kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly ktorí si vybrali predmet Kondičné a koordinačné základy športu, a na základe toho sa dá predpokladať, ţe o problematiku rozvoja koordinačných schopností mali záujem. Pozitívnym zistením bolo overenie si moţnosti rozvoja koordinačných schopností v skupine dospelých športovcov – hráčov futsalu. Napriek odmietavému postoju k cvičeniam koordinačného charakteru na začiatku sezóny, výsledky na jej konci potvrdili správnosť ich zaradernia do tréningového procesu. Hráči, ktorí povaţovali takto zamerané tréningy za stratu času (a zlý štart do súťaţe „potvrdzoval“ ich slová), potom, ako sa stali najúspešnejším tímom jarnej časti súťaţe uznali, ţe nemalou mierou sa na výsledku podieľajú aj tréningy koordinačného charakteru. Sami na sebe pocítili, ţe ich herný prejav na ihrisku je istejší, ľahšie riešia vzniknuté situácie a získali pred súpermi náskok, ktorý im pomáha víťaziť. Výsledky testovania mladých futbalistov, študentov FTVŠ UK i hráčov futsalu potvrdili skutočnosť, ţe rozvoju koordinačných schopností sa nevenuje primeraná pozornosť. Vyuţitie týchto rezerv pri realizácii hodín v školskej telesnej výchove na základných i stredných školách sú jednou z moţností, ako upútať deti a získať ich k pravidelnej pohybovej aktivite. Zásobník cvičení, ktoré je môţu učitelia vyuţiť prinášajú viacerí autori (DOLEŢAJOVÁ, 2002; LEDNICKÝ, 2002 ai.). Pri rozvoji koordinačných schopností vyuţívame klasické metódy, ktoré pouţívame v tréningovom procese. Sú to hlavne: súťaţivá, hrová, opakovacia; V nich, vzhľadom na zloţitosť cvičení vyuţívame hromadné, skupinové alebo individuálne organizačné formy. Hromadné pouţijeme pri známych cvičeniach, pri ktorých uţ kontrola trénera (učiteľa) nie je taká dôleţitá. Skupinová (traja aţ piati cvičenci) sa osvedčila v prípadoch, keď športovci (ţiaci) ovládajú cvičencie aspoň čiastočne a môţu si navzájom pomáhať, resp. opravovať chyby. Individuálnu formu vyuţívame pri nácviku nových prvkov alebo cvičení zloţitých a náročných pri ktorých musí asistovať tréner. Zásady rozvoja koordinačných schopností Uvedenému problému sa venovali viacerí autori a dospeli k nasledujúcim záverom: - náročnosť cvičení zvyšovať postupne; - stále obmieňať pouţívané cvičenia, aby sme sa vyhli stereotypu; - dopĺňať pouţívané cvičenia; - pouţiť radšej viac cvičení pri menšom počte sérií a opakovaní; - dodrţiavať dostatočný interval oddychu; - cvičenia koordinačného charakteru zaraďovať v úvodných častiach tréningu (vyučovacej hodiny). 157
Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly Pri realizácii cvičení so zameraním na rozvoj koordinačných schopností, tréner či učiteľ, musia mať na zreteli fakt, ţe koordinačné schopnosti sa rozvíjajú pomalšie ako ostatné pohybové schopnosti (silové, rýchlostné, vytrvalostné) a teda potrebujú aj väčší počet podnetov. Prvé pozitívne výsledky po tréningoch, zameraných na rozvoj koordinačných schopností sú individuálne, zvyčajne ich môţeme pozorovať po 8 – 10 týţdňoch. Ich rozvojom pomáhame aj učeniu sa nových pohybov, ich lepšiemu pochopeniu a vnímaniu do detailov. Toto poznanie umoţňuje športovcovi pohyb tvorivo rozvíjať a realizovať ho buď v