kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu

Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly
5 CHARAKTERISTIKA A VÝZNAM KOORDINAČNÝCH SCHOPNOSTÍ
Problematike rozvoja koordinačných schopností a ich postavenie v tréningovom
procese sa v súčasnosti venuje zvýšená pozornosť. Trénerom a iným špecialistom je jasné, ţe
zvyšovanie výkonnosti a dosahovanie vrcholných výkonov nie je moţné len neustálym
zvyšovaním objemu zaťaţenia, ale na vrcholovej úrovni predovšetkým pomocou zlepšovania
jemnej koordinácie pohybov. Koordinačné schopnosti sú tak dôleţitým predpokladom
motorickej výkonnosti človeka. Kladú sa na ne čoraz väčšie nároky nielen v športe, ale aj
v beţnom ţivote.
Hoci sú koordinačné schopnosti geneticky podmienené, moţno ich systematickým
rozvíjaním podstatne zlepšiť (ŠIMONEK, 1985). Cvičeniam na rozvoj koordinačných
schopností by mala predchádzať základná pohybová príprava (napr. naučiť sa hodiť a chytiť
loptu, správne vykonať kotúľ vpred, vzad), prípadne vyuţiť cvičenia rytmického charakteru.
Koordinačné schopnosti sa významne podieľajú nielen na pohybovom výkone v športe bez
ohľadu na jeho charakter – individuálny alebo kolektívny, ale majú významnú úlohu aj
v beţnom ţivote človeka. Ich optimálny rozvoj je v období školského veku, v období, v
ktorom sa formujú predpoklady kaţdého jednotlivca. O tom, ţe v tejto oblasti máme rezervy
a nedostatky, svedčí medzinárodná konfrontácia našich druţstiev v rôznych športových
odvetviach, keď naši hráči zaostávajú vo viacerých činnostiach – najzreteľnejšie sa to
prejavuje v ľahkosti riešenia situácií, v rýchlosti, v priestorovej orientácii a v anticipácii
ďalšieho vývoja. Na základe tohto poznatku môţeme usudzovať, ţe rozvoju týchto schopností
sa v príprave mládeţe venuje buď nedostatočná pozornosť, alebo sa neuplatňujú vhodné
prostriedky. Ako príklad určitých nedostatkov v príprave mládeţe môţe byť pôsobenie našich
mladých futbalistov v zahraničných ligách ktorým nechýba ani rýchlosť ani vysoká úroveň
koordinácie pohybu. Je teda nevyhnutné vyuţívať také cvičenia, ktoré sa svojím charakterom
a štruktúrou pribliţujú herným situáciam, ktoré hráč musí riešiť v zápase. To znamená,
cvičenia vykonávať pod určitým časovým a priestorovým tlakom, s aktívnou účasťou
spoluhráča, s modelovaním súbojov atď. Väčšinu herných situácií totiţ charakterizuje časový
a priestorový deficit do ktorého sa aktéri dostávajú. Do herných situácií zapájame súčasne
viacerých hráčov, aby sme navodili atmosféru spolupráce, koordinácie činností a
zodpovednosti. Pri ich zdokonaľovaní vyuţívame súťaţivé formy, resp. ich vykonávanie
sťaţíme pridaním prekáţky, streľby do vymedzeného priestoru a pod. V individuálnych
Napriek zvýšenému záujmu vo výskume, pojem koordinačné schopnosti nie je doteraz
87