kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu

Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly
i ciele hodín telesnej výchovy na kvalitatívne vyššej úrovni (zvýšenie výkonnosti
v šprintérskych disciplínach, lepšie uplatnenie sa v športových hrách a pod.).
Rozlišujeme rôzne druhy reakcie (jednoduchá, zloţitá reakcia) i rôzne podnety po
ktorých reakcia nasleduje: zvukový (akustický), zrakový (optický), dotykový (taktilný) signál.
Pritom všeobecne platí, ţe najrýchlejšie nasleduje reakcia po dotykovom podnete,
potom na zvukový signál a nakoniec po zrakovom vneme. Preto je potrebné, aby cvičeniu na
tréningoch zodpovedal aj signál, ktorý pouţijeme, resp. môţeme ich aj kombinovať
(tlesknutie do dlane pri štafetových hrách). Najčastejšie, samozrejme, vyuţívame signál, ktorý
je typický pre konkrétnu športovú špecializáciu napr. pre atletiku zvukový. Rýchlosť reakcie
okrem toho podmieňujú ďalšie faktory – vek, pohlavie, rozcvičenie, získané skúsenosti,
únava a pod. Cvičenia na rozvoj reakčných schopností je potrebné vykonávať v meniacich sa
podmienkach. Napriek tomu, ţe táto koordinačná schopnosť je geneticky silne podmienená,
systematickým tréningom sa dá ovplyvniť a zlepšiť. Cvičenia sa musia vykonávať
maximálnou intenzitou v 3 – 5 sériách, počet opakovaní v sérii 4 – 6, interval oddychu medzi
sériamí 1,5 – 3 minúty.
Kinesteticko – diferenciačná schopnosť
Charakterizuje ju vysoká presnosť pohybov, schopnosť riadiť ich v dynamike, v
priestore a v čase. Typický je výber vhodných pohybov na riešenie vzniknutých situácií,
presné rozlišovanie poţadovaného silového úsilia, správneho odhadu priestoru a časovej
následnosti. Pre športovcov s vysokou úrovňou rozvoja tejto pohybovej kvality je
charakteristický „cit na loptu“, „cit na priestor“, „cit na čas“ (Šimonek ml., 2002). Tieto
schopnosti sú predpokladom vysokej presnosti, precíznosti a ekonomickosti, tak celkového
pohybového prejavu, ako aj jeho častí. Schopnosť riadiť pohyby v čase, v priestore a
v dynamike vytvára predpoklady nielen na presné a ekonomické pohyby, zladenie ich
jednotlivých fáz do efektívneho a racionálneho celku, a to nielen pri vykonávaní pohybu
v optimálnych podmienkach, ale aj v časovom a priestorovom deficite (pôsobenie súpera).
Cvičenia na rozvoj tejto schopnosti môţeme rozdeliť na:
a/ cvičenia vykonávané samostatne,
b/ cvičenia vykonávané s partnerom (v skupine).
V prvej skupine sa vyuţíva doplnkové náčinie – malé, veľké lopty, pohyblivý, pevný
cieľ a pod. Druhá skupina cvičení, okrem doplnkového náčinia vyuţíva aj spolucvičenca. Ten
sa na cvičení zúčastňuje buď aktívne, alebo doplnkovo (prihráva loptu; určuje smer a pod.).
91