítať predišli, 

v materských školách opäť formou hry, realizujeme činnosti a aktivity, ktoré stimulujú 

zrakovú percepciu hlavne vizuomotorickú koordináciu, rozlišovanie figúry a pozadia, 

konštantu vnímania, vnímanie polohy v priestore, vnímanie vzťahov v priestore, zrakovú 

pamäť. 

Vizuomotorická koordinácia 

Vizuomotorické vnímanie je spojenie medzi motorikou a zmyslovým (v tomto prípade 

očným) vnímaním. Ide o koordináciu oka a tela, ruky a oka, oka a nohy vo vzájomnom 

prepojení. 

Vizuomotorické hry: 

• dopravovanie predmetov nohou na dané miesto 

• beh cez prekážky 

• preskoky cez švihadlo alebo lano 

• navliekanie korálikov, skladanie predmetov podľa predlohy 

• spájanie prvkov (spojiť myš a syr) 

Názov hry Spoj ich spolu 

Edukačná úloha Využívať koordináciu zraku a ruky.

Edukačný 

materiál 

Edukačná činnosť Deťom poviem: „Myška je veľmi hladná a chce zjesť syr. Vašou úlohou 

je čiarou spojiť myšku so syrom“. Začíname od myšky. 

V druhej úlohe je úlohou detí spojiť dievča s chlapcom. Začíname od 

dievčaťa. 

Edukačné Dieťa má čiarou spojiť myš so syrom, dievča s chlapcom. Pohyb je 

pravidlo 

Edukačná 

kompetencia 

Figúra a pozadie 

vedený zľava doprava. 

Psychomotorické kompetencie: prejavuje grafomotorickú gramotnosť. 

Vnímanie figúry a pozadia patrí k veľmi dôležitým oblastiam zrakovej percepcie, ich 

zvládnutie je predpokladom úspešného čítania. Dieťa musí medzi mnohými podnetmi 

rovnakého druhu jeden určitý podnet vybrať a udržať ho v centre pozornosti. 

Hry na rozvoj vnímania figúry a pozadia: 

• vnímanie zmien v oblečení bábiky, zmien na obrázku 

• poznávanie častí určitého obrázku 

• rozlišovanie dvoch a viac cez seba nakreslených objektov 

• sledovanie určitej línie medzi ostatnými ceruzkou 

• orientácia v bludisku 

• obkresľovanie cez seba nakreslených obrázkov 

Názov hry Veselé obkresľovanie 

Edukačná Rozlišovať obrázky, ktoré sú nakreslené cez seba. 

úloha 

Edukačný 

materiál

Edukačná 

činnosť 

Edukačné 

pravidlo 

Edukačná 

kompetencia 

Úlohou detí je z obrázkov nakreslených cez seba obkresliť ten, ktorý sa im 

viac páči, majú radi, alebo podľa pokynov učiteľky. 

Obmena: Obrázkov nakreslených cez seba je viac ako dva, začíname 

s konkrétnymi, reálnymi predmetmi, primerane veľkými, neskôr volíme 

abstraktné prvky napr. geometrické tvary, ktoré zmenšujeme. 

Dieťa má z obrázku obkresliť konkrétny predmet napr. jablko. 

Učebné kompetencie: Pozoruje, skúma experimentuje. 

Pri nezvládnutí vnímania figúry a pozadia dieťa pracuje neporiadne, nezvláda riešiť zadané 

úlohy, pri čítaní sa „stráca“, v texte nepozná už zvládnuté slovo, zamieňa si slová, pri čítaní 

pridáva alebo vynecháva písmenká. 

Konštanta vnímania 

Konštanta vnímania znamená, že dieťa vníma určitý predmet v rôznych podmienkach, 

v rozličnej polohe, bez ohľadu na farbu, veľkosť. Vníma neúplný predmet a na základe 

predstavy pozná čo je to. Konštantnosť umožňuje pohotovejšiu a rýchlejšiu orientáciu v 

prostredí, vnímanie ako také si neuvedomujeme inak narušíme zautomatizovaný priebeh tejto 

činnosti. 

Hry na rozvoj konštanty vnímania: 

• konštanta tvarov: vyhľadávanie predmetov podľa tvaru bez ohľadu na farbu a veľkosť 

(skutočné predmety, symboly) 

• vyhľadávanie predmetov podľa veľkosti 

• triedenie predmetov podľa farby 

• kombinácie rozlišovanie podľa farby, tvaru a veľkosti (tvorenie skupín) 

• označenie tvaru, ktorý sa líši od ostatných 

• označenie dvoch rovnakých tvarov 

Názov hry Čo tam nepatrí 

Edukačná Označ tvar, ktorý sa líši od ostatných. 

úloha 

Edukačný 

materiál 

Edukačná 

činnosť 

„Na obrázku máme predmety. Vašou úlohou bude označiť ten predmet, ktorý 

tam nepatrí“. Predmety si spolu vymenujeme. Svoje riešenie dieťa

Edukačné 

pravidlo 

Edukačná 

kompetencia 

zdôvodňuje. 

Dieťa má preškrtnúť tvar, ktorý sa líši od ostatných. 

Kognitívne kompetencie: Elementárne základy riešenia problémov: rieši 

jednoduché problémové úlohy. 

Zvládnutie uvedených, a podobných úloh, je dobrým štartom a prípravou na čítanie. Ak sa 

táto schopnosť nestimuluje, dieťa má problémy nespoznáva predmety, neuvedomuje si 

jednotlivé tvary v iných situáciách v iných súvislostiach, vždy je určitý tvar preňho ako keby 

novým tvarom, ktorý sa musí opäť cvičiť. 

