kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Kondičná <strong>atletická</strong> <strong>príprava</strong> Vybrané kapitoly<br />
jednoznačný. Sú skupiny autorov, ktorí ho chápu ako náhradu za v minulosti zauţívané<br />
termíny (obratnosť, koordinácia, obratnostné schopnosti, koordinácia pohybov a pod.), ale aj<br />
skupiny, ktoré pojem obratnosť povaţujú za širší, ktorý zahrňa nielen koordinačné schopnosti<br />
ale aj ich kombináciu s kondičnými schopnosťami vo výslednom pohybovom prejave.<br />
Napriek tomu sa domnievame, ţe rozdelenie koordinačných schopností na ich jednotlivé<br />
prejavy bolo významným posunom v ich identifikácii, dianostike a rozvoji (ŠIMONEK,<br />
1985). V tréningovej praxi sa obratnosť povaţovala za veľmi všeobecný, nekonkrétny pojem<br />
a jej úroveň nebolo moţné objektívne zmerať a teda aj posúdiť efektívnosť športovej<br />
prípravy, zameranej na jej rozvoj. Rozličné testy, napr. prekáţkové dráhy, ktoré sa<br />
najčastejšie vyuţívali, neposkytovali objektívny obraz o úrovni obratnosti. Trénerovi tak<br />
chýbala presnejšia predstava o tom, čo vlastne rozvíjať, aké efektívne prostriedky a metódy<br />
uplatniť, ako kontrolovať účinnosť telovýchovného a tréningového procesu a pod.<br />
Podľa analýzy, ktorú realizovali MORAVEC – KAMPMILLER – SEDLÁČEK<br />
(1996) môţeme konštatovať, ţe rozvoj koordinačných schopností ţiakov v základných<br />
školách je v porovnaní s ostatnými európskymi štátmi na nízkej úrovni, na hodinách <strong>telesnej</strong><br />
<strong>výchovy</strong> chýba väčšie zameranie a dôraz na ich rozvoj. Tento nedostatok zo školskej <strong>telesnej</strong><br />
<strong>výchovy</strong> sa prenáša aj do tréningového procesu v športových kluboch (LEDNICKÝ –<br />
DOLEŢAJOVÁ, 2000). Ţiaci vstupujú do tréningového procesu nepripravení a je na<br />
trénerovi, koľko času a energie sa rozhodne venovať tejto pohybovej kvalite.<br />
Vzhľadom na šírku naznačenej problematiky je potrebné si uvedomiť, ţe zameranosť<br />
cvičení nemôţe mať všeobecný charakter, ale cvičenia musia pôsobiť cielene na vybranú<br />
oblasť v rozvoji koordinačných schopností. Treba mať taktieţ na zreteli, ţe u jednotlivcov<br />
s veľmi nízkou úrovňou rozvoja pohybových schopností akákoľvek pohybová aktivita vedie k<br />
zlepšeniu výkonnosti. Je však dôleţité, aby táto prvotná aktivita neodradila ţiakov od ďalšej<br />
činnosti, resp. aby nevytvorila nesprávne návyky, ktoré sa v budúcnosti ťaţko odstránia.<br />
A práve tu zohráva učiteľ <strong>telesnej</strong> <strong>výchovy</strong> nezastupiteľnú úlohu. To, čo sa dieťa naučilo na<br />
vyučovacej hodine, si odnáša domov na ihrisko pri dome, na tréning v športovom klube. Aj<br />
keď sa prenos do iných pohybových činností nemusí uskutočniť automaticky, základy<br />
určitého pohybového návyku sa vytvorili a budú podvedome pôsobiť. Keďţe telesná výchova<br />
má vyčlenené 2 – 3 vyučovacie hodiny do týţdňa, počet podnetov na rozvoj koordinačných<br />
schopností nie je dostatočný. Sú medzi nimi veľké časové odstupy a tejto pohybovej kvalite<br />
sa učiteľ väčšinou nevenuje na kaţdej hodine. Vtedy je výhodnejší väčší počet podnetov pri<br />
menšom objeme zaťaţenia, s častými zmenami prostredia, východiskových polôh a cieľových<br />
88
Change language