Klimatická zmena – výzva pre lokálny rozvoj na Slovensku
Klimatická zmena – výzva pre lokálny rozvoj na Slovensku Klimatická zmena – výzva pre lokálny rozvoj na Slovensku
Klimatická zmena výzva pre lokálny rozvoj na Slovensku Karpatský rozvojový inštitút 2012
- Page 2 and 3: Klimatická zmena výzva pre lokál
- Page 4 and 5: Hlavní autori Autori tém Vstupmi
- Page 6 and 7: Úvod . . . . . . . . . . . . . . .
- Page 8: hom kapitoly 2. Kapitola 3, ktorá
<strong>Klimatická</strong><br />
<strong>zme<strong>na</strong></strong><br />
<strong>výzva</strong><br />
<strong>pre</strong> <strong>lokálny</strong> <strong>rozvoj</strong><br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
Karpatský <strong>rozvoj</strong>ový inštitút 2012
<strong>Klimatická</strong><br />
<strong>zme<strong>na</strong></strong><br />
<strong>výzva</strong><br />
<strong>pre</strong> <strong>lokálny</strong> <strong>rozvoj</strong><br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
Karpatský <strong>rozvoj</strong>ový inštitút 2012
Odborný garant<br />
Partneri projektu<br />
Grafické spracovanie<br />
Karpatský <strong>rozvoj</strong>ový inštitút<br />
Únia miest Slovenska<br />
Mesto Spišská Nová Ves<br />
© Karpatský <strong>rozvoj</strong>ový inštitút, Košice 2012<br />
ISBN 978-80-970368-1-2<br />
Texty ne<strong>pre</strong>šli jazykovou úpravou.<br />
Mgr. Svetozár Šomšák<br />
KRI<br />
Publikácia bola vytvorená v rámci projektu „Uvedomelé samosprávy reagujú <strong>na</strong> zmenu klímy“, ktorý<br />
fi<strong>na</strong>nčne podporil Program malých grantov GEF (Global Environment Facility/Small Grants Programme),<br />
ktorý koordinuje United Nations Development Programme Bratislava; EkoFond, neinvestičný fond a jeho<br />
zriaďovateľ SPP; Britské veľvyslanectvo <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>; Thermo/Solar Žiar s. r. o. a Mesto Spišská Nová Ves.<br />
Projekt bol spolufi<strong>na</strong>ncovaný aj Karpatským <strong>rozvoj</strong>ovým inštitútom z jeho vlastných zdrojov.
Hlavní autori<br />
Autori tém<br />
Vstupmi prispel<br />
RNDr. Andrej Šteiner, PhD.<br />
Ing. Ladislav Hegyi<br />
Zme<strong>na</strong> klímy<br />
Mgr. Jozef Pecho, Ústav fyziky atmosféry, Akadémia vied Českej<br />
republiky<br />
Energetika<br />
RNDr. Emil Bédi, Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l Network for Sustai<strong>na</strong>ble Energy<br />
Europe<br />
Doprava<br />
Ing. Marián Gogola, PhD., Žilinská Univerzita, Fakulta <strong>pre</strong>vádzky<br />
a ekonomiky dopravy a spojov<br />
Vodné hospodárstvo<br />
RNDr. Ján Hanušin, CSc., Geografický ústav Slovenskej akadémie<br />
vied<br />
Zeleň<br />
Ing. Zuza<strong>na</strong> Hudeková, Regionálne environmentálne centrum,<br />
Bratislava<br />
Lesné hospodárstvo<br />
Prof. Ing. Vladimír Čaboun, CSc., Národné lesnícke centrum -<br />
Lesnícky výskumný ústav<br />
Pôdohospodárstvo<br />
Doc. RNDr. Ber<strong>na</strong>rd Šiška, PhD., Slovenská poľnohospodárska<br />
Univerzita Nitra, Katedra ekológie<br />
Zmierňovanie dopadov zmeny klímy a udržateľný <strong>rozvoj</strong><br />
<strong>na</strong> lokálnej úrovni<br />
RNDr. Andrej Šteiner, PhD.<br />
Ing. Ladislav Hegyi<br />
Ing. Zuza<strong>na</strong> Záborská, vedúca Útvaru <strong>rozvoj</strong>a mesta Spišská Nová Ves<br />
JUDr. Jozef Šuchta, právnik, Mestská časť Bratislava <strong>–</strong> Rača<br />
Mgr. Pavol Široký, koordinátor Slovenskej klimatickej koalície<br />
Ing. Ale<strong>na</strong> Kozlayová, Karpatský <strong>rozvoj</strong>ový inštitút<br />
