kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu

Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly
1. Schopnosti toleroveť zakyselenie organizmu – významnú úlohu tu zohráva pufračný
systém
2. Pohotovostného mnoţstva rýchlych energetických zdrojov: ATP, CP a glykogénu
3. Rýchlosti mobilizácie pufračného systému a rýchlosť vyuţívania pohotovostných
energetických zdrojov
4. Úrovne kapilarizácie svalov – umoţňuje rýchly prísun energetických zdrojov a
odvádzanie metabolitov z pracujúcich svalov
5. Psychických zdrojov, najmä od ašpirácie, motivácie a vôlových vlastností jedinca.
Terminologicky je pojem anaerobná vytrvalosť najčastejšie spájaný buď s vytrvalsťou
v rýchlosti (trvanie do cca 20 s, čo v atletike predstavujú šprinterské disciplíny na vzdialenosť
50 – 200 m), prípadne so špeciálnou štvrťkárskou (prekáţkárskou) vytrvalosťou (mierne
dlhšie vzdialenosti trvajúce do pribliţne 1 min, pri ktorých dochádza k najvyšším hladinám
kyslíkového dlhu, resp. v hodnotách laktátu v krvi). Pouţívajú sa aj ďalšie termíny, ktoré
odzrkadľujú anaeróbnu podstatu vykonávanej pohybovej činnosti: vytrvalosť v sile, vytvalosť
v koordinácii, vytrvalosť v skokanskej výbušnosti, herná vytrvalosť a pod. Športová prax
prijala často pouţívaný termín špeciálna vytrvalosť v disciplíne či športe, ktorý bliţšie
špecifikuje vykonávanú pohybovú činnosť.
Dosiahnutie vysokého anaerobného výkonu je určené nasledujúcimi faktormi:
1. Vysokou úrovňou rýchlostných a silových (najmä výbušná a dynamická sila)
schopností, čo je podmienené aj morfologickým zloţením zapájaných svalov; jedinec
musí mať dostatočné mnoţstvo rýchlych (glykolitických) svalových vlákien, ktoré sú
schopné vyuţívať energetické zdroje v anaerobných podmienkách
2. Schopnosťou organizmu vyprodukovať kyslíkový deficit a pracovať v ňom dlhšiu
dobu (tolerancia, ktorá sa viaţe na biochemické a psychické zdroje organizmu)
3. Vysokou (dostatočnou) úrovňou aerobnej vytrvalosti, ktorá sa prejavuje počas výkonu
rýchlou a vysokou látkovou výmenou medzi svalovými buňkami a krvným riečiskom
a počas prípravy umoţňuje zvládnúť vysoký objem špeciálnej (anaerobnej) pohybovej
aktivity.
Logicky, na základe uvedených faktov sa zlepšenie anaerobného výkonu dá dosiahnúť
najmä zvýšením schopnosti tolerancie laktátu na báze treningových prostriedkov anaerobného
zamerania a zvýšením úrovne kapilarizácie svalov, t.j. tréningovými prostriedkami aeróbneho
charakteru. Z tréningovej praxe je známe, ţe najúčinnejší rozvoj anaeróbnej vytrvalosti
prebieha na dostatočných aeróbnych základoch. Tieţ je známy fakt, ţe úroveň anaerobnej
49