kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Kondičná <strong>atletická</strong> <strong>príprava</strong> Vybrané kapitoly<br />
- Maximálna sila - záťaţ je na úrovni 85 - 95 % z jednorazového maxima, počet opakovaní<br />
je 2 - 5 pri 3 aţ 6 sériách.<br />
- Dynamická rýchlostno-silová záťaţ je na úrovni 50 - 65 % jednorazového maxima, počet<br />
opakovaní 5 - 8 pri 3 aţ 6 sériách. Snahou športovca je vykonávať jednotlivé opakovania<br />
čo najrýchlejšie so snahou dosiahnuť 90 - 100 % výkonu, ktorý je daný súčinom<br />
hmotnosti a rýchlosti činky alebo závaţia.<br />
- Dynamická výbušná silová schopnosť - záťaţ je na úrovni 10 - 20 % z jednorazového<br />
maxima. Pohyby vykonávame so snahou čo najväčšieho zrýchlenia. Rozličné odhody<br />
bremena, výskoky, odrazové cvičenia jednorazové alebo opakované do 10 s. Snahou<br />
športovca je dosiahnuť maximálne zrýchlenie. Čím je väčšia zmena sily za jednotku času,<br />
tým je väčší silový gradient udávajúci veľkosť výbušnej sily. Na rozvoj výbušnej sily sú<br />
vhodné aj odrazové cvičenia bez vonkajšej záťaţe (závaţia) alebo cvičenia s ustupujúcim<br />
a následne prekonávajúcim reţimom svalovej práce. Čím je kratšia fáza silového záberu a<br />
väčší výkon, tým je cvičenie účinnejšie.<br />
- Vytrvalostné schopnosti rozvíjame so záťaţou 30 - 40 % z jednorazového maxima pri<br />
počte pribliţne 20 aj viac opakovaní v 4 - 6 sériách so snahou o vysokú rýchlosť pohybu.<br />
Dĺţku odpočinku volíme podľa toho, či sa zameriavame viac na vytrvalostno-silový efekt<br />
v zmiešanej, alebo anaeróbnej energetickej zóne.<br />
V tréningovej praxi sa stále častejšie stretávame s poţiadavkami na zvýšenie<br />
efektívnosti rozvoja silových schopností smerom k zvýšeniu špecifickej výkonnosti najmä vo<br />
výkonnostnom a vrcholovom športe. Okrem toho je silový tréning dôleţitý aj v oblasti<br />
rehabilitácie a prevencie zranení, v poslednom období aj smerom k prevencii porúch<br />
pohybového ústrojenstva (osteoporóza, diabetes, vysoký krvný tlak....).<br />
Keďţe popularita posilňovacieho tréningu je vysoká, často sa stáva, ţe pri tvorbe<br />
tréningových programov sa tréneri zamerajú viac na výber cvičení podľa hmotnosti závaţia<br />
a počtu opakovaní a menej uţ samotnej realizácii z hľadiska rýchlosti, čo môţe mať<br />
v konečnom dôsledku rozhodujúci vplyv na adaptačné zmeny na silový tréningový podnet.<br />
V športovej verejnosti prevláda názor, ţe zmeny parametrov silových schopností sú<br />
spojené najmä so zväčšením mnoţstva svaloviny na báze zhrubnutia, čiţe hypertrofie<br />
svalových vlákien. Pritom zmeny v produkcii svalovej sily sú ovplyvňované podľa (FRY<br />
a kol.,1994) nasledovnými faktormi: mnoţstvom zapojených motorických jednotiek (MJ);<br />
frekvenciou aktivácie MJ (Rate Coding); synchronizáciou (balistický princíp pohybu);<br />
vnútro- a medzisvalovou koordináciou; vyuţitím elastickej energie a reflexov; neurálnou<br />
19
Change language