Prípadové štúdie<br />
Ing. Erika Lepeňová, Karpatský <strong>rozvoj</strong>ový inštitút<br />
Mgr. Michal Schvalb, Karpatský <strong>rozvoj</strong>ový inštitút<br />
Mgr. Stanislava Vargová, Karpatský <strong>rozvoj</strong>ový inštitút<br />
Juraj Zamkovský, Priatelia Zeme <strong>–</strong> CEPA<br />
MUDr. Juraj Mesík, Svetová banka, konzultant
Karpatský <strong>rozvoj</strong>ový inštitút<br />
Karpatský <strong>rozvoj</strong>ový inštitút, založený v roku 2004, je nezávislá, odborná, nezisková organizácia inšpirujúca<br />
a <strong>pre</strong>sadzujúca komplexný environmentálny, sociálny a ekonomický regionálny a komunálny <strong>rozvoj</strong>.<br />
Našim poslaním je <strong>pre</strong>sadzovanie systémových zmien v prospech udržateľného <strong>rozvoj</strong>a území, s dôrazom<br />
<strong>na</strong> <strong>rozvoj</strong> periférnych, margi<strong>na</strong>lizovaných oblastí, prostredníctvom formovania ideologicky nezávislého<br />
a intelektuálne kritického prostredia. Problematiku <strong>rozvoj</strong>a chápeme komplexne vrátane <strong>rozvoj</strong>a sociálneho,<br />
environmentálneho a kultúrneho <strong>rozvoj</strong>a. Sme výskumným, vzdelávacím a poradenským centrom<br />
typu think-tank, ktoré poskytuje a<strong>na</strong>lýzy potenciálu a príležitosti <strong>na</strong> <strong>rozvoj</strong>, ako aj odborné <strong>rozvoj</strong>ové<br />
štúdie či scenáre.<br />
Karpatský <strong>rozvoj</strong>ový inštitút má komplexné odborné z<strong>na</strong>losti v oblasti podpory integrovaného <strong>rozvoj</strong>a<br />
regiónov, miest a obcí a dlhoročné skúsenosti s ich <strong>pre</strong>nosom do praxe. Svoje poz<strong>na</strong>tky KRI transferuje<br />
študentom cez <strong>pre</strong>dnáškovú činnosť a spoločné projekty s Fakultou verejnej správy, Univerzity P.J. Šafárika<br />
a s fakultou Humanitných a prírodných vied, Prešovskej Univerzity.<br />
Aktivity Karpatského <strong>rozvoj</strong>ového inštitútu majú celoslovenský dopad, s <strong>pre</strong>sahom aj do zahraničia, <strong>na</strong>jmä<br />
<strong>na</strong> prihraničné oblasti Slovensko <strong>–</strong> Poľsko, Slovensko <strong>–</strong> Maďarsko, Slovensko <strong>–</strong> Ukraji<strong>na</strong>, ako aj <strong>na</strong><br />
územie Východného Srbska.<br />
V súčasnosti v KRI realizujeme výskum a angažujeme sa v <strong>pre</strong>sadzovaní <strong>na</strong>sledujúcich tém:<br />
• Dobré spravovanie <strong>rozvoj</strong>a <strong>na</strong> lokálnej a regionálnej úrovni<br />
• Začleňovanie environmentálnych výziev do <strong>rozvoj</strong>a <strong>na</strong> lokálnej a regionálnej úrovni<br />
• Lokálny ekonomický prístup ako udržateľná alter<strong>na</strong>tíva <strong>pre</strong> margi<strong>na</strong>lizované územie<br />
ODBORNÁ NEZÁVISLOSŤ<br />
INOVÁCIE V PRAXI<br />
KREATÍVNE RIEŠENIA
Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .7<br />
1 . Zme<strong>na</strong> klímy: Globálny problém<br />
s <strong>lokálny</strong>mi dopadmi . . . . . . . . . . . . . . .9<br />
1.1. Globál<strong>na</strong> <strong>zme<strong>na</strong></strong> klímy .................9<br />
1.1.1. Počasie a klíma .......................9<br />
1.1.2. Prehrievajúca sa planéta <strong>–</strong> pozorované<br />
<strong>pre</strong>javy a dopady klimatickej zmeny .....11<br />
1.1.3. Príčiny klimatickej zmeny ..............15<br />
1.1.4. Zme<strong>na</strong> klímy v 21. storočí a očakávané<br />
dopady ............................. 18<br />
