kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly 2.2.3 Aeróbna vytrvalosť 2.2.3.1 Rozvoj aerobnej vytrvalosti atletickými bežeckými prostriedkami 1. Súvislá rovnomerná metóda. Vyuţívame ju, ak máme k dispozícii dlhšie obdobie (niekoľko týţdňov) bez súťaţí, alebo sa pouţíva ako forma udrţiavania dosiahnutej úrovne aeróbnej vytrvalosti medzi súťaţami, prípadne počas súťaţného obdobia. Súvislá rovnomerná metóda má za úlohu okrem zlepšenia srdcovo-cievneho obehového a dýchacieho systému vylepšovať aj parametre ekonomickosti behu (pruţinové systémy, koordinačné a biomechanické parametre techniky behu). Rozvíjanie beţeckej vytrvalosti prevaţne aeróbneho charakteru môţeme rozdeliť na nasledovné zóny (KAMPMILLER, 2003): a/ Regeneračná zóna – intenzita je na úrovni 75-80 % anaeróbneho prahu (ANP), srdcová frekvencia (SF) je na úrovni 120-130 úderov za minútu u trénovaných športovcov. Zabezpečuje vyššiu úroveň energetických zdrojov a odstránenie kyslých metabolických produktov. b/ Stabilizačná zóna – slúţi na udrţanie dosiahnutej úrovne aeróbnej vytrvalosti, laktát v krvi dosahuje úroveň 2,0-2,5 mmol.l -1 krvi a SF sa pohybuje v rozpätí 130-150 úderov za minútu. c/ Rozvíjajúca zóna – zabezpečuje najmä rozvoj kapacitnej zloţky aeróbnej vytrvalosti, hladina laktátu v krvi dosahuje hodnoty 2,5 – 3 mmol.l -1 pri SF 150-170 úderov za minútu. d/ Hraničná zóna – predstavuje ju intenzita behu na úrovni ANP pri produkcii 4 mmol laktátu na liter krvi a SF okolo 180 úderov za minútu. Najviac vplýva na rozvoj aeróbneho výkonu (predstavovaného VO2max). 2. Súvislá nerovnomerná metóda (fartlek) – pochádza zo Škandinávie a znamená hru s rýchlosťou. Danú vzdialenosť rozdelíme na jednotlivé kratšie (100 m - 800 m) a dlhšie (900 - 2000 m) úseky a prekonáme ich rozličnou rýchlosťou, resp. intenzitou. Pohybujeme sa v rozpätí regeneračnej aţ hraničnej zóny a výnimočne aj na úrovni zmiešanej a anaeróbnej zóny. Preto je SF kolísavá v rozpätí 130 – 200 úderov za min. Môţeme sa riadiť aj podľa pocitov a ”prísne” plánovanie zmeny rýchlosti a dĺţky úsekov zmeniť na intuitívne riadenie. Celkové trvanie fartleku odporúčame na 30 – 60 min. Najvhodnejší terén pre fartlek je členitá príroda. 3. Intervalová metóda - je špeciálna forma striedania zaťaţenia a odpočinku. Počas odpočinku sa SF nevracia do východiskovej ”bazálnej” úrovne, odpočinok je neúplný a SF 39
Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly dosahuje 120 – 130 úderov za minútu. Odpočinkový interval je charakterizovaný tzv. predĺţeným podnetom pre obehový – dýchací systém z hľadiska adaptačných procesov. Rozoznávame: - extenzívny intervalový tréning na hranici aţ mierne za hranicou ANP. Dĺţka úsekov je 300 - 1000 m. Prakticky môţeme povedať, ţe tempo behu je mierne vyššie ako tempo pri testovaní pomocou Cooperovho 12-minútového testu. Intervaly odpočinku sa pohybujú v rozpätí 30 – 180 s. Príklad: 10 - 15 x 400 m, interval odpočinku 90 s, intenzita o 5 % vyššia ako pri Cooperovom teste. Dĺţka odpočinku sa môţe riadiť aj podľa SF: štart ďalšieho úseku začína, keď je SF medzi 120 – 130 úderov za min, rýchlosť úseku taká, aby SF ihneď po dobehnutí úseku bola 180 úderov za min a viac. - intenzívny intervalový tréning vyuţívame najmä na rozvoj aeróbne - anaeróbnej (zmiešanej) zóny a anaeróbnej zóny. Pri zameraní na ovplyvnenie glykolytickej enzymatickej aktivity pouţívame 30 – 40 s zaťaţenie (200 – 250 m) s odpočinkovým intervalom 1 – 3 min. Napríklad 8 - 12 x 200 m, interval odpočinku 2 min. Na ovplyvnenie pufračného (nárazníkového) systému, ktorý zabezpečuje rovnováhu v organizme aj pri relatívne vysokej produkcii laktátu pouţívame intenzívne zaťaţenie v trvaní 90 – 120 s s intervalom odpočinku 3 – 5 min. Ako príklad môţeme uviesť beh 8 – 10 x 600 m (energetické krytie je zmiešané). Dá sa povedať, ţe oproti extenzívnemu intervalovému tréningu je tempo úsekov vyššie, ale doda zotavenia dlhšia. 4. Opakovacia metóda sa vyznačuje tým, ţe interval odpočinku netvorí v celom svojom trvaní predĺţený podnet pre rozvoj obehového a dýchacieho systému. Ako podnet uplatňujeme v prvom rade trvanie a intenzitu zaťaţenia. Preto je interval odpočinku 3 – 20 min. Dĺţka úsekov môţe byť rovnaká, ale aj premenlivá, stupňujúca sa, zniţujúca sa, pyramídovitá, vlnovkovitá. Môţe mať: - aeróbny charakter napr. 4 – 6 x 1 000 m na úrovni ANP s intervalom odpočinku 4 – 5 min. - anaeróbny charakter napr. 6 – 8 x 150 m s intervalom odpočinku 4 – 5 min., intenzitou 90 – 96 % z maxima alebo 3 x 400 m intenzitou 90 – 93 % z maxima a intervalom odpočinku 6 – 15 min. 40
