kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu

kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu

fsport.uniba.sk
from fsport.uniba.sk More from this publisher
01.06.2013 Views

Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly fáze okamţitej ale aj krátkodobej a dlhodobej adaptácie reaguje organizmus zvýšením zásob fosfátov a fermentov urýchľujúcich štiepenie energetických látok vo svalovom systéme. Pri rozvoji energetického (ATP, CP) potenciálu rýchlosti sa zameriavame na jednoduchšie pohybové činnosti (beh, beh so zmenami smeru, frekvencie, tempa, prípadne v kombinácii s imitačnými cvičeniami zastavovania, obchádzania protihráča, imitáciou kopov, výskokov najmä v športových hrách). Vytvárame tým podmienku na dostatočnú aţ hraničnú intenzitu pohybu bez koordinačne náročných situácií. Intenzita pohybov na účinné ovplyvnenie ATP, CP energetického systému má dosahovať 97 – 100 % rýchlosti z maxima. Trvanie jednotlivých podnetov je od 1 do 5 – 6 s, pričom intervaly odpočinku sú v rozpätí 30 s aţ 3 min. v závislosti od dĺţky trvania podnetu. Celkový objem môţeme stanoviť intenzitou (ak klesne pod 97 %, prerušíme dávkovanie) alebo celkovým objemom na úrovni 400 – 500 m (za predpokladu vysokej úrovne trénovanosti). Z hľadiska rozvoja rýchlostných schopností v športových hrách povaţujeme za rozhodujúce tieto tri tézy: 1. Komplexný špeciálny rozvoj rýchlosti a koordinácie nasleduje aţ po vytvorení dostatočného energetického potenciálu. 2. Prostriedky komplexného rozvoja rýchlosti sú nenahraditeľné „čistou šprintérskou prípravou,“ ale platí to aj opačne. 3. Maximálny rozvoj rýchlostného energetického potenciálu je prakticky nemoţný bez „šprintérskej prípravy“ a ťaţko sa dá nahradiť iba hernými prostriedkami. Okrem anaeróbnych alaktátových zdrojov sa pri rozvoji rýchlosti uplatňujú aj anaeróbne laktátové zdroje (anaeróbna glykolýza). Podľa Locatelliho (1996) je hladina laktátu v krvi u špičkových šprintérov po behu na 60 m (trvá pribliţne 6,70 s) na úrovni 11 – 12 mmol.l -1 krvi. Energetický výdaj je aţ na 65 % zabezpečený anaeróbnou glykolýzou, čo dokazuje potrebu rozvoja anaeróbnych laktátových mechanizmov a ich priamy vplyv na maximálne beţecké rýchlostné schopnosti. Dokazuje to aj obr. 4 vyjadrujúci energetickú schému krátkeho opakovaného 6 s zaťaţenia. Počas krátkotrvajúcej rýchlosti sa neuplatňujú iba anaeróbne alaktátove zdroje energie, ale súčasne štartuje aj laktátový systém anaeróbnej glykolýzy, ktorý postupne začne prevaţovať a po 20 – 40 s dosahuje vrchol zapojenia. Pri takto chápanom energetickom zabezpečení krátkotrvajúcej lokomočnej rýchlosti je jasné, ţe aj laktátový systém je potrebné rozvíjať aspoň v takej miere ako alaktátový (ATP, CP). Pri rozvoji anaeróbnych laktátových mechanizmov vyuţívame dlhšie beţecké úseky v trvaní 10 – 40 s bez prerušenia, pričom intenzita je na úrovni 85 – 95 % z maxima a 59

Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly intervaly odpočinku sa pohybujú na úrovni 4 – 8 min. (obr. 11). Druhá moţnosť je v opakovaní kratších úsekov 20 – 50 m (5 aţ 10 x) s krátkym intervalom odpočinku do 15 s. V prvej časti prípravného obdobia vykonávame tieto cvičenia v jednoduchých podmienkach pri priamočiarej lokomócii alebo so zmenami smeru medzi kuţeľmi, od méty k méte, pričom v intervale odpočinku vykonávame ľahkú aeróbnu činnosť. Tretia moţnosť je v opakovaných kratších úsekoch napr. 5 x 60 m s intervalom odpočinku 2 min. v 3 - 4 sériách, pričom interval odpočinku medzi sériami je 8 - 10 min.. Záznam z takéhoto zaťaţenia vidíme na obr. 4 podľa Vanderku (2000). Nevyhnutnou podmienkou progresívneho rozvoja a účinného dávkovania je presná kontrola intenzity behu. Vysoká intenzita vyvolá vysoké hladiny laktátu vo svaloch a následne v krvi športovcov, a tým sa zabezpečí výrazný podnet na vytvorenie systému laktátovej tolerancie. Odbúranie laktátu sa deje pomocou aeróbnych procesov pri miernej intenzite pohybovej činnosti (chôdza, beh miernou intenzitou). Rýchlosť a miera obnovy energetických zdrojov pomocou aeróbnych procesov závisí od úrovne aeróbnej vytrvalosti športovcov. Takto sa dostaneme k pochopeniu súvislosti medzi rýchlosťou a aeróbnou vytrvalosťou. Aj keď ide o relatívne protichodne pôsobiace schopnosti, vytvorenie ich optimálnej symbiózy je nevyhnutné, aby mohli športovci absolvovať celý výkon vo vysokom tempe a zároveň mali moţnosť uplatniť maximálne zrýchlenie a lokomočnú rýchlosť. Svalová mechanika lokomočnej rýchlosti Počas behu sa striedajú letové a oporné fázy, pričom oporná fáza počas švihového behu sa delí na pasívnu (amortizačnú) a aktívnu (odrazovú). Počas amortizácie (správnejšie by bolo akumulácie) je cieľom minimalizovať stratu rýchlosti a počas odrazu (takzvaným aktívnym hrabavým dokročením na podloţku) získať čo najväčšiu konečnú rýchlosť prostredníctvom maximálneho zrýchlenia. Amortizáciu môţeme chápať ako premenu časti pohybovej energie na potencionálnu energiu pruţnosti, ktorá sa v aktívnej fáze znova premieňa na pohybovú energiu. Fázu akumulácie a rekuperácie bliţšie vysvetľuje Slamka (2000). Aby tieto premeny prebiehali čo najrýchlejšie, musí športovec disponovať dostatočne výkonným „pruţinovým systémom,“ ktorý tvoria svaly, šľachy a väzivá pohybového aparátu. Inými slovami výkonné orgány, najmä svaly, musia byť dostatočne silné, pruţné a rýchle. Chápanie pohybového systému športovca ako pruţinového systému je dôleţité nielen pri priamočiarom pohybe, ale najmä pri prudkých zmenách smeru, zastavovaní a rozbiehaní, výskokoch, doskokoch a pri pohybových činnostiach reťazovitého charakteru, kde sa 60

