kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu

Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly
všeobecného „obratnostného“ charakteru, ale musí vyberať skupiny cvičení podľa
jednotlivých koordinačných prejavov tak, aby na jednej strane upevňovali získané návyky,
napomáhali tréningovému procesu a na druhej strane aby boli zaujímavé, príťaţlivé a mali aj
rozvíjajúci charakter.
Koordinačné schopnosti sa individuálne prejavujú v rozdielnom ovládaní pohybových
činností, v tempe, v presnosti a v spôsobe osvojovania si nových činností, v aktualizácii
pohybových programov, ktoré zodpovedajú podmienkam a poţiadavkám vytýčeného cieľa:
napr. zaujať ţiakov na hodinách telesnej výchovy; rozvíjať potrebné schopnosti pre
kaţdodenný ţivot; rozvíjať potrebné kvality v špecializovanej športovej činnosti. Ďalej sa
prejavujú vo vyuţívaní získaných návykov adekvátnych danej situácii, v stupni vyuţitia a
hospodárenia s energetickými a funkčnými moţnosťami, v účelných a estetických pohyboch.
Pojmy ako plynulosť, rytmus, presnosť, stabilnosť, zdruţovanie či rozsah pohybu sú zaradené
pod súhrnný pojem motorické znaky. Tieto motorické znaky sú vonkajšími znakmi
pohybového priebehu, nepatria teda medzi schopnosti aj keď sú verbálnym vyjadrením
príslušných aspektov náleţitej koordinácie pohybu.
Pre základnú orientáciu pri testovaní koordinačných schopností populácie sú vhodné
výsledky a výkonnostné pásma (nevyhovel, splnil minimálnu normu, splnil optimálnu normu,
splnil výkonnostnú normu), ktoré uvádza ŠIMONEK ml. (1998).
Reakčná schopnosť
Nevyhnutnou súčasťou zvyšovania športového majstrovstva je aj rozvoj reakčnej
schopnosti. Je to schopnosť nielen rýchlo začať, ale aj realizovať krátkotrvajúcu pohybovú
činnosť maximálnej intenzity na zadaný signál.
Cvičenia takéhoto charakteru je potrebné zaraďovať na hodiny telesnej výchovy uţ
v triedach I. stupňa ZŠ, pretoţe toto obdobie je vhodné na rozvoj reakčnej schopnosti
(HIRTZ, 1985). Okrem toho tieto cvičenia nie sú náročné na materiálne vybavenie
a organizáciu. Jednoduchými cvičeniami stimulujeme reflexný oblúk, ktorý cez citlivý
(dostredivý) neurón vedie vzruch prichádzajúci z vonkajšieho prostredia do reflexného centra.
Treťou súčasťou reflexného oblúka sú motoneuróny, ktoré vedú odpoveď z reflexného centra
do výkonného orgánu. Zámerným pôsobením na jednotlivé zloţky reflexného oblúka
vytvárame ich silnejšie prepojenie, vďaka čomu je reakcia rýchlejšia a adekvátna podnetu. Ich
častým opakovaním a tréningom môţeme vypestovať dynamický stereotyp (ŠTULRAJTER –
BROZMANOVÁ, 1990). Reakčná schopnosť umoţňuje ţiakom realizovať tréningové úlohy
90