1.2. Zme<strong>na</strong> klímy a jej dopady <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
a v jeho regiónoch ....................20<br />
1.2.1. Prejavy klimatickej zmeny v 20. storočí ..20<br />
1.2.2. Scenáre klimatickej zmeny a očakávané<br />
dopady ............................. 23<br />
2 . Zmierňovanie dopadov zmeny klímy<br />
a udržateľný <strong>rozvoj</strong> <strong>na</strong> lokálnej<br />
úrovni . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .27<br />
2.1. Strategický a legislatívny rámec v oblasti<br />
zmeny klímy ........................29<br />
2.1.1. Medzinárodný rámec .................30<br />
2.1.2. Rámec <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> .................. 32<br />
2.2. Spravovanie <strong>rozvoj</strong>a <strong>na</strong> lokálnej úrovni<br />
v podmienkach klimatickej zmeny ......36<br />
2.2.1. Mitigačná stratégia <strong>na</strong> lokálnej úrovni ... 38<br />
2.2.2. Adaptačná stratégia <strong>na</strong> lokálnej úrovni ..39<br />
2.3. Právomoci a možnosti miestnej<br />
samosprávy <strong>pre</strong> reakciu <strong>na</strong> zmenu klímy 46<br />
3 . Opatrenia <strong>na</strong> adresovanie<br />
klimatickej zmeny <strong>na</strong> lokálnej<br />
úrovni v SR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .52<br />
3.1. Opatrenia <strong>pre</strong> zmierňovanie príspevku<br />
k zmene klímy ...................... 53<br />
3.1.1. Oblasť energetiky .................... 53<br />
3.1.2. Oblasť dopravy ......................70<br />
3.1.3. Oblasť zeleň v sídlach .................84<br />
3.1.4. Oblasť vodného hospodárstva ..........87<br />
3.1.5. Oblasť poľnohospodárstva .............89<br />
3.1.6. Oblasť lesného hospodárstva ...........92<br />
3.2. Opatrenia <strong>pre</strong> adaptáciu <strong>na</strong> zmenu klímy 96<br />
Obsah<br />
3.2.1. Častejší výskyt intenzívnych vĺn horúčav 96<br />
3.2.2. Zvýšenie priemerných ročných teplôt .. 107<br />
3.2.3. Častejšie a silnejšie búrky <strong>–</strong> častejší<br />
výskyt silných vetrov a víchric .........109<br />
3.2.4. Pokles zrážok <strong>–</strong> častejší výskyt sucha ....112<br />
3.2.5. Zvýšenie častosti intenzívnych<br />
prívalových zrážok ...................121<br />
4 . Prípadové štúdie . . . . . . . . . . . . . . . .136<br />
4.1. Güssing: Energetická sebestačnosť<br />
a nezávislosť ........................ 136<br />
4.2. Münster: Hlavné mesto bicyklov ......140<br />
4.3. Poľa<strong>na</strong>: Regionálny pilotný biomasový<br />
projekt ............................144<br />
4.4. Stuttgart: Proti vlnám horúčav ........ 147<br />
4.5. Seattle: Znižovanie nebezpečenstva<br />
zosuvov pôdy z intenzívnych zrážok<br />
a povodní .......................... 150<br />
4.6. Bazilej: Zelené strechy ................153<br />
English Summary . . . . . . . . . . . . . . . . .156<br />
Zoz<strong>na</strong>m použitých zdrojov . . . . . .158<br />
Zoz<strong>na</strong>m obrázkov a tabuliek . . . . .174<br />
O autoroch . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .177
V priebehu tejto a <strong>na</strong>sledujúcich dekád sa <strong>pre</strong>dpokladá,<br />
že veľké množstvo ľudí, <strong>na</strong>jmä tí, ktorí žijú<br />
v chudobnejších oblastiach, resp. sú sociálne slabší,<br />
budú ohrození nedostatkom vody a potravy,<br />
zdravotnými rizikami, živelnými katastrofami či<br />
ďalšími nepriaznivými efektmi klimatickej zmeny.<br />
Vzhľadom k tomu je absolútne nevyhnutné vyvinúť<br />
spoločné úsilie <strong>na</strong> boj s klimatickou zmenou,<br />
