kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu

Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly
zapájajúcich sa do pohybu, sa táto schopnosť viaţe aj na koordinačné schopnosti. Jej
zaradenie medzi hybridné pohybové schopnosti pokladáme preto za správne.
Najčastejšie sa výbušná sila redukuje na odrazovú výbušnosť dolných končatín, ktorá je
síce najvýznamnejšia, ale mali by sme mať na zreteli, ţe v mnohých športoch sa uplatňujú aj
ďalšie časti tela, ako sú horné končatiny, alebo svalstvo trupu. Ide o vyvinutie maximálneho
svalového úsilia v krátkom časovom úseku. V tejto súvislosti rozlišujeme:
- výbušnú (explozívnu) sila: spojená s prekonávaním nemaximálneho odporu vysokou
rýchlosťou, s tentenciou a snahou o maximálne moţné zrýchlenie, bez brzdenia na konci
kontrakcie,
- dynamickú silu: spojenú s prekonávaním nemaximálneho odporu vysokou aţ
maximálnou rýchlosťou, s brzdením na konci kontrakcie a opakovaním v niekoľkých cykloch
(hovoríme aj o opakovanej rýchlej sile).
V prípade odrazovej výbušnosti je trvanie opornej fázy do 200 ms, pričom sila
v priebehu odrazu môţe dosahovať 6 000 – 9 000 N (atletické skoky a vrhy, ale aj výskok vo
volejbale atď).
Výbušná sila (odrazová výbušnosť) môţe podľa športu patriť medzi limitujúce faktory
športového výkonu (volejbal, basketbal, atletické skoky, skoky na lyţiach, zápas, box a pod.),
ale aj nemusí (plávanie, cestná cyklistika, ...).
Celá činnosť (odraz) sa uskutočňuje v dvoch fázach:
- prácu v ustupujúcom režime: dochádza k zvýšeniu tonusu vo svaloch (amortizácia),
- odrazová fáza – prekonávajúci reţim.
Počas uskutočnenia odrazového cvičenia sa striedajú oporná a letová fáza, pričom
oporná fáza sa delí na pasívnu (amortizačnú) a aktívnu (odrazovú). Počas amortizácie
(správnejšie by bolo akumulácie) je cieľom minimalizovať stratu rýchlosti a počas odrazu
získať čo najväčšiu konečnú rýchlosť prostredníctvom maximálneho zrýchlenia. Amortizáciu
môţeme chápať ako premenu časti pohybovej energie na potencionálnu energiu pruţnosti,
ktorá sa v aktívnej fáze znova premieňa na pohybovú energiu. Fázu akumulácie a rekuperácie
bliţšie vysvetľuje SLAMKA (2000). Aby tieto premeny prebiehali čo najrýchlejšie, musí
športovec disponovať dostatočne výkonným „pruţinovým systémom,“ ktorý tvoria svaly,
šľachy a väzivá pohybového aparátu. Inými slovami výkonné orgány, najmä svaly, musia byť
dostatočne silné, pruţné a rýchle. Chápanie pohybového systému športovca ako pruţinového
systému je dôleţité pri pohybových činnostiach charakteru, kde sa nepravidelne strieda
amortizácia (čiţe práca svalov v ustupujúcom reţime) s aktívnym odrazom (práca svalov
75