kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Kondičná <strong>atletická</strong> <strong>príprava</strong> Vybrané kapitoly<br />
intervaly odpočinku sa pohybujú na úrovni 4 – 8 min. (obr. 11). Druhá moţnosť je<br />
v opakovaní kratších úsekov 20 – 50 m (5 aţ 10 x) s krátkym intervalom odpočinku do 15 s.<br />
V prvej časti prípravného obdobia vykonávame tieto cvičenia v jednoduchých podmienkach<br />
pri priamočiarej lokomócii alebo so zmenami smeru medzi kuţeľmi, od méty k méte, pričom<br />
v intervale odpočinku vykonávame ľahkú aeróbnu činnosť. Tretia moţnosť je v opakovaných<br />
kratších úsekoch napr. 5 x 60 m s intervalom odpočinku 2 min. v 3 - 4 sériách, pričom<br />
interval odpočinku medzi sériami je 8 - 10 min.. Záznam z takéhoto zaťaţenia vidíme na obr.<br />
4 podľa Vanderku (2000). Nevyhnutnou podmienkou progresívneho rozvoja a účinného<br />
dávkovania je presná kontrola intenzity behu. Vysoká intenzita vyvolá vysoké hladiny laktátu<br />
vo svaloch a následne v krvi športovcov, a tým sa zabezpečí výrazný podnet na vytvorenie<br />
systému laktátovej tolerancie. Odbúranie laktátu sa deje pomocou aeróbnych procesov pri<br />
miernej intenzite pohybovej činnosti (chôdza, beh miernou intenzitou). Rýchlosť a miera<br />
obnovy energetických zdrojov pomocou aeróbnych procesov závisí od úrovne aeróbnej<br />
vytrvalosti športovcov. Takto sa dostaneme k pochopeniu súvislosti medzi rýchlosťou a<br />
aeróbnou vytrvalosťou. Aj keď ide o relatívne protichodne pôsobiace schopnosti, vytvorenie<br />
ich optimálnej symbiózy je nevyhnutné, aby mohli športovci absolvovať celý výkon vo<br />
vysokom tempe a zároveň mali moţnosť uplatniť maximálne zrýchlenie a lokomočnú<br />
rýchlosť.<br />
Svalová mechanika lokomočnej rýchlosti<br />
Počas behu sa striedajú letové a oporné fázy, pričom oporná fáza počas švihového<br />
behu sa delí na pasívnu (amortizačnú) a aktívnu (odrazovú). Počas amortizácie (správnejšie<br />
by bolo akumulácie) je cieľom minimalizovať stratu rýchlosti a počas odrazu (takzvaným<br />
aktívnym hrabavým dokročením na podloţku) získať čo najväčšiu konečnú rýchlosť<br />
prostredníctvom maximálneho zrýchlenia. Amortizáciu môţeme chápať ako premenu časti<br />
pohybovej energie na potencionálnu energiu pruţnosti, ktorá sa v aktívnej fáze znova<br />
premieňa na pohybovú energiu. Fázu akumulácie a rekuperácie bliţšie vysvetľuje Slamka<br />
(2000). Aby tieto premeny prebiehali čo najrýchlejšie, musí športovec disponovať dostatočne<br />
výkonným „pruţinovým systémom,“ ktorý tvoria svaly, šľachy a väzivá pohybového aparátu.<br />
Inými slovami výkonné orgány, najmä svaly, musia byť dostatočne silné, pruţné a rýchle.<br />
Chápanie pohybového systému športovca ako pruţinového systému je dôleţité nielen pri<br />
priamočiarom pohybe, ale najmä pri prudkých zmenách smeru, zastavovaní a rozbiehaní,<br />
výskokoch, doskokoch a pri pohybových činnostiach reťazovitého charakteru, kde sa<br />
60