kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu

Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly
2.2.4 Anaerobná vytrvalosť
Anaerobná vytrvalosť je schopnosť vykonávať určitú športovú činnosť, alebo
pohybovú aktivitu za podmienok, ţe vzniká v organizme určitá “nerovnováha” z hľadiska
nedostatku energetických zdrojov (najmä kyslíku) v svaloch, aniţ by sa podstatne zniţovala
efektivita vykonávanej činnosti. Pohyb sa vykonáva vysokou intenzitou (90% a vyššou z
maxima); práve táto vysoká intenzita spôsobuje rýchle vyčerpanie “pohotovostných”
energetických zdrojov, pričom organizmus ich nie je schopný v plnej miere nahrádzať
(resyntetizovať), mení sa pomerne rýchlo vnútorné prostredie v organizme športovca a pohyb
skôr či neskôr musí byť zastavený, či aspoň podstatne zníţená jeho intenzita.
Z hľadiska energetického krytia delíme anaerobnú vytrvalosť na:
1. Alaktátovú – dĺţka trvania je v rozmedzí 5 – 20 s, vyuţívajú sa bezprostredné energetické
zdroje vo svaloch, kde základom je predovšetkým hydrolýza ATP na ADP a resyntéza ATP z
kreatín fosfátu (CP) a vzniku chemickej energie na pohyb. Takéto energetické zásoby sú
veľmi malé a slúţia do aktivácie účinnejších zdrojov energie.
2. Glykolitickú (laktátovú) – dĺţka trvania je v rodzmedzí od 20 s do 2 - 3 min, nastupuje s
niekoľkosekundovou latenciou (na rozdieľ od okamţitej “laktátovej”), energia potrebná na
pohyb sa získáva v procese anaeróbnej glykolýzy zo svalového a pečeňového glykogénu.
Reakcia je pomerne rýchla, ale vznikajú pri nej aj nevýhodné splodiny metabolizmu;
rozhodujúcimi splodinami sú laktát a protóny vodíka, ktoré zásadne menia vnútorné
prostredie organizmu – zvyšuje sa kyslosť, čo negatívne ovplyvňuje aktivitu emzýmov
podielajúcich sa na svalovej kontrakcii. Najväčšie mnoţstvo energie sa takto produkuje okolo
40-tej sekundy od zahájenia predmetnej pohybovej aktivity. Vnútorné zmeny v organizme
pociťuje športovec ako tuhnutie svalstva, dostavuje sa určitá nekoordinovanosť pohybov,
bolesť v svaloch, aj dýchacie problémy, je čoraz obtiaţnejšie udrţať vysokú intenzitu pohybu;
tá sa postupne zniţuje aţ do jej zastavenia.
Intenzitu anaerobného laktátového zaťaţenia meriame obyčajne mnoţstvom laktátu v
krvi. Jeho kumulácia v organizme nad úroveň anaerobného prahu (cca 4 mmol/l) spôsobuje
tlak na zniţovanie intenzity pohybovej činnosti a pri vyšších hodnotách (cca nad 10 mmol/l)
je treba pohybovú činnosť ukončiť. Laktát je prevaţne produkovaný iba rýchlymi
glykolitickými svalovými vláknami; aj preto najvyššie hodnoty laktátu boli namerané u
beţcov - šprintérov na 400 m (aţ okolo 30 mmol/l).
Úroveň anaerobnej vytrvalosti hlavne závisí od:
48