Vnímanie polohy v priestore 

Vnímanie polohy v priestore umožňuje dieťaťu pri čítaní rozlišovať tvary písmen, číslic, vo 

vyšších ročníkoch zvládnuť geometriu. Dieťa poznáva predmety, ktoré sa odlišujú polohou 

v priestore postupne: 

• poznávanie jedného otočeného predmetu medzi inými 

• označenie tvarov, ktoré sa líšia otáčaním podľa horizontálnej osi (hore – dolu) 

• označujeme tvary, ktoré sa líšia otáčaním podľa vertikálnej osi (zrkadlovo odlišné 

tvary) 

Názov hry Nájdi chybu 

Edukačná Označ predmety, ktoré sa líšia a sú ináč otočené. 

úloha 

Edukačný 

materiál

Edukačná 

činnosť 

Edukačné 

pravidlo 

Edukačná 

kompetencia 

Zraková pamäť 

„Na obrázku máme štyri riadky. V prvom riadku vyznač stolík, ktorý je hore 

nohami - je naopak. (dieťa poznáva jeden otočený predmet medzi ostatnými). 

V druhom riadku označ iba tie stoličky, ktoré sú otočené tak ako prvá (dieťa 

označuje stoličky, ktoré sa líšia otáčaním podľa vertikálnej osi – zrkadlovo 

odlišné tvary), v treťom riadku nájdi loptu, ktorá je rovnaká ako prvá lopta 

(jeden otočený predmet medzi ostatnými), štvrtý riadok sú samé kamarátky, 

označ iba tie, ktoré idú rovnakým smerom ako prvá (dieťa označuje dievčatá, 

ktoré sa líšia otáčaním podľa vertikálnej osi – zrkadlovo odlišné tvary). 

Dieťa pracuje podľa pokynov učiteľky, vyznačí obrázok ktorý sa odlišuje od 

ostatných v riadku. 

Kognitívne kompetencie: Elementárne základy tvorivého myslenia: objavuje 

algoritmus riešenia úloh pokusom a omylom alebo podľa zadávaných inštrukcií, 

odstraňuje prípadnú chybu. 

Dobrá zraková pamäť je veľkým prínosom pri nácviku čítania. V materskej škole ju môžeme 

rozvíjať a stimulovať aj nižšie uvedenou edukačnou hrou. 

Názov hry Zapamätaj si obrázky 

Edukačná Rozvíjať zrakovú pamäť. 

úloha 

Edukačný Sady rovnakých konkrétnych, reálnych obrázkov (môžeme zvoliť podľa 

materiál obsahové zamerania edukačného procesu napr. ovocie, zvieratá, kvety, a 

pod). 

Edukačná Učiteľka deťom ukáže obrázky – vykladá na magnetickú tabuľu. Obrázky 

činnosť nepomenuje, a poprosí aj deti, aby si ich pamätali len očami a nepomenovali 

ich (prvýkrát sa to nepodarí, deti spontánne menujú obrázky, ale pri ďalšom 

opakovaní aj toto pravidlo dodržia). Predkladá ich zľava doprava. Keď ich 

všetky vyloží (začíname so štyrmi obrázkami), ukáže ešte raz bez slova na 

každý obrázok. Následne obrázky otočí, a deti majú v rovnakom poradí 

vyložiť pred seba tie isté obrázky (všetky deti, ktoré sú do aktivity zapojené 

musia mať všetky obrázky). Ak detí vyložia všetky karty, otočíme aj tie na 

magnetickej tabuli a deti majú možnosť autoevalvácie. 

Edukačné Dieťa bez komentára, len vizuálne sleduje vykladanie obrázkov. 

pravidlo Svoje obrázky zoradí bez slov. 

Následne po ukončení má dieťa možnosť okamžitej spätnej väzby. 

Obmena: ak deti zvládnu hru s reálnymi obrázkami následne môžeme 

použiť geometrické tvary – symboly. 

Edukačná Kognitívne kompetencie: Elementárne základy kritického myslenia: 

kompetencia porovnáva podobnosti a rozdiely predmetov. 

Zrakové vnímanie, pozornosť a pamäť býva u detí predškolského veku pomerne dobre 

vyvinuté. Existuje mnoho ďalších ľahko dostupných cvičení, ktoré deti využívajú napr. 

vyfarbovanie omaľovánok, skladanie puzzle, zrakové vnímanie sa rozvíja aj rozprávaním sa 

o obrázku, o konkrétnych situáciách kedy nabádame dieťa všímať si detaily – napr. čo je na 

obrázku, aké bolo pozadie, akej farby má kamarát vlasy, oči, čo má obuté, oblečené a pod. 

Častejšie problémy sú v sluchovej percepcii, ktorej sa venujeme v nasledujúcej podkapitole.

3.3 Sluchová percepcia (vnímanie) 

Sluchové vnímanie je schopnosť prijímať, rozlišovať a interpretovať zvuky rôznej kvality 

rečové aj nerečové. K významnému rozvoju sluchovej analýzy syntézy a diferencovaní 

dochádza hlavne v predškolskom veku. Dieťa je schopné deliť slová na slabiky pomocou 

tlieskania, na konci obdobia poznáva prvú, poslednú hlásku. Vie rozlíšiť, či sú dve slová 

rovnaké, či nie, vie z hlásky tvoriť slová. Sluchové vnímanie musíme cielene rozvíjať, pretože 

podmieňuje úspešnosť pri čítaní a písaní. 

Hry na rozvoj vnímania nerečových zvukov t.j. zvukov z prírodného a spoločenského života 

poznávanie predmetov podľa zvuku 

poznávanie zvukov z prírody a prostredia – hlasy zvierat, zvuky v domácnosti 

poznávanie piesní podľa melódie 

rozlišovanie tónov rôznej výšky 

lokalizácia zvukov v priestore 

Názov hry Čo to počujem 

Edukačná 

úloha 

Rozvíjať sluchovú percepciu. 

Edukačný 

materiál 

Nahrávky rôznych zvukov, audiotechnika, obrázky. 

