kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu

Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly
fáze okamţitej ale aj krátkodobej a dlhodobej adaptácie reaguje organizmus zvýšením zásob
fosfátov a fermentov urýchľujúcich štiepenie energetických látok vo svalovom systéme.
Pri rozvoji energetického (ATP, CP) potenciálu rýchlosti sa zameriavame na
jednoduchšie pohybové činnosti (beh, beh so zmenami smeru, frekvencie, tempa, prípadne
v kombinácii s imitačnými cvičeniami zastavovania, obchádzania protihráča, imitáciou
kopov, výskokov najmä v športových hrách). Vytvárame tým podmienku na dostatočnú aţ
hraničnú intenzitu pohybu bez koordinačne náročných situácií. Intenzita pohybov na účinné
ovplyvnenie ATP, CP energetického systému má dosahovať 97 – 100 % rýchlosti z maxima.
Trvanie jednotlivých podnetov je od 1 do 5 – 6 s, pričom intervaly odpočinku sú v rozpätí 30
s aţ 3 min. v závislosti od dĺţky trvania podnetu. Celkový objem môţeme stanoviť intenzitou
(ak klesne pod 97 %, prerušíme dávkovanie) alebo celkovým objemom na úrovni 400 – 500
m (za predpokladu vysokej úrovne trénovanosti).
Z hľadiska rozvoja rýchlostných schopností v športových hrách povaţujeme za
rozhodujúce tieto tri tézy:
1. Komplexný špeciálny rozvoj rýchlosti a koordinácie nasleduje aţ po vytvorení
dostatočného energetického potenciálu.
2. Prostriedky komplexného rozvoja rýchlosti sú nenahraditeľné „čistou šprintérskou
prípravou,“ ale platí to aj opačne.
3. Maximálny rozvoj rýchlostného energetického potenciálu je prakticky nemoţný bez
„šprintérskej prípravy“ a ťaţko sa dá nahradiť iba hernými prostriedkami.
Okrem anaeróbnych alaktátových zdrojov sa pri rozvoji rýchlosti uplatňujú aj
anaeróbne laktátové zdroje (anaeróbna glykolýza). Podľa Locatelliho (1996) je hladina laktátu
v krvi u špičkových šprintérov po behu na 60 m (trvá pribliţne 6,70 s) na úrovni 11 – 12
mmol.l -1 krvi. Energetický výdaj je aţ na 65 % zabezpečený anaeróbnou glykolýzou, čo
dokazuje potrebu rozvoja anaeróbnych laktátových mechanizmov a ich priamy vplyv na
maximálne beţecké rýchlostné schopnosti. Dokazuje to aj obr. 4 vyjadrujúci energetickú
schému krátkeho opakovaného 6 s zaťaţenia. Počas krátkotrvajúcej rýchlosti sa neuplatňujú
iba anaeróbne alaktátove zdroje energie, ale súčasne štartuje aj laktátový systém anaeróbnej
glykolýzy, ktorý postupne začne prevaţovať a po 20 – 40 s dosahuje vrchol zapojenia. Pri
takto chápanom energetickom zabezpečení krátkotrvajúcej lokomočnej rýchlosti je jasné, ţe
aj laktátový systém je potrebné rozvíjať aspoň v takej miere ako alaktátový (ATP, CP).
Pri rozvoji anaeróbnych laktátových mechanizmov vyuţívame dlhšie beţecké úseky
v trvaní 10 – 40 s bez prerušenia, pričom intenzita je na úrovni 85 – 95 % z maxima a
59