Kondičná <strong>atletická</strong> <strong>príprava</strong> Vybrané kapitoly<br />

fáze okamţitej ale aj krátkodobej a dlhodobej adaptácie reaguje organizmus zvýšením zásob<br />

fosfátov a fermentov urýchľujúcich štiepenie energetických látok vo svalovom systéme.<br />

Pri rozvoji energetického (ATP, CP) potenciálu rýchlosti sa zameriavame na<br />

jednoduchšie pohybové činnosti (beh, beh so zmenami smeru, frekvencie, tempa, prípadne<br />

v kombinácii s imitačnými cvičeniami zastavovania, obchádzania protihráča, imitáciou<br />

kopov, výskokov najmä v športových hrách). Vytvárame tým podmienku na dostatočnú aţ<br />

hraničnú intenzitu pohybu bez koordinačne náročných situácií. Intenzita pohybov na účinné<br />

ovplyvnenie ATP, CP energetického systému má dosahovať 97 – 100 % rýchlosti z maxima.<br />

Trvanie jednotlivých podnetov je od 1 do 5 – 6 s, pričom intervaly odpočinku sú v rozpätí 30<br />

s aţ 3 min. v závislosti od dĺţky trvania podnetu. Celkový objem môţeme stanoviť intenzitou<br />

(ak klesne pod 97 %, prerušíme dávkovanie) alebo celkovým objemom na úrovni 400 – 500<br />

m (za predpokladu vysokej úrovne trénovanosti).<br />

Z hľadiska rozvoja rýchlostných schopností v športových hrách povaţujeme za<br />

rozhodujúce tieto tri tézy:<br />

1. Komplexný špeciálny rozvoj rýchlosti a koordinácie nasleduje aţ po vytvorení<br />

dostatočného energetického potenciálu.<br />

2. Prostriedky komplexného rozvoja rýchlosti sú nenahraditeľné „čistou šprintérskou<br />

prípravou,“ ale platí to aj opačne.<br />

3. Maximálny rozvoj rýchlostného energetického potenciálu je prakticky nemoţný bez<br />

„šprintérskej prípravy“ a ťaţko sa dá nahradiť iba hernými prostriedkami.<br />

Okrem anaeróbnych alaktátových zdrojov sa pri rozvoji rýchlosti uplatňujú aj<br />

anaeróbne laktátové zdroje (anaeróbna glykolýza). Podľa Locatelliho (1996) je hladina laktátu<br />

v krvi u špičkových šprintérov po behu na 60 m (trvá pribliţne 6,70 s) na úrovni 11 – 12<br />

mmol.l -1 krvi. Energetický výdaj je aţ na 65 % zabezpečený anaeróbnou glykolýzou, čo<br />

dokazuje potrebu rozvoja anaeróbnych laktátových mechanizmov a ich priamy vplyv na<br />

maximálne beţecké rýchlostné schopnosti. Dokazuje to aj obr. 4 vyjadrujúci energetickú<br />

schému krátkeho opakovaného 6 s zaťaţenia. Počas krátkotrvajúcej rýchlosti sa neuplatňujú<br />

iba anaeróbne alaktátove zdroje energie, ale súčasne štartuje aj laktátový systém anaeróbnej<br />

glykolýzy, ktorý postupne začne prevaţovať a po 20 – 40 s dosahuje vrchol zapojenia. Pri<br />

takto chápanom energetickom zabezpečení krátkotrvajúcej lokomočnej rýchlosti je jasné, ţe<br />

aj laktátový systém je potrebné rozvíjať aspoň v takej miere ako alaktátový (ATP, CP).<br />

Pri rozvoji anaeróbnych laktátových mechanizmov vyuţívame dlhšie beţecké úseky<br />

v trvaní 10 – 40 s bez prerušenia, pričom intenzita je na úrovni 85 – 95 % z maxima a<br />

59

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!