Edukačná Učiteľka deťom sprostredkováva rôzne hudobné i nehudobné zvuky 

činnosť (napr. štekot psa, cinkanie kľúčov, zvuk auta a pod.). Úlohou detí je vybrať 

k počutému zvuku príslušný obrázok, alebo zvuk pomenovať. 

Edukačné 

pravidlo 

Vedieť správne vybrať obrázok k počutému zvuku. 

Edukačná Kognitívne kompetencie: Elementárne základy riešenia problémov: hľadá 

kompetencia a objavuje súvislosti medzi jednotlivými informáciami, priraďuje zvuky 

k predmetom. 

Figúra a pozadie 

Rovnako ako v zrakovej, tak aj v sluchovej percepcii je táto schopnosť vnímania veľmi 

dôležitá. Je to vlastne schopnosť vedieť svoje vnímanie zamieriť na jeden určitý zvuk 

a ostatné vnímať len tak periférne. Schopnosť sústrediť sa na jeden podnet sa uplatňuje aj 

v bežných životných situáciách. V edukácii má táto schopnosť význam hlavne v tom, že dieťa 

pozorne sústredene počúva pokyny učiteľa, rodičov a nevenuje pozornosť ostatným zvukom. 

Hry na rozvoj sluchového rozlišovania figúry a pozadia: 

rozlíšiť napr. štekot psa na zvukovom zázname, 

poznať určitý hlas v rozhovore, v hre, 

reagovať na slovo v plynulej reči. 

Názov hry Postav sa, posaď sa, keď počuješ svoje meno, svoj predmet. 

Edukačná 

úloha 

Rozvíjať sluchovú percepciu. 

Edukačný 

materiál 

Obrázky predmetov. 

Edukačná Deťom poviem, že im budem hovoriť rôzne predmety. Musia ale dávať 

činnosť pozor, pretože keď poviem ich meno a nie nejaký predmet, majú sa postaviť 

a keď opäť počuje svoje meno, majú si sadnúť.

Edukačné 

pravidlo 

Edukačná 

kompetencia 

Sluchová analýza a syntéza 

Monotónne, nevýrazne začnem menovať rôzne predmety medzi nimi aj 

jednotlivé mená. Ak dieťa počuje svoje meno postaví sa, ak ho počuje opäť 

sadne si. Dôležité je nenadviazať očný kontakt s menovaným dieťaťom. 

Obmena: deťom rozdáme obrázky, úlohou dieťaťa je dohodnutým 

spôsobom zareagovať ak menujeme predmet na jeho obrázku. 

Vedieť medzi jednotlivými slovami rozpoznať svoje meno, svoj predmet 

a dohodnutým spôsobom naň zareagovať. 

Komunikatívne kompetencie : počúva aktívne a s porozumením. 

Ľudská reč sa skladá z hlások, ktoré spájame do slabík, slabiky následne do slov, slová do 

viet, vety do textu. Slovo je základnou jednotkou obsahovej stránky reči, a je nositeľom 

významu. Už v predškolskom veku je dieťa schopné si uvedomiť, že veta sa skladá zo slov a 

znázorňovať slová čiarami, alebo dielmi zo stavebnice. 

Pri sluchovej analýze dieťa rozkladá vety na slová, slová na hlásky a pri sluchovej syntéze ide 

o opačný jav, dieťa z hlások skladá slovo, zo slov vety. Nezvládnutie tejto schopnosti sa 

prejavuje častými ťažkosťami pri čítaní, ale hlavne pri písaní, kedy dieťa vynecháva, pridáva 

alebo zamieňa písmeno. Deficit v tejto schopnosti sa nedá kompenzovať ani dobre 

rozvinutým myslením. 

Hry na sluchovú analýzu a syntézu: 

určovanie počtu slov vo vyslovenej vete, počet slov postupne zvyšujeme 

rozklad slov na slabiky, využívať riekanky 

vymýšľať slová na určenú hlásku 

slovný futbal – vymyslieť slovo na končiacu sa slabiku more – repa – palica – cárovná 

– natáčka –káva – váza.... (úloha náročná) 

Názov hry Koľko slov, toľko čiar 

Edukačná Určovať počet slov vo vyslovenej vete. 

úloha 

Edukačný Grafický materiál, pripravené napísané vety. 

materiál 

Edukačná Deťom vysvetlím základné pravidlo našej hry. Budeme si čítať vety, ktoré 

činnosť mám napísané . Koľko slov má veta, toľko čiar vedľa nakreslíme. 

Je teplo. _____ _____ . 

Dnes svieti slnko. _____ ____ ____ . 

Budeme sa hrať na lúke. _____ ____ ____ ____ _____ . 

Pôjdeme aj do parku. _____ ____ ____ ____. 

Obmena: Deti vymýšľajú vety samé a zároveň vykladajú podľa počtu slov 

dieliky stavebníc. Dbáme na to, aby aj predložku „vyložili“ ako jedno slovo. 

Obmena: Deti si odtočia z toaletného papiera koľko chcú. Každý diel 

predstavuje jedno slovo. Deti tvoria vety a zároveň odtrhujú diel toaletného 

papiera. Jedno slovo – jeden diel. Rozprávajú a tvoria vety pokiaľ majú 

papier. Môžu skončiť aj v strede vety. 

Edukačné Vedieť určiť slovo vo vete. 

pravidlo Vedieť vytvárať zo slov vety. 

Edukačná Komunikatívne kompetencie: vyjadruje svoje myšlienky. 

kompetencia

Názov hry Hráme sa na robota 

Edukačná Analytickými činnosťami rozkladať slová na hlásky, syntetickými 

úloha činnosťami spájať do slov. 

Edukačný 

materiál 

Obrázky predmetov. 

