kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly 1. Schopnosti toleroveť zakyselenie organizmu – významnú úlohu tu zohráva pufračný systém 2. Pohotovostného mnoţstva rýchlych energetických zdrojov: ATP, CP a glykogénu 3. Rýchlosti mobilizácie pufračného systému a rýchlosť vyuţívania pohotovostných energetických zdrojov 4. Úrovne kapilarizácie svalov – umoţňuje rýchly prísun energetických zdrojov a odvádzanie metabolitov z pracujúcich svalov 5. Psychických zdrojov, najmä od ašpirácie, motivácie a vôlových vlastností jedinca. Terminologicky je pojem anaerobná vytrvalosť najčastejšie spájaný buď s vytrvalsťou v rýchlosti (trvanie do cca 20 s, čo v atletike predstavujú šprinterské disciplíny na vzdialenosť 50 – 200 m), prípadne so špeciálnou štvrťkárskou (prekáţkárskou) vytrvalosťou (mierne dlhšie vzdialenosti trvajúce do pribliţne 1 min, pri ktorých dochádza k najvyšším hladinám kyslíkového dlhu, resp. v hodnotách laktátu v krvi). Pouţívajú sa aj ďalšie termíny, ktoré odzrkadľujú anaeróbnu podstatu vykonávanej pohybovej činnosti: vytrvalosť v sile, vytvalosť v koordinácii, vytrvalosť v skokanskej výbušnosti, herná vytrvalosť a pod. Športová prax prijala často pouţívaný termín špeciálna vytrvalosť v disciplíne či športe, ktorý bliţšie špecifikuje vykonávanú pohybovú činnosť. Dosiahnutie vysokého anaerobného výkonu je určené nasledujúcimi faktormi: 1. Vysokou úrovňou rýchlostných a silových (najmä výbušná a dynamická sila) schopností, čo je podmienené aj morfologickým zloţením zapájaných svalov; jedinec musí mať dostatočné mnoţstvo rýchlych (glykolitických) svalových vlákien, ktoré sú schopné vyuţívať energetické zdroje v anaerobných podmienkách 2. Schopnosťou organizmu vyprodukovať kyslíkový deficit a pracovať v ňom dlhšiu dobu (tolerancia, ktorá sa viaţe na biochemické a psychické zdroje organizmu) 3. Vysokou (dostatočnou) úrovňou aerobnej vytrvalosti, ktorá sa prejavuje počas výkonu rýchlou a vysokou látkovou výmenou medzi svalovými buňkami a krvným riečiskom a počas prípravy umoţňuje zvládnúť vysoký objem špeciálnej (anaerobnej) pohybovej aktivity. Logicky, na základe uvedených faktov sa zlepšenie anaerobného výkonu dá dosiahnúť najmä zvýšením schopnosti tolerancie laktátu na báze treningových prostriedkov anaerobného zamerania a zvýšením úrovne kapilarizácie svalov, t.j. tréningovými prostriedkami aeróbneho charakteru. Z tréningovej praxe je známe, ţe najúčinnejší rozvoj anaeróbnej vytrvalosti prebieha na dostatočných aeróbnych základoch. Tieţ je známy fakt, ţe úroveň anaerobnej 49
Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly vytrvalosti sa cieleným tréningom dokáţe podstatne zvýšiť. V tejto súvislosti je vhodné spomenúť, ţe anaeróbne prostriedky (najmä beţeckého charakteru) patria svojím účinkom na organizmus a psychiku jedinca k najnepríjemnejším spomedzi všetkých tréningových prostriedkov. Ich nadmerné veku neadekvátne pouţívanie najmä v detskom a mládeţnickom veku, síce môţe dočasne prinášať markantné zvýšenie športovej výkonnosti; avšak tým ţe vplývajú na mladý organizmus aj v zmysle jeho predčasnej adaptácie na takéto podnety, dochádza k predčasnému dozrievaniu systémov jedinca, ktoré následne zniţujú jeho perspektívnu maximálnu športovú výkonnosť v jeho optimálnom veku. 2.2.4.1 Rozvoj anaerobnej vytrvalosti atletickými bežeckými prostriedkami Úroveň anaerobnej vytrvalosti je moţné zacieľeným tréningovým procesom pomerne značne zvýšiť (na rozdiel od napr. maximálnej beţeckej rýchlosti, alebo aerobnej vytrvalosti). Pri zostavovaní tréningových plánov by sme mali pamätať, ţe pre rozvoj anaerobnej vytrvalosti je treba dostatočná úroveň aerobnej vytrvalosti, a preto jej zaraďovanie je časovo aţ potom, keď sme sa dostatočne dlhú dobu venovali rozvoju aerobnej vytrvalosti. Východiskami pre konkretizáciu jednotlivých tréningov býva zameranie buď na alaktátovú (od 5 s do cca 20 s) alebo laktátovú (od cca 20 s do asi 2 min) zloţku a aj to, či chceme budovať anaerobnú kapacitu, či anaeróbny výkon. Vyuţívajú sa dve základné metódy na jej rozvoj: intervalová a opakovacia. Pričom budovanie anaeróbnej kapacity časovo predchádza anaeróbnemu výkonu. Dá sa povedať, ţe keď budujeme anaeróbnu kapacitu, uprednostňujeme intervalovú metódu, keď sa zameriavame na anaeróbny výkon je vhodnejšie vyuţívať preváţne opakovaciu metódu. Vţdy ale máme neustále na mysli, ţe rozhodujúcim kritériom je štruktúra športového výkonu, lebo sú disciplíny a športy, kde kritériom je viac anaeróbna kapacita ako výkon a to buď na báze alaktátovej alebo laktátovej. Čo sa týka prípravy organizmu na tréning, platia rovnaké zásady ako pri rozvoji rýchlostných schopností: základným predpokladom je dokonalé rozcvičenie a rozbehanie, celkovo organizmus nesmie byť unavený a aj motivácia (nabudenie) pred a počas tréningu hrajú dôleţitú úlohu. Pretoţe intenzita vykonávanej pohybovej aktivity je vysoká a pohybuje sa medzi 90 – 100% z maximálnej intenzity jedinca, pouţiteľné sú preváţne beţecké prostriedky. V prípade alaktátovej zloţky sú vyuţiteľné aj prostriedky ako sú plné lopty, alebo odrazové cvičenia vykonávané sub- a maximálnou intenzitou; najbeţnejšie a najlepšie dávkovateľné sú beţecké úseky. 50
