kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
Share Embed Flag
Download ePaper

kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu

kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu

fsport.uniba.sk
from fsport.uniba.sk More from this publisher
01.06.2013 Views

Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly úloh, aby sme sa vyhli stereotypu a rutinnému vykonávaniu cvičení. V takom prípade totiţ cvičenia strácajú rozvíjajúci charakter. Dôleţité je upevňovanie získaných návykov a ich tvorivé rozvíjanie. Koordinačné schopnosti charakterizujeme ako komplexné, relatívne samostatné predpoklady na výkonovú reguláciu pohybových činností. Utvárajú a rozvíjajú sa v pohybových činnostiach na základe zdedených mechanizmov, ktoré však moţno zlepšiť systematickým tréningom (HIRTZ a kol., 1985). MĚKOTA (1982) uvádza, ţe vysoká úroveň rozvoja koordinačných schopností umoţňuje koordinovať pohyby častí tela (analytická koordinačná schopnosť) na vysokej úrovni, integrovať pohyby do celkov (komplexná koordinačná schopnosť) a nakoniec umoţňuje adaptovať sa na nové podmienky pohybovej činnosti. Pri ich rozvoji by učitelia a tréneri nemali zabúdať ani na jednotlivé fázy motorického učenia, ktoré významne ovplyvňujú úroveň pohybovej kvality. Rozvoj koordinačných schopností kladie zvýšené nároky na centrálny nervový systém a na všetky analyzátory (MATVEJEV, 1977). 5.1 Delenie koordinačných schopností Vzhľadom na to, ţe koordinačným schopnostiam sa venovalo veľa autorov (SCHNABEL, 1978; HIRTZ, 1985; ŠIMONEK, 1993, RACZEK – MYNARSKY – LJACH, 1998; 1995; MĚKOTA, 2000 a i.) existujú aj rôzne názory na ich delenie. Pedagogickej praxi a prejavu koordinačných schopností je najbliţšie delenie HIRTZA (1985). Autor ich charakterizuje ako elementy pohybovej výkonnosti a psychomotorické vlastnosti osobnosti. Zároveň koordinačné schopnosti predstavujú relatívne pevné a generalizované procesuálne kvality pohybového riadenia, ktoré pri spolupôsobení ďalších zloţiek osobnosti dovoľujú človeku naučiť sa a realizovať pohybové prejavy. Autor vyčleňuje nasledujúce koordinačné schopnosti: 1. reakčná schopnosť, 2. kinesteticko – diferenciačná schopnosť, 3. rytmická schopnosť, 4. orientačná schopnosť, 5. rovnováhová schopnosť. Z uvedeného rozdelenia vidno zloţitosť problematiky rozvoja koordinačných schopností. Predovšetkým v príprave mládeţe tréner nemôţe vyuţívať len cvičenia 89

Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly všeobecného „obratnostného“ charakteru, ale musí vyberať skupiny cvičení podľa jednotlivých koordinačných prejavov tak, aby na jednej strane upevňovali získané návyky, napomáhali tréningovému procesu a na druhej strane aby boli zaujímavé, príťaţlivé a mali aj rozvíjajúci charakter. Koordinačné schopnosti sa individuálne prejavujú v rozdielnom ovládaní pohybových činností, v tempe, v presnosti a v spôsobe osvojovania si nových činností, v aktualizácii pohybových programov, ktoré zodpovedajú podmienkam a poţiadavkám vytýčeného cieľa: napr. zaujať ţiakov na hodinách telesnej výchovy; rozvíjať potrebné schopnosti pre kaţdodenný ţivot; rozvíjať potrebné kvality v špecializovanej športovej činnosti. Ďalej sa prejavujú vo vyuţívaní získaných návykov adekvátnych danej situácii, v stupni vyuţitia a hospodárenia s energetickými a funkčnými moţnosťami, v účelných a estetických pohyboch. Pojmy ako plynulosť, rytmus, presnosť, stabilnosť, zdruţovanie či rozsah pohybu sú zaradené pod súhrnný pojem motorické znaky. Tieto motorické znaky sú vonkajšími znakmi pohybového priebehu, nepatria teda medzi schopnosti aj keď sú verbálnym vyjadrením príslušných aspektov náleţitej koordinácie pohybu. Pre základnú orientáciu pri testovaní koordinačných schopností populácie sú vhodné výsledky a výkonnostné pásma (nevyhovel, splnil minimálnu normu, splnil optimálnu normu, splnil výkonnostnú normu), ktoré uvádza ŠIMONEK ml. (1998). Reakčná schopnosť Nevyhnutnou súčasťou zvyšovania športového majstrovstva je aj rozvoj reakčnej schopnosti. Je to schopnosť nielen rýchlo začať, ale aj realizovať krátkotrvajúcu pohybovú činnosť maximálnej intenzity na zadaný signál. Cvičenia takéhoto charakteru je potrebné zaraďovať na hodiny telesnej výchovy uţ v triedach I. stupňa ZŠ, pretoţe toto obdobie je vhodné na rozvoj reakčnej schopnosti (HIRTZ, 1985). Okrem toho tieto cvičenia nie sú náročné na materiálne vybavenie a organizáciu. Jednoduchými cvičeniami stimulujeme reflexný oblúk, ktorý cez citlivý (dostredivý) neurón vedie vzruch prichádzajúci z vonkajšieho prostredia do reflexného centra. Treťou súčasťou reflexného oblúka sú motoneuróny, ktoré vedú odpoveď z reflexného centra do výkonného orgánu. Zámerným pôsobením na jednotlivé zloţky reflexného oblúka vytvárame ich silnejšie prepojenie, vďaka čomu je reakcia rýchlejšia a adekvátna podnetu. Ich častým opakovaním a tréningom môţeme vypestovať dynamický stereotyp (ŠTULRAJTER – BROZMANOVÁ, 1990). Reakčná schopnosť umoţňuje ţiakom realizovať tréningové úlohy 90