Edukačná „Budem ti hovoriť slová ako robot, pomaly po hláskach. Pozorne počúvaj 

činnosť a potom mi slovo povedz naraz : p-e-s, c-u-k-o-r, m-a-p-a.... Pohybom 

znázorníme pohyby robota. 

Obmena: teraz bude dieťa predstavovať robota , učiteľka povie celé slovo, 

dieťa ho hláskuje. 

Edukačné 

pravidlo 

Zvládnuť analyticko – syntetické činnosti v hre. 

Edukačná Komunikatívne kompetencie: uplatňovať schopnosť analyticko-syntetických 

kompetencia činností. 

Fonematické uvedomovanie 

Fonematické uvedomovanie znamená uvedomovanie si hlások v slove, ich rozlišovanie 

a vzájomné postavenie. Je to základný predpoklad pre úspešné zvládnutie čítania. Pri tejto 

schopnosti sa predpokladá primeraná sluchová pamäť a koncentrácia pozornosti ktoré 

rozvíjame všetkými aktivitami a hrami na rozvoj sluchovej percepcie. Bez schopnosti 

počúvať, diferencovať a vyčleňovať zvuky reči nie je možné čítanie a písanie. Diferenciácia 

slov sa uskutočňuje na základe vnímania rozdielnosti jednotlivých hlások (foném). 

Dosiahnutá úroveň fonematického uvedomovania posilňuje rozvoj čítania a naopak čitateľská 

prax prehlbuje fonematické uvodomovanie. 

Aby aj táto schopnosť sluchovej percepcie bola na požadovanej úrovni, v materskej škole 

fonematické uvedomovanie a sluchovú diferenciáciu stimulujeme a rozvíjame nasledovnými 

hrami: 

pridávaním hlásky vytvor slovo: laň – dlaň, lak –vlak, 

uberaním hlásky vytvor slovo: vlak –vak 

vytvárať nové slová prešmykovaním: ples – slep 

tvoriť slová z písmen, ktoré sú v slove KVET 

tvorenie rýmov: zajko – pobehajko, líštička - sestrička, kačka - mačka.... 

o rýmovanie je zručnosť dieťaťa vo svojej slovnej zásobe vyhľadávať slová, 

ktoré sa rýmujú. Je to cit pre jazyk a zároveň schopnosť vnímať hláskovú 

(fonematickú) stavbu slova, uvedomiť si zvukomalebnosť poslednej slabiky 

a hľadať adekvátne slovo s rýmujúcou sa slabikou(Lopušná). Často si deti 

vytvoria vlastné slovo. Aj takéto riešenie je správne, ale dieťa usmerňujeme, 

aby hľadalo zmysluplné slovo. 

Názov hry Hráme sa na Číňanov 

Edukačná Rozvíjať fonematické uvedomovanie. 

úloha 

Edukačný 

materiál 

Edukačná Deťom poviem že sa zahráme na Číňanov. „Vieš po čínsky, naučíme sa. 

činnosť Poviem ti dve slová, pozorne počúvaj a povedz či sú rovnaké, alebo nie“:

Edukačné 

pravidlo 

Edukačná 

kompetencia 

Vnímanie a reprodukcia rytmu 

roz – roz, sul –soľ, jek – jek, pit – pat, zaf – zap, sip – sit, kat – ket, tor – 

tor, mes – mek, lan – lon, tus – tus, rak – rok, slon – slan, noc – moc, pec – 

vec, lak – mak, rok – rok, mlyn – plyn, vrak – drak, muk – muk, nôž – kôš .. 

Obmena: tá istá hra aj pravidlá, ale s viacslabičnými slovami 

Koleno – poleno, hrášok – prášok, myška – miska, košík – kočík, zuby – 

huby, zlato – blato, mašľa – mušľa..... 

Vnímať rozdiel medzi slabikami, jednoslabičnými aj viacslabičnými 

slovami. 

Komunikatívne kompetencie: počúvať aktívne a s porozumením. 

Rytmus nás sprevádza celý život, patrí k bežnému životu a je dieťaťu vrodený. Problémy vo 

vnímaní a reprodukovaní rytmu sa nepriaznivo odráža v pohybovom prejave dieťaťa, v reči, 

čítaní a písaní. Ako uvádza Zelinková (2001, s. 83), deti, ktoré mali problémy pri vnímaní 

a reprodukcii rytmu mali častejšie problém pri písaní diktátov, rozlišovanie krátkych, dlhých 

samohlások. A ako vnímanie a reprodukciu rytmu v materských školách rozvíjame? Pomôcť 

nám môžu nasledovné aktivity: 

dieťa počúva dve rytmické štruktúry a určuje, či sú rovnaké, alebo nie 

pri počúvaní rytmu vyhľadáva príslušný grafický záznam (môžeme použiť krátke 

a dlhé diely stavebníc) 

reprodukcia rytmu počutého - deťom jednotlivé rytmy tlieskame, zvoníme pomocou 

zvončeka, ťukáme do stola. Dieťa má rytmus zopakovať. 

reprodukcia rytmu videného (na slabiky) – dohodnuté grafické znázornenie 

o . . . . . . - - - .- . 

o - - - - - - . . . - . - 

o . - .. - . - . - - . . 

o - . – - . - . - . . - - 

hľadanie slov, ktoré zodpovedajú grafickému zápisu . . – (princezná), bodka = slabika 

s krátkou samohláskou, čiarka = slabika s dlhou samohláskou 

zopakovať sled slabík (opakujeme 5x) 

o tá ta ta 

o ta tá ta ta 

o ta ta ta tá 

o tá ta ta ta tá 

Názov hry Tajná reč – hľadaj slová – priraď zápis 

Edukačná Hľadať slová k danému grafickému znázorneniu. 

úloha 

Edukačný Obrázky predmetov. 

materiál Grafické znázornenie k jednotlivým obrázkom. 