- Page 2 and 3: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 4 and 5: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 6 and 7: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 8 and 9: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 10 and 11: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 12 and 13: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 14 and 15: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 16 and 17: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 18 and 19: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 20 and 21: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 22 and 23: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 24 and 25: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 26 and 27: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 28 and 29: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 30 and 31: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 32 and 33: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 34 and 35: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 36 and 37: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 38 and 39: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 42 and 43: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 44 and 45: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 46 and 47: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 48 and 49: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 50 and 51: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 52 and 53: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 54 and 55: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 56 and 57: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 58 and 59: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 60 and 61: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 62 and 63: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 64 and 65: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 66 and 67: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 68 and 69: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 70 and 71: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 72 and 73: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 74 and 75: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 76 and 77: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 78 and 79: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 80 and 81: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 82 and 83: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 84 and 85: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 86 and 87: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 88 and 89: Kondičná atletická príprava Vyb
Kondičná <strong>atletická</strong> <strong>príprava</strong> Vybrané kapitoly<br />
dosahuje 120 – 130 úderov za minútu. Odpočinkový interval je charakterizovaný tzv.<br />
predĺţeným podnetom pre obehový – dýchací systém z hľadiska adaptačných procesov.<br />
Rozoznávame:<br />
- extenzívny intervalový tréning na hranici aţ mierne za hranicou ANP. Dĺţka úsekov je<br />
300 - 1000 m. Prakticky môţeme povedať, ţe tempo behu je mierne vyššie ako tempo pri<br />
testovaní pomocou Cooperovho 12-minútového testu. Intervaly odpočinku sa pohybujú<br />
v rozpätí 30 – 180 s. Príklad: 10 - 15 x 400 m, interval odpočinku 90 s, intenzita o 5 %<br />
vyššia ako pri Cooperovom teste. Dĺţka odpočinku sa môţe riadiť aj podľa SF: štart<br />
ďalšieho úseku začína, keď je SF medzi 120 – 130 úderov za min, rýchlosť úseku taká,<br />
aby SF ihneď po dobehnutí úseku bola 180 úderov za min a viac.<br />
- intenzívny intervalový tréning vyuţívame najmä na rozvoj aeróbne - anaeróbnej<br />
(zmiešanej) zóny a anaeróbnej zóny. Pri zameraní na ovplyvnenie glykolytickej<br />
enzymatickej aktivity pouţívame 30 – 40 s zaťaţenie (200 – 250 m) s odpočinkovým<br />
intervalom 1 – 3 min. Napríklad 8 - 12 x 200 m, interval odpočinku 2 min. Na<br />
ovplyvnenie pufračného (nárazníkového) systému, ktorý zabezpečuje rovnováhu<br />
v organizme aj pri relatívne vysokej produkcii laktátu pouţívame intenzívne zaťaţenie<br />
v trvaní 90 – 120 s s intervalom odpočinku 3 – 5 min. Ako príklad môţeme uviesť beh 8 –<br />
10 x 600 m (energetické krytie je zmiešané). Dá sa povedať, ţe oproti extenzívnemu<br />
intervalovému tréningu je tempo úsekov vyššie, ale doda zotavenia dlhšia.<br />
4. Opakovacia metóda sa vyznačuje tým, ţe interval odpočinku netvorí v celom<br />
svojom trvaní predĺţený podnet pre rozvoj obehového a dýchacieho systému. Ako podnet<br />
uplatňujeme v prvom rade trvanie a intenzitu zaťaţenia. Preto je interval odpočinku 3 – 20<br />
min. Dĺţka úsekov môţe byť rovnaká, ale aj premenlivá, stupňujúca sa, zniţujúca sa,<br />
pyramídovitá, vlnovkovitá. Môţe mať:<br />
- aeróbny charakter napr. 4 – 6 x 1 000 m na úrovni ANP s intervalom odpočinku 4 – 5<br />
min.<br />
- anaeróbny charakter napr. 6 – 8 x 150 m s intervalom odpočinku 4 – 5 min., intenzitou 90<br />
– 96 % z maxima alebo 3 x 400 m intenzitou 90 – 93 % z maxima a intervalom odpočinku<br />
6 – 15 min.<br />
40