kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Kondičná <strong>atletická</strong> <strong>príprava</strong> Vybrané kapitoly<br />
úlohy <strong>telesnej</strong> <strong>výchovy</strong> na kvalitatívne vyššej úrovni (zlepšenie sa v šprintérskych<br />
disciplínach, uplatnenie sa v športových hrách a pod.).<br />
Rozlišujeme tieto druhy reakcie (ŠIMONEK – ŠIMONEK ml., 1999):<br />
1. jednoduchá reakcia (vopred poznáme druh signálu i odpoveď naň);<br />
2. zloţitá reakcia (nepoznáme vopred druh signálu, ani odpoveď naň). Patrí sem<br />
reakcia s výberom (cvičenec má moţnosť si vybrať z viacerých moţností riešenia situácie)<br />
a reakcia na pohybujúci sa objekt. Reakcia nasleduje po rôznych podnetoch:<br />
- zvukový (akustický) signál napr.: tlesknutie, písknutie, výstrel, úder na predmet atď.;<br />
- zrakový (optický) signál napr.: mávnutie paţou, vlajkou, vyhodenie lopty, zapnutie<br />
svetla, dobehnutie spolucvičenca na určenú métu;<br />
- dotykový (taktilný) signál napr.: jemný úder do chrbta, poloţenie ruky na plece ai.<br />
Autori uvádzajú, ţe napriek nevyhnutným vrodeným predpokladom je moţné<br />
dlhodobým, systematickým tréningom zlepšiť jednoduchú reakciu o 10 – 20 % a reakciu<br />
s výberom aţ o 30 %. ŠIMONEK (2000) uvádza, ţe jednoduchá reakcia na zvukový signál<br />
trvá u nešportovcov 0,15 – 0,20 s, u športovcov je tento čas od 0,05 do 0,10 s. Bolo zistené,<br />
ţe rýchlosť reakcie horných končatín je pribliţne o 0,04 sekundy rýchlejšia ako rýchlosť<br />
reakcie dolných končatín. Reakčný čas pri zloţitých motorických reakciách závisí od počtu<br />
variácií, z ktorých si je moţné vyberať riešenie. Čím ich je viac, tým viac sa čas reakcie<br />
predlţuje. Pri dvoch alternatívach dosahujú športovci reakčný čas 0,22 – 0,37 s, pri troch,<br />
resp. štyroch moţnostiach sa čas reakcie predlţuje na 0,8 – 1,0 s.<br />
Pritom všeobecne platí, ţe najrýchlejšie nasleduje reakcia po dotykovom podnete,<br />
potom na zvukový signál a nakoniec po zrakovom vneme. Preto je potrebné, aby sme pri<br />
cvičeniach pouţívali predovšetkým taký signál, ktorý je charakteristický pre výslednú<br />
pohybovú činnosť. Pre atletiku to bude najčastejšie zvukový podnet, resp. môţeme ich aj<br />
kombinovať (tlesknutie do dlane pri štafetových hrách). Rýchlosť reakcie okrem toho<br />
podmieňujú ďalšie faktory – vek, pohlavie, rozcvičenie, získané skúsenosti, predvídavosť,<br />
únava a pod. Cvičenia na rozvoj reakčnej rýchlosti je potrebné vykonávať v meniacich sa<br />
podmienkach – zľahčené, sťaţené, vylúčenie jedného z receptorov (napr. zaviazané oči),<br />
zmena veľkosti náčinia, s ktorým sa cvičí, zmena prostredia (aby mali stále stimulačný<br />
charakter).<br />
Na prejav reakčnej rýchlosti úzko nadväzuje prejav rýchlostných schopností. Zatiaľ čo<br />
v školske <strong>telesnej</strong> výchove môţeme na spestrenie programu, vyčleniť časť vyučovacej hodiny<br />
špeciálne len na cvičenia so zameraním na rozvoj reakčnej rýchlosti, v tréningovom procese<br />
96