Edukačná Na magnetickej tabuli máme vyložené obrázky. Spolu s deťmi si ich 

činnosť vymenujeme (zľava doprava). Našou spoločnou úlohou bude ku každému 

obrázku graficky znázorniť ako sa slovo vyslovuje (bodka – slabika 

s krátkou samohláskou, čiarka slabika s dlhou samohláskou). 

šálka - . váza - . stolička . . . bábika - . . topánka . - . 

Obmena: k existujúcemu grafickému zápisu priraďujeme slovo (obrázok) 

Všetky grafické zápisy musia byť riešiteľné.

Edukačné 

pravidlo 

Edukačná 

kompetencia 

Správne priradiť slovo a grafický zápis. 

Učebné kompetencie: prekonáva prekážky v učení, teší sa z vlastných 

výsledkov. 

Sluchové vnímanie a všetky jeho časti, ktoré sú uvedené sa najľahšie a najprirodzenejšie 

rozvíjajú pomocou riekaniek, detských piesní a pohybových cvičení. Tie sú v detskom veku 

spontánne, prirodzené a u deti obľúbené. 

K úspešnej pripravenosti dieťaťa zvládnuť čítanie sa výraznou mierou podieľa pravo-ľavá 

a priestorová orientácia, orientácia v čase, chápanie postupnosti, seriality a sekvencie. 

3.4 Pravo–ľavá a priestorová orientácia 

Zvládnutie pravo-ľavej a priestorovej orientácie je dôležité nielen pre školské vzdelávanie, ale 

pre celý život. Nejde tu len o pomenovanie, ale o vnútorné uvedomenie si priestoru. 

S rozlišovaním pravej ľavej strany sa dieťa stretáva v prvých dňoch nástupu do školy. Je 

nutné sa zorientovať v školskom prostredí, na školskej lavici ale aj v knihe, zošite. V našej 

slovanskej kultúre sa číta a píše zľava doprava, aj ľaváci, preto už v materskej škole kladieme 

dôraz pri predkladaní a vykladaní materiálov. Deťom ich predkladáme zľava doprava. Tým 

ich pripravujeme na prácu s knihou, učebnicou, zošitom. 

Hry a aktivity na rozvoj pravo-ľavej a priestorovej orientácie: 

nacvičujeme pomocou rôznych konštruktívnych hier 

pracujeme s obrázkami – používanie všetkých predložiek na, pod, pred, do .... 

vedieť určiť vzťahy medzi predmetmi 

v predškolskom veku dieťa rozlišuje hore – dole, vpredu – vzadu, nad – pod, vedľa, 

pri... 

pojmy prvý, posledný, predposledný, hneď pred, hneď za.... 

ukáž na obrázku vpravo, vľavo, hore, dole, uprostred 

precvičujeme kresebným diktátom ...(nakresli uprostred papiera dom, vedľa nakresli 

strom, vpravo od domu plot, nad domom svieti slnko, na strome je jablko, pod 

stromom je lístie...) 

štvorcová sieť – podľa obrázku vľavo nakresliť rovnaký tvar vpravo 

dieťa so zavretými očami realizuje úlohy typu: „ Zavri oči, predstav si, že ideš dva 

kroky dopredu, potom sa otočíš doprava kde asi budeš“ a pod. 

3.5 Postupnosť, sekvencia, serialita a intermodalita 

S uvedenými pojmami sa ani v odbornej literatúre často nestretávame. Ale aj tieto zručnosti a 

schopnosti súvisia s nácvikom čítania. Z toho dôvodu predstavujem niekoľko hier, ktoré vedú 

k rozvoju týchto zručností. 

Sekvencia či serialita znamená pravidelné opakovanie prvkov, či činností podľa daných 

pravidiel, ktoré sa odohrávajú v určitom čase. Ten, kto má pre takéto opakovanie zmysel, kto 

si túto zručnosť rozvíja, prevádza sled úkonov napr. pri písaní, pri čítaní, pri príprave na 

vyučovanie bez problémov.

Postupnosť úzko súvisí s časovou orientáciou, dieťa si uvedomuje postupnosť a následnosť 

činností a dejov. 

Intermodalita znamená zapojenie viacerých zmyslov pri jednej aktivite. Príkladom môže byť 

spojenie hláska – písmeno, teda ucho - oko. Dieťa vidí tvar písmenka, vybavuje si k nemu 

príslušnú hlásku, spája ich dohromady a vzťah medzi nimi si ukladá do pamäti. 

Hry na rozvíjanie seriality, postupnosti, intermodality: 

navliekanie korálikov – pravidelné striedanie farieb 

zaplietanie vrkočov 

zaväzovanie šnúrok 

prerozprávanie činností z predchádzajúceho dňa 

plánovanie činností na nasledujúci deň 

dramatizácia a prerozprávanie deja rozprávok kde postavy prichádzajú – prvý, hneď 

za ním, ďalší, posledný (Ako išlo vajce na vandrovku, Domček, domček kto v tebe 

býva, Pod hríbom a pod.) 

plniť postupne vyslovené požiadavky (dieťa predškolského veku má dokázať splniť 

päť naraz vyslovených, ale už nezopakovaných požiadaviek): 

o choď ku stoličke 

o zober loptu 

o prelož ju ku dverám 

o dvere zatvor 

o vráť sa ku stolu 

Názov hry Kreslené recepty 

Edukačná Zobraziť postupné činnosti, ktoré sa vykonávajú pri varení obľúbeného jedla. 

úloha Cibriť zmysel pre postupnosť. 

Edukačný 

materiál 

Výtvarný a grafický materiál. 

Edukačná Po rozhovoroch o obľúbenom jedle a pomoci rodičom, deti vyzvem, aby 

činnosť najprv prerozprávali ako spolu s mamkou, ockom varili ich obľúbené jedlo. 

