kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu

Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly
Cyklické rýchlostné schopnosti so zmenami smeru sú typické pre športové hry a do
značnej miery závisia od koordinácie, techniky a od pohybovej zručnosti. Rýchlosť
kombinácií si vyţaduje celý komplex rýchlostných a koordinačných schopností.
3.1.3 Metódy rozvoja rýchlostných schopností
1. hrová (pohybové hry a súťaţe),
2. opakovacia - opakovane prekonávame dané úseky (treba často meniť dĺţku
úsekov),
3. v zľahčených podmienkach - vyššia rýchlosť (supramaximálna), vietor, ťahače,
naklonená rovina (do 5 %). Ide tu o transfer do normálnych podmienok. Aplikácia
nadmaximálnej rýchlosti iba do asi 105 %, čo je ťah 20 - 40 N,
4. v sťaţených podmienkach - výbehy do svahu, protivietor, voda, padáky, segmenty
(kompbinácia supramaximálnej rýchlosti so segmentmi),
5. hendikepová - snaha vyrovnať stratu,
6. kombinovaná - spája predchádzajúce metódy napr. 20 m do kopca, 20 m rovina,
20 m dolu kopcom,
7. Testy: podľa druhu športov. Najbeţnejšie 20 m letmý štart (fotobunky).
3.1.4 Rozvoj rýchlostných schopností
Energetické zdroje rýchlosti
Energetickým základom lokomočnej a jednorazovej rýchlosti sú anaeróbne alaktátové
systémy. Z biochemického hľadiska ide o uvoľňovanie energie z makroergných fosfátových
väzieb adenozíntrifosfátu (ATP) a kreatínfosfátu (CP). V odbornej literatúre je dostatočne
preukázané, ţe opakovanou aktiváciou ATP-CP systému (hraničnou intenzitou a dostatočným
rozsahom) sa zvyšujú zásoby kreatínfosfátu ako pohotovostného zdroja energie na resyntézu
adenozíntrifosfátu (vznikajú štiepením ATP a uvoľnením energie) v svalovej bunke. Zároveň
sa zvyšuje mnoţstvo fermentov (ATP – ázy), ktoré urýchľujú štiepenie ATP a umoţňujú
rýchlejšiu a silnejšiu kontrakciu kostrového svalstva. Ak k rozvoju lokomočnej rýchlosti
pristupujeme z hľadiska adaptačných procesov, najdokonalejšie prispôsobenie dosiahneme
pomocou rýchlostných podnetov na hranici súčasného maxima športovca (to je 97 – 100 %) a
trvanie podnetu má byť dostatočne dlhé, aby vyvolalo značný úbytok uvedených
energetických zdrojov. Vyčerpanie týchto zdrojov môţeme dosiahnuť jednorazovo (5 – 10
s zaťaţenia) alebo opakovane s krátkym intervalom odpočinku. Podľa Tihányiho (1999) vo
58