Kondičná <strong>atletická</strong> <strong>príprava</strong> Vybrané kapitoly<br />

úloh, aby sme sa vyhli stereotypu a rutinnému vykonávaniu cvičení. V takom prípade totiţ<br />

cvičenia strácajú rozvíjajúci charakter. Dôleţité je upevňovanie získaných návykov a ich<br />

tvorivé rozvíjanie.<br />

Koordinačné schopnosti charakterizujeme ako komplexné, relatívne samostatné<br />

predpoklady na výkonovú reguláciu pohybových činností. Utvárajú a rozvíjajú sa<br />

v pohybových činnostiach na základe zdedených mechanizmov, ktoré však moţno zlepšiť<br />

systematickým tréningom (HIRTZ a kol., 1985).<br />

MĚKOTA (1982) uvádza, ţe vysoká úroveň rozvoja koordinačných schopností<br />

umoţňuje koordinovať pohyby častí tela (analytická koordinačná schopnosť) na vysokej<br />

úrovni, integrovať pohyby do celkov (komplexná koordinačná schopnosť) a nakoniec<br />

umoţňuje adaptovať sa na nové podmienky pohybovej činnosti.<br />

Pri ich rozvoji by učitelia a tréneri nemali zabúdať ani na jednotlivé fázy motorického<br />

učenia, ktoré významne ovplyvňujú úroveň pohybovej kvality. Rozvoj koordinačných<br />

schopností kladie zvýšené nároky na centrálny nervový systém a na všetky analyzátory<br />

(MATVEJEV, 1977).<br />

5.1 Delenie koordinačných schopností<br />

Vzhľadom na to, ţe koordinačným schopnostiam sa venovalo veľa autorov<br />

(SCHNABEL, 1978; HIRTZ, 1985; ŠIMONEK, 1993, RACZEK – MYNARSKY – LJACH,<br />

1998; 1995; MĚKOTA, 2000 a i.) existujú aj rôzne názory na ich delenie.<br />

Pedagogickej praxi a prejavu koordinačných schopností je najbliţšie delenie HIRTZA<br />

(1985). Autor ich charakterizuje ako elementy pohybovej výkonnosti a psychomotorické<br />

vlastnosti osobnosti. Zároveň koordinačné schopnosti predstavujú relatívne pevné<br />

a generalizované procesuálne kvality pohybového riadenia, ktoré pri spolupôsobení ďalších<br />

zloţiek osobnosti dovoľujú človeku naučiť sa a realizovať pohybové prejavy. Autor vyčleňuje<br />

nasledujúce koordinačné schopnosti:<br />

1. reakčná schopnosť,<br />

2. kinesteticko – diferenciačná schopnosť,<br />

3. rytmická schopnosť,<br />

4. orientačná schopnosť,<br />

5. rovnováhová schopnosť.<br />

Z uvedeného rozdelenia vidno zloţitosť problematiky rozvoja koordinačných<br />

schopností. Predovšetkým v príprave mládeţe tréner nemôţe vyuţívať len cvičenia<br />

89

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!