Na výkresoch mám predkreslené okienka, do ktorých deti nakreslia 

postupnosť pri varení. 

Zeleninová polievka: 

Očistíme Umyjeme ju nakrájame Vyberieme Napustime 

zeleninu 

hrniec vodu 

Do hrnca Zapneme Posolíme Čakáme Polievku 

dáme varič 

pokým sa miešame 

zeleninu 

uvarí 

Polievku Vyberieme Posadáme si Naberieme si Fúkame ju 

ochutnáme taniere k stolu polievku 

Spolu celá Mamka 

rodina jeme umyje taniere 

Zemiaková kaša : 

Ideme do 

pivnice pre 

zemiaky 

Očistíme 

ich 

Umyjeme Nakrájame Vyberieme 

hrniec

Edukačné 

pravidlo 

Edukačná 

kompetencia 

Napustíme do 

hrnca vodu 

Zemiaky 

popučíme 

Posolíme Zapneme 

varič 

Dáme na 

taniere 

Posadáme si 

k stolu 

Čakáme 

pokým sa 

uvarí 

Zjeme 

zemiakovú 

kašu 

Vodu 

vylejeme 

Umyjeme 

taniere 

Tieto recepty vymýšľali deti. 

Správne pomenuj, čo nasleduje ďalej. 

Dodržať postupnosť pri činnosti. 

Učebné kompetencie: aplikuje v hre, v rôznych situáciách získané poznatky 

a skúsenosti. 

Názov hry Aký deň nasleduje 

Edukačná 

úloha 

Určovať, dni v týždni, nakresliť predmet, ktorý sa začína na určenú hlásku. 

Edukačný Grafický materiál , tabuľka dni v týždni 

materiál Pondelok Utorok Streda Štvrtok Piatok Sobota Nedeľa 

P: U: S: Š: P: S: N: 

Edukačná Spolu s deťmi si vymenujem dni v týždni. Ukážem im tabuľku a oznámim im 

činnosť úlohu.„ Do prázdneho okienka pod napísaný deň nakreslíte predmet, ktorý sa 

začína na prvé písmeno dňa“. 

Edukačné 

pravidlo 

Edukačná 

kompetencia 

Pondelok Utorok Streda Štvrtok Piatok Sobota Nedeľa 

Pohár 

Polievka 

Pomaranč 

Uterák 

Uhorka 

Strecha 

Stopa 

Štoplík 

Šálka 

šál 

Pílka 

Prsteň 

Sova 

Soľnička 

Nevesta 

Nezábudka 

Nakresliť predmety, ktoré sa začínajú na konkrétnu, určenú hlásku 

Vedieť správne vymenovať dni v týždni. 

Učebné kompetencie: aplikuje v hre, v rôznych situáciách získané poznatky 

a skúsenosti. 

V tejto časti práce som sa viac venovala definovaniu a popisu hier a aktivít, ktoré rozvíjajú 

a stimulujú poznávacie a psychické procesy dieťaťa, ktoré majú nezastupiteľné miesto pri 

nácviku čítania aj písania v prvom ročníku základnej školy. Keďže predčitateľská gramotnosť 

je jednou z kompetencií, ktoré si má dieťa v materskej škole rozvíjať predkladám svoju rokmi 

overenú pedagogickú skúsenosť ako ucelený materiál pre učiteľky materských škôl. Bez 

zrelosti menovaných funkcií a procesov nie je možné rozvíjať ani slovnú zásobu, ani „čítať“ 

s deťmi kreslený príbeh a obrázkový seriál, ani „písať“ obrázkový list. Ak by deti vyššie 

uvedené schopnosti nemali dostatočne pripravené na podnety a ich spracovanie, nemohli by 

sme s deťmi v materskej škole pracovať s textom, príbehom, rozprávkou. V praxi sa často 

chápe predčitateľská gramotnosť dieťaťa predškolského veku iba ako práca s textom, 

vytváranie detských knižníc, prerozprávanie textu, príbehu. Určite tieto aktivity smerujú 

k predčitateľskej a následne čitateľskej gramotnosti, ale ja som sa snažili svojou prácou 

priblížiť to, na akých základoch vlastne stojí celý proces čítania. 

Ako rozvíjať slovnú zásobu, ako pracovať s textom je oblasť už viacerými autormi dostatočne 

prepracovaná, a v materských školách už aplikovaná, preto sa o nej zmienim len minimálne.

4 R O Z V O J S L O V N E J Z Á S O B Y 

Slovná zásoba sa rozvíja od prvých rečových kontaktov s dieťaťom. Pokiaľ je jej rozsah 

obmedzený, dieťa nemôže správne pochopiť čítaný text, naše požiadavky, nie je schopné 

vymýšľať, dokončiť príbeh, prerozprávať vlastné zážitky a pocity. Preto rozvoj slovnej 

zásoby hlavne v predškolskom veku má mimoriadny význam pre ďalší život každého jedinca. 

V predškolskom veku sa mení pasívna slovná zásoba na aktívnu, dieťa vie adekvátne 

k situácii použiť primeraný výraz. Aj tento proces by sme mali stimulovať a v edukačných 

hrách podnecovať a rozvíjať napr. uvedenými spôsobmi: 

najprirodzenejšou metódou rozvoja slovnej zásoby je neustála komunikácia 

s dieťaťom 

vytváranie nadradenosti pojmov – rodina – členovia, dopravné prostriedky – menovať, 

ovocie, zelenina, nábytok 

kladieme otázky„ Kto je to?“„ Čo je to?“„ Prečo?“ 

„poviem ti predmet, ty povieš čo sa s ním robí“ 

používať antonymá, homonymá, synonymá, vytvárať rýmy 

hľadáme spojenie medzi slovami – lopta – šport, leto – zima... 

hádať a vymýšľať hádanky 

povieme slovo – predmet, dieťa hovorí všetko, čo vie o menovanom predmete : 