ako aj adaptovať sa <strong>na</strong> jej dopady. Ak by pokračovalo<br />
spravovanie území doterajším spôsobom, straty<br />
<strong>na</strong> zdraví, živote, majetku a verejných aktívach by<br />
boli vysoké, a v neposlednom rade by to výrazným<br />
spôsobom znížilo dy<strong>na</strong>miku <strong>rozvoj</strong>a postihnutých<br />
území. Rozvoj sa nemôže pokladať za udržateľný,<br />
ak sa neberú do úvahy <strong>pre</strong>dpokladateľné dopady<br />
klimatickej zmeny, a <strong>pre</strong>to je nevyhnutné dať<br />
tejto problematike vysokú a neodkladnú prioritu<br />
<strong>na</strong> všetkých úrovniach.<br />
Súčasná a <strong>na</strong>stávajúca <strong>zme<strong>na</strong></strong> klímy sa negatívne<br />
dotýka aj Slovenska a jeho lokalít. Začí<strong>na</strong> <strong>na</strong>príklad<br />
dochádzať k zosilneniu a zvýšeniu počtu <strong>lokálny</strong>ch<br />
extrémov počasia či dlhodobým suchám.<br />
Napriek tomu, že samosprávy miest a obcí v SR<br />
získali vďaka decentralizácii výz<strong>na</strong>mné právomoci<br />
a nástroje, sú v problematike zmeny klímy,<br />
až <strong>na</strong> malé výnimky, pomerne nečinné. Naopak<br />
nezriedka sa môžeme stretnúť s takými ich rozhodnutiami,<br />
ktoré nepriaznivo vplývajú <strong>na</strong> zmenu<br />
klímy. Hlavnou príčinou nečinnosti, resp. nesprávneho<br />
rozhodovania samospráv, je nedostatok<br />
vedomostí o hrozbách plynúcich zo zmeny klímy<br />
<strong>pre</strong> dané územie a o tom, ako tieto hrozby zmierňovať<br />
či čeliť im.<br />
Vychádzajúc z toho, že dopady klimatickej zmeny<br />
majú hlavne <strong>lokálny</strong> charakter, ako aj z toho, že<br />
miestne samosprávy sú zodpovedné za <strong>rozvoj</strong> svojho<br />
územia, vrátane integrovanie dopadov klimatickej<br />
zmeny do rozhodovacieho procesu a bežných<br />
činností <strong>na</strong> svojom území, je nevyhnutné zvýšiť ich<br />
povedomie, motiváciu a vedomosti <strong>pre</strong> dobré spra-<br />
Úvod<br />
/ 7 /<br />
vovanie <strong>rozvoj</strong>a 1 s ohľadom <strong>na</strong> zmenu klímy. K tomuto<br />
cieľu by mala prispieť aj táto publikácia, ktorá<br />
je vytvorená ako prvá príručka tohto druhu nielen<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, ale aj v okolitých krajinách. Určená<br />
je hlavne <strong>pre</strong> volených a výkonných pracovníkov<br />
miestnych samospráv, ale aj <strong>pre</strong> ostatnú lokálnu verejnú<br />
správu a organizácie, ktoré ovplyvňujú, resp.<br />
môžu ovplyvniť klimatickú zmenu a jej dopady<br />
<strong>na</strong> lokálnej úrovni. Je zostavená tak, aby stimulovala<br />
k aktivitám, ktoré nielen reagujú <strong>na</strong> priame<br />
ohrozenia vyplývajúce zo zmeny klímy, ale aj aby<br />
tieto aktivity organicky <strong>pre</strong>pájala s aktivitami slúžiacimi<br />
<strong>na</strong> socio-ekonomický <strong>rozvoj</strong> územia.<br />
V samotnej publikácii, v súvislosti so zmierňovaním<br />
dopadov zmeny klímy, používame často výraz<br />
<strong>rozvoj</strong> územia (územný <strong>rozvoj</strong>), ale aj výraz udržateľný<br />
<strong>rozvoj</strong> územia. V <strong>na</strong>šom ponímaní to nie sú<br />
synonymá. Rozvoj je širší pojem a nie nevyhnutne<br />
musí byť udržateľný, teda založený <strong>na</strong> procese,<br />
v ktorom využívanie zdrojov, smerovanie investícií,<br />
orientácia technologického <strong>rozvoj</strong>a, inštitucionálne<br />
zmeny, reakcia <strong>na</strong> <strong>pre</strong>dvídateľné či ne<strong>pre</strong>dvídateľné<br />
