kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu

Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly
3. HYBRIDNÉ SCHOPNOSTI
3.1 RÝCHLOSTNÉ SCHOPNOSTI
Rozlišujeme: rýchlosť ako fyzikálnu veličinu, (v = s/t, rýchlosť = dráha/čas) od
antropomotorického ponímania rýchlostných schopností ako pohybových predpokladov
človeka.
V súčasnosti sa ustupuje od tradičného ponímania rýchlostných schopností ako
kondičných schopností, ale ich zaraďujeme medzi kondično-koordinačné (zmiešané,
hybridné). Pri ich vymedzení sa u autorov stretáme s poţiadavkou vykonať určitú pohybovú
činnosť, ktorá nevyţaduje prekonanie veľkého vonkajšieho odporu s maximálnou intenzitou,
v čo najkratšom čase alebo reagovať na podnet s minimálnym časovým odstupom.
Rýchlostné schopnosti definujeme ako schopnosti vykonať pohybovú činnosť alebo
realizovať pohybové úlohy v čo najkratšom časovom úseku (KOVÁŘ, 1990).
3.1.1 Biologická podstata rýchlostných schopností
Závisí od:
- kvality neuromuskulárnych procesov, regulácie a riadenia v CNS (citlivosti
receptorov, rýchlosti prijatia a spracovania informácii, schopnosti koncentrácie, úrovne
anticipácie v súvislosti s výberovou reakciou, rýchlosti zmien podráţdenie a útlmu v CNS a
motivácie),
- prevládajúceho typu svalových vlákien (tab 10),
- od pohlavia, veku, telesných a ďalších pohybových predpokladov a pod.
Ţeny dosahujú v priemere 80 - 90 % výkonnosti muţov. Je to dôsledok:
a) Anatomická stavba - niţšia postava (o 12-13 cm), nižšia hmotnosť (o 12kg), absolútne i
relatívne niţší podiel svalovej hmoty (ţeny 80 % muţov), niţšie umiestnené ťaţisko, uţšie
ramená, širšie boky,
b) Funkčné predpoklady a metabolismus - niţší výkon srdca, menej červených krviniek
a hemoglobinu.
Okrem elementárnych rychlostných schopností sú komplexné rýchlostné prejavy
ovplyvnené aj silovými, rýchlostno-silovými, vytrvalostnými a koordinačnými
schopnosťami. Miera ovplyvniteľnosti dedičných faktorov rýchlostných schopností je
z kondičných, resp. kondično-koordinačných schopností najniţšia.
55