Medveď – hnedý, veľký, stratený, hladný, plyšový..... 

tvorenie príbehov z nakreslených obrázkov (obrázky vznikli skôr ako príbeh) 

4.1 Práca s textom 

Jednou z úloh materskej školy je aj sprostredkovať stretnutie dieťaťa s knihou. Deti do 

materskej školy prichádzajú z rôznych sociokultúrnych prostredí a práve materská škola má 

možnosť dieťaťu knihu prezentovať, pomáha deťom utvárať si vzťah ku knihe, uvedomovať 

si dôležitosť a krásu literárneho umenia. Deťom v materskej škole neponúkame len knihy 

s rozprávkami, ale deti sa učia pracovať aj s náučnou literatúrou, orientovať sa v detských 

knižniciach, opäť pomocou symbolov. Prostredníctvom knihy sa deti učia prezentovať vlastný 

názor, rešpektovať názor iného, a sú v pozícii aktívneho subjektu. Deti môžu porovnávať 

príbeh so skutočným životom, ich vlastnou skúsenosťou, rozvíjajú sa komunikatívne 

zručnosti, vyjadrovacie schopnosti, učia sa porovnávať, hľadať niečo spoločné, rozdielne, 

učia sa zaujať postoj, hodnotiť konanie postáv, hľadať dobro aj zlo. Zároveň deti zisťujú, že aj 

fantázia a predstavy, túžby sa dajú uložiť do slov, že vlastne písmeno – slovo má svoj význam 

a zmysel. 

Ako s textom pracovať? 

cieľavedome – mať jasne stanovený cieľ 

premyslieť vhodnú organizáciu 

výber vhodného textu 

rozdelenie textu na časti – podľa dejového napätia 

voľba vhodných otázok k jednotlivým častiam s vysvetlením cudzích slov 

formulácia ponaučenia, ktorá z textu vyplýva 

vyčlenenie dostatočného času na čítanie a rozbor 

vytvorenie dobrej, pozitívnej klímy 

Aké zásady pri čítaní textu uplatňujeme ?

pohotovo reagovať na otázky a odpovede 

klásť otvorené otázky 

angažovať aj menej aktívne deti 

ponechať krátky čas na rozmyslenie 

nehodnotiť odpovede – máš, nemáš pravdu 

dbať na pozitívnu atmosféru – odstraňovať obavy detí z odpovedí 

akceptovať všetky odpovede, rôzne názory 

Ako som už niekoľkokrát uviedla, dôležitou úlohou predčitateľskej gramotnosti je naučiť deti 

počúvať text s porozumením. Ponúkam štyri úrovne, ako môže učiteľka pri rozhovore 

o prečítanom texte zistiť úroveň porozumenia čítaného textu: 

Schopnosť zapamätať si a prerozprávať informácie z textu: 

aké postavy vystupujú v príbehu 

kde sa dej odohráva 

vymenuj predmety, ktoré používali 

kto prišiel, kto odišiel 

Schopnosť dedukovať z textu: 

popíš miesto kde sa dej odohráva, vymysli hádanku 

urči začiatok, koniec príbehu 

povedz hlavné postavy 

ktoré vlastnosti má hlavná postava, čo je pre neho charakteristické, podľa čoho to vieš, 

ako si to zistil 

nájdi vzťahy medzi postavami, čo si myslí 

akú súvislosť má ilustrácia s textom 

prečo tak konala postava 

aké vlastnosti jej chýbali 

Schopnosť interpretovať a integrovať myšlienky a informácie z textu: 

interpretovať obsah v prvej osobe jednotného čísla 

vysvetli prečo, následok konania postáv 

ako by si zareagoval, ako by si sa zachoval, čo by si robil 

čo si myslíš o správaní a konaní postavy 

čo si myslíš že je pravdivé, nepravdivé – prečo 

porovnaj konanie a vlastnosti dvoch postáv 

čo sa stáva, keď vlastnosti niektorých postáv majú ľudia 

nahraď slovo iným slovom, ako by si to povedal ináč 

ktorou postavou by si chcel, nechcel byť, prečo 

Schopnosť kriticky analyzovať a hodnotiť text: 

rozhodni, či bolo konanie hlavnej postavy správne – odôvodni prečo áno, prečo nie 

keby si bol ty hlavná postava ako by si sa správal, čo by si zmenil 

vyjadri vlastné pocity – verbálne, neverbálne, výtvarne 

čo by sa stalo keby... 

čo by si poradil hlavnej postave 

čo chcel autor vyjadriť týmito slovami, vetou 

pokús sa zlo zmeniť na dobro

Ako podporovať záujem predškolských detí o knihu a čítanie ? 

knihy, časopisy a ďalšia tlač sú deťom v triede voľne k dispozícii 

hodiny voľného čítania, dieťa po „prečítaní“ knihy, časopisu prezentuje to, čo sa 

v knihe „dočítalo“ 

návšteva rodičov, starých rodičov a čítanie 

pravidelné rozhovory o knihách – deti prinesú obľúbenú knihu z domu, učiteľka 

prinesie – predstaví deťom svoju detskú obľúbenú knihu 

exkurzie do knižnice, aktívna spolupráca s knižnicou 

besedy, stretnutia so spisovateľmi, ilustrátormi 

knižné darčeky pri odchode z materskej školy 

informácie pre rodičov, aké knihy sa v materskej škole čítajú 

lúštenie úloh v časopisoch 

podpora písania vlastných textov, básničiek – vytváranie vlastných kníh – obrázkové 

čítanie 

písanie spoločných triednych kníh 

Pri prezentácii a oboznamovaní detí s niečím novým musíme vždy diagnostikovať úroveň ich 

porozumenia. Otázkami a úlohami provokujeme myslenie, pamäť a všetky psychické funkcie, 

ktoré podporujú proces učenia, ktoré si vyžaduje neustály tréning mozgu. Mozog jedincov, 

ktorí nedostávajú podnety sa vyvíja podstatne pomalšie, nerovnomerne. Dieťa, ktoré 

sústreďuje svoju pozornosť na niečo, čo ho zaujme, sa učí. To ostáva jeho trvalou 

skúsenosťou. Roky od narodenia po pubertu sú rozhodujúcim obdobím, kedy schopnosť učiť 

sa je na najvyššom stupni pohotovosti. Zmysly sú v tomto vekovom období veľmi ostré, 

zvlášť oči, uši, hmat, sú pomocníkmi pri napodobňovaní a skúmaní a to je podstata edukácie 

v materskej škole.

