kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu

Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly
zároveň variabilnosti pohybov, pre ktoré boli v predchádzajúcich etapách pripravené
energetické a silové, svalovo-šľachové podmienky.
Základom rozvoja technickej a koordinačnej beţeckej prípravy sú drilové cvičenia
beţeckej abecedy, ich rozličné modifikácie a špeciálne beţecké cvičenia (nízky, stredný,
vysoký poklus, zakopávanie, predkopávanie pokrčmo, predkopávanie vystretým kolenom,
kombinácia predkopávania so zakopávaním tzv. koleso). Rozvoj beţeckej koordinácie
dosahujeme najmä rozličnými frekvenčnými cvičeniami beţeckého charakteru, zmenami
smeru, rytmu, rozsahu, tempa, dôrazu na jednotlivé uzlové fázy a pod. Podmienkou účinného
technického a koordinačného rozvoja je optimálny stav organizmu bez prejavov únavy a
cieľom je prekonanie vlastnej rýchlostnej bariéry v prirodzených alebo zľahčených
podmienkach.
Súčasťou technickej a koordinačnej beţeckej prípravy je optimalizácia dĺţky a
frekvencie krokov. Tento proces je dôleţitý najmä vo fáze akcelerácie, ktorá má najmä v
športových hrách rozličné špecifiká. Ak rozvíjame čistú beţeckú akceleráciu (napr. štart do
voľného priestoru), tak dĺţka krokov musí byť dostatočne veľká – podobne ako pri atletickom
šprinte. Ak hráč akceleruje a pritom vedie loptu na krátku vzdialenosť, dĺţka krokov je
kratšia, beh je frekvenčný, zadrţiavaný. Pri zmenách smeru na krátkych vzdialenostiach je
dĺţka krokov menšia ako pri zmenách smeru na väčšiu vzdialenosť. Zmena herných
podmienok si vyţaduje neustále prispôsobovanie techniky behu. Z tohto dôvodu sa snaţíme
rozvíjať rýchlostné beţecké schopnosti hráčov v jednotlivých „atletických“ podmienkach a
neskôr v podmienkach individuálnych herných cvičení, kombináciách a v samotnej hre
riadeného a voľného charakteru. Aby hráč mohol kreatívne, tvorivo vyuţiť technické prvky
behu, musí disponovať dostatočným technicko-koordinačným a energetickým i silovo-
mechanickým potenciálom. Preto sa rozvoju jednotlivých uzlových momentov venujeme
dôsledne, forsírovane a nielen z hľadiska najúčelnejšieho vykonávania lokomočných pohybov
v zápase. Vytvárame dostatočnú variabilnosť technických prvkov, aby mal hráč „technickú
rezervu“ potrebnú na uplatnenie prvkov tvorivej koordinácie.
Tradičné cvičenia a prostriedky rozvoja rýchlostných schopností sú v literatúre
dostatočne opísané. Preto sa zameriame na niektoré novšie prostriedky a metódy.
Medzi moderné metódy rozvoja rýchlostných schopností patrí supramaximálna
metóda. Jej princíp spočíva v tom, ţe pomocou vonkajšej sily sa športovec dostane do
nadhraničnej (supramaximálnej) rýchlosti. Najjednoduchšou pomôckou na dosiahnutie
supramaximálnej rýchlosti je elastická guma natiahnutá medzi ťahajúcim a ťahaným
62