kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu

Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly
(aeróbneho) energetického systému. Významnú pozíciu má aj laktátový energetický systém
pri krátkodobej, ale aj pri strednodobej vytrvalosti
2.2.1 Biologická podstata vytrvalostných schopností
Z biologického hľadiska je úroveň vytrvalostných schopností podmienená funkčnou
kapacitou (výkonnosť) dýchacieho (minútová ventilácia - dychový objem x dychová
frekvencia), srdcovo-cievneho systému pri prijímaní, pri transporte kyslíka a kysličníka
uhličitého (ako aj jeho vyuţitie) a prísunom energetických zdrojov do pracujúcich svalov,
resp, odvádzaním splodín látkovej výmeny.
Dominantnosť aeróbnych schopností (kyslíkového funkčného systému) sa prejavuje
prostredníctvom aeróbneho výkonu (maximálna spotreba kyslíka - VO2max) a aeróbnej
kapacity (schopnosť dlhodobo pracovať na úrovni VO2max, resp. na niţšej úrovni – na 90 -
80 - 70 % maxima).
Aeróbna kapacita predstavuje celkové mnoţstvo energie, ktoré moţno uvolniť
aeróbnym spôsobom za účasti kyslíka bez narušenia metabolickej homeostázy spojenej
najmä so zvyšovaním hladiny laktátu v krvi. Aeróbny výkon môţeme zvýšiť o 15 - 25 %,
zatiaľ čo aeróbnu kapacitu môţeme ovplivniť viacej.
Úroveň aeróbnej vytrvalosti v aj v iných športových odvetviach ako vytrvalostných
efektívne pôsobí na regeneráciu, pretoţe ovplyvňuje priebeh zotavovacích procesov, a tým
vytvára funkčný predpoklad na moţné viacnásobné opakovanie intenzívnych činností.
Maximálna spotreba kyslíka (VO2max) predstavuje mnoţstvo kyslíka, ktoré sú
schopné pľúca extrahovať z vdychovaného vzduch a krvnou cestou sa dopravia do
pracujúcich svalov za časovú jednotku. Z objektívnych ukazovateľov dosiahnutia (VO2max)
je dosiahnutie max. HR, plató v spotrebe kyslíka a zvýšenie respiračnej výmeny (R) nad 1,15.
Za aeróbny prah sa povaţuje najvyššia intenzita zaťaţenie, pri ktorej sa energia pre
svalovú prácu získava ešte prakticky výlučne oxidáciou tukov (v prevaţnej miere) a cukrov
a hladina laktátu dosahuje hornú hranicu pokojových hodnôt (2 mmol.l -1 ). Aktivizujú sa
takmer výlučne pomalé svalové vlákna typu I.
Anaeróbny prah predstavuje najvyššiu intenzitu zaťaţenia, pri ktorej sa pri jej
dlhšom trvaní udrţuje dynamická rovnováha medzi tvorbou laktátu (u väčšiny športovcov na
hladine laktátu 4 mmol. -1 ) v pracujúcich svaloch a jeho odstraňovaní v srdci a menej
intenzívne pracujúcich svaloch.
Pri anaeróbnej vytrvalosti je aktivizovaný laktátový systém so zapojením
predovšetkým rýchlych glykolytických svalových vlákien a v menšej miere rýchlych
35