Z Á V E R 

Ak by som mala navrhnúť iba jeden jediný spôsob, ktorým môžeme obohatiť prostredie 

dieťaťa a pomôcť mu dobre a všestranne sa rozvíjať, určite by som navrhla riešenie, aby 

každé dieťa malo doma a v materskej škole dostatok kníh. Aj keď „neoživené“, neprečítané 

knihy by nám takúto úlohu nesplnili. Knihy sú zdroj i inšpirácia ako ďalej žiť, čo a ako urobiť 

a dosiahnuť. 

Ak čítame, robme to viditeľne, hovorme o tom, a dieťa nás bude napodobňovať. Slová sú 

základom pre funkciu mozgu, a preto je čítanie veľmi dôležité. Existuje korelácia medzi tým, 

koľko máme doma, alebo v materskej škole kníh, a koľko bude dieťa v neskoršom veku čítať. 

Knihy patria medzi najpríjemnejšie veci života a sú živé v tom, že sýtia dieťa slovami, 

ktorými môže vyjadriť svoje pocity, myšlienky a idey. Pomocou slov môže opisovať svet, 

v ktorom žije, vysvetľovať vzťahy, situácie a zoznamovať sa s osobnosťami. Knihy dávajú 

impulz na hry fantázie, poskytujú myšlienky a pripravujú zábavu. 

Deti vždy napodobňujú svoje okolie. Ak my čítame knihy, aj deti ich budú čítať. Určite 

vzbudíme u dieťaťa túžbu čítať, ak sa samo presvedčí, že čítanie kníh je užitočné a je to 

skúsenosť spojená s pôžitkom. Usilujme sa čítať dieťaťu každý deň, alebo aspoň niekoľkokrát 

do týždňa. 

Rozprávky a príbehy sú pre deti fascinujúce. Môžu byť užitočným nástrojom, aby sa dieťa 

naučilo bezbolestne poznať svet a spoznávať rozdiel medzi skutočným a neskutočným, 

dobrom a zlom. Rozprávky a príbehy podporujú abstraktné a tvorivé myslenie. Aby si deti 

mohli rozprávky a príbehy čítať je potrebné veľmi veľa s deťmi v tejto oblasti pracovať. Ako 

ich priviesť na takú úroveň, aby boli schopné samostatne čítať, aby ich prvé neúspechy 

neodradili, aby sa čítanie stalo ich životnou potrebou je úloha nielen rodičov ale aj 

nás pedagógov.

Z O Z N A M B I B L I O G R A F I C K Ý C H Z D R O J O V 

1. BRIERLEY, J.: 1994. 7 prvních let života rozhoduje. Praha: Portál 1994. ISBN 80- 

7178-484-2 

2. HAJDÚKOVÁ, V. A. KOL. : 2008. Príručka na tvorbu školských vzdelávacích 

programov pre materské školy. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum, 2008. 

ISBN 978-80-8052-324-4 

3. KASÁČOVÁ, B., LIPNICKÁ, M., HUĽOVÁ, Z.: 2007. Školská pripravenosť detí 

v kontinuite predškolskej elementárnej edukácie. Banská Bystrica, 2007. ISBN 978- 

80-8083-359-6 

4. KOLLÁRIKOVÁ, Z., PUPALA, B. 2001. Predškolská a elementárna pedagogika. 

Praha: Portál, 2001. ISBN 80-857 85857 

5. KOMENSKÝ, J.A.: 1965. Informatórium školy materskej. Bratislava 1965. 

Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 

6. KOSOVÁ, B.: 2000. Rozvoj osobnosti žiaka. Prešov Rokus 2000. ISBN 80-968452- 

2-5 

7. LOPUŠNÁ, A. : 2008. Rozvíjanie počiatočnej čitateľskej a pisateľskej gramotnosti 

v podmienkach preprimárnej edukácie. Banská Bystrica: Aprint 2008. ISBN 978-80- 

969549-8-8 

8. PODHÁJECKÁ, M. a KOL. 2006. Edukačnými hrami poznávame svet. Prešov: 

Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2006. ISBN 80-8068-514-2 

9. PODHÁJECKÁ, M., MIŇOVÁ, M.: 2005. Teória a prax výchovy a vzdelávania 

v materských školách. Prešov, 2005. ISBN 80-8068-433-2 

10. SINDELÁROVÁ, B.: 2007. Předcházíme poruchám učení. Praha: Portál, 2007. ISBN 

978-80-7367-262-1 

11. ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie. 2008. 

Bratislava: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky 2008 

12. ZELINA, M. 1996. Stratégie a metódy rozvoja osobnosti. Bratislava: IRIS, 1996. 

ISBN 80-967013-4-7 

13. ZELINKOVÁ, O.: 2001. Pedagogická diagnostika a individuální vzdělávací program. 

Praha: Portál 2001. ISBN 80-7178-544-X 

14. ZELINKVÁ, O.: 2008. Dyslexie v předškolním věku? Praha: Portál 2008. ISBN 978- 

80-7367-321-5

Moznosti a strategie rozvijania predcitatelskej gramotnosti v ...

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?