- Page 2 and 3: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 4 and 5: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 6 and 7: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 8 and 9: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 10 and 11: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 12 and 13: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 14 and 15: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 16 and 17: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 18 and 19: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 20 and 21: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 22 and 23: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 24 and 25: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 26 and 27: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 28 and 29: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 30 and 31: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 32 and 33: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 34 and 35: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 36 and 37: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 38 and 39: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 40 and 41: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 42 and 43: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 44 and 45: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 46 and 47: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 48 and 49: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 52 and 53: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 54 and 55: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 56 and 57: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 58 and 59: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 60 and 61: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 62 and 63: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 64 and 65: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 66 and 67: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 68 and 69: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 70 and 71: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 72 and 73: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 74 and 75: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 76 and 77: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 78 and 79: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 80 and 81: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 82 and 83: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 84 and 85: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 86 and 87: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 88 and 89: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 90 and 91: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 92 and 93: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 94 and 95: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 96 and 97: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 98 and 99: Kondičná atletická príprava Vyb
Kondičná <strong>atletická</strong> <strong>príprava</strong> Vybrané kapitoly<br />
1. Schopnosti toleroveť zakyselenie organizmu – významnú úlohu tu zohráva pufračný<br />
systém<br />
2. Pohotovostného mnoţstva rýchlych energetických zdrojov: ATP, CP a glykogénu<br />
3. Rýchlosti mobilizácie pufračného systému a rýchlosť vyuţívania pohotovostných<br />
energetických zdrojov<br />
4. Úrovne kapilarizácie svalov – umoţňuje rýchly prísun energetických zdrojov a<br />
odvádzanie metabolitov z pracujúcich svalov<br />
5. Psychických zdrojov, najmä od ašpirácie, motivácie a vôlových vlastností jedinca.<br />
Terminologicky je pojem anaerobná vytrvalosť najčastejšie spájaný buď s vytrvalsťou<br />
v rýchlosti (trvanie do cca 20 s, čo v atletike predstavujú šprinterské disciplíny na vzdialenosť<br />
50 – 200 m), prípadne so špeciálnou štvrťkárskou (prekáţkárskou) vytrvalosťou (mierne<br />
dlhšie vzdialenosti trvajúce do pribliţne 1 min, pri ktorých dochádza k najvyšším hladinám<br />
kyslíkového dlhu, resp. v hodnotách laktátu v krvi). Pouţívajú sa aj ďalšie termíny, ktoré<br />
odzrkadľujú anaeróbnu podstatu vykonávanej pohybovej činnosti: vytrvalosť v sile, vytvalosť<br />
v koordinácii, vytrvalosť v skokanskej výbušnosti, herná vytrvalosť a pod. Športová prax<br />
prijala často pouţívaný termín špeciálna vytrvalosť v disciplíne či športe, ktorý bliţšie<br />
špecifikuje vykonávanú pohybovú činnosť.<br />
Dosiahnutie vysokého anaerobného výkonu je určené nasledujúcimi faktormi:<br />
1. Vysokou úrovňou rýchlostných a silových (najmä výbušná a dynamická sila)<br />
schopností, čo je podmienené aj morfologickým zloţením zapájaných svalov; jedinec<br />
musí mať dostatočné mnoţstvo rýchlych (glykolitických) svalových vlákien, ktoré sú<br />
schopné vyuţívať energetické zdroje v anaerobných podmienkách<br />
2. Schopnosťou organizmu vyprodukovať kyslíkový deficit a pracovať v ňom dlhšiu<br />
dobu (tolerancia, ktorá sa viaţe na biochemické a psychické zdroje organizmu)<br />
3. Vysokou (dostatočnou) úrovňou aerobnej vytrvalosti, ktorá sa prejavuje počas výkonu<br />
rýchlou a vysokou látkovou výmenou medzi svalovými buňkami a krvným riečiskom<br />
a počas prípravy umoţňuje zvládnúť vysoký objem špeciálnej (anaerobnej) pohybovej<br />
aktivity.<br />
Logicky, na základe uvedených faktov sa zlepšenie anaerobného výkonu dá dosiahnúť<br />
najmä zvýšením schopnosti tolerancie laktátu na báze treningových prostriedkov anaerobného<br />
zamerania a zvýšením úrovne kapilarizácie svalov, t.j. tréningovými prostriedkami aeróbneho<br />
charakteru. Z tréningovej praxe je známe, ţe najúčinnejší rozvoj anaeróbnej vytrvalosti<br />
prebieha na dostatočných aeróbnych základoch. Tieţ je známy fakt, ţe úroveň anaerobnej<br />
49