okolnosti sú vo vzájomnej harmónii a podporujú<br />
tak súčasný ako aj budúci potenciál <strong>na</strong>pĺňať ľudské<br />
potreby a nároky.<br />
Ako čítať túto príručku? Základné informácie, ktoré<br />
je potrebné vedieť o globálnej zmene klímy a jej<br />
dopadoch <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> pri spravovaní územia sú<br />
<strong>pre</strong>dmetom prvej kapitoly. Vzťahy medzi úspešnosťou<br />
<strong>rozvoj</strong>ových aktivít v území a dopadmi<br />
klimatickej zmeny, resp. konkrétne procesy ako sa<br />
adaptovať <strong>na</strong> zmenu klímy <strong>na</strong> lokálnej úrovni ako<br />
aj úloha, pozícia a nástroje <strong>lokálny</strong>ch samospráv<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> <strong>pre</strong> reakciu <strong>na</strong> zmenu klímy sú obsa-<br />
1 Dobré spravovanie <strong>rozvoj</strong>a <strong>pre</strong>dstavuje taký proces využívania<br />
a zvyšovania <strong>rozvoj</strong>ového potenciálu daného<br />
územia, ktorý vzniká optimalizáciou socio-ekonomických<br />
aktivít a efektívnym využitím všetkých disponibilných<br />
zdrojov a príležitostí, a ktorý dodržuje princípy ako sú<br />
transparentnosť, participatívnosť, efektívnosť a účinnosť,<br />
čo sa následne odráža v zvýšenej konkurencieschopnosti,<br />
lepšej životnej úrovni a kvalite života obyvateľov.<br />
Úvod
hom kapitoly 2. Kapitola 3, ktorá je <strong>na</strong>jrozsiahlejšia<br />
a z hľadiska priameho využitia kľúčová, podrobne<br />
popisuje mitigačné a adaptačné opatrenia, ktoré<br />
je možné aplikovať <strong>na</strong> lokálnej úrovni. V oblasti<br />
zmierňovania <strong>pre</strong>hlbovania zmeny klímy sú opatrenia<br />
popisované <strong>na</strong> sektorovom princípe (energetika,<br />
doprava, zeleň v sídlach, vodné hospodárstvo,<br />
lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo). Adaptačné<br />
opatrenia sú systémovo usporiadané podľa<br />
dopadov klimatickej zmeny (vlny horúčav, zvýšenie<br />
priemernej teploty, silné vetry a víchrice, pokles<br />
priemerných zrážok, intenzívne zrážky). Na záver,<br />
v kapitole 4 sú uvedené ilustračné prípadové štúdie<br />
zo sveta a Slovenska, kde úspešne zaviedli lokálne<br />
opatrenia <strong>na</strong> zmiernenie dopadov zmeny klímy.<br />
Do publikácie autorsky prispelo viac ako 15 po<strong>pre</strong>dných<br />
expertov zo Slovenska tak z univerzitné-<br />
/ 8 /<br />
ho prostredia, z odborných špecializovaných inštitúcií,<br />
ako aj odborníkov zo samosprávy. Karpatský<br />
<strong>rozvoj</strong>ový inštitút, okrem autorských textov, viedol<br />
celý proces prípravy publikácie, vrátane vypracovania<br />
zadaní <strong>pre</strong> expertov, pripomienkovania ich<br />
textov a konečného odborného zostavenia.<br />
Táto príručka nemá ambíciu, aby vyčerpávajúco<br />
pokryla absolútne všetky oblasti a všetky informácie,<br />
ktoré sú vo sfére vplyvu klimatickej zmeny<br />
<strong>na</strong> <strong>lokálny</strong> <strong>rozvoj</strong> k dispozícii. Vzhľadom k tomu,<br />
že sa jedná o prvý komplexný pohľad <strong>na</strong> túto tematiku<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, skôr sa sústreďuje <strong>na</strong> jej stimulačno-aplikačný<br />
efekt. Karpatský <strong>rozvoj</strong>ový inštitút<br />
spolu so svojimi odbornými partnermi hodlá pravidelne<br />
texty aktualizovať a doplňovať tak, ako to<br />
ukážu nové informácie, poz<strong>na</strong>tky, prípadne lokál<strong>na</strong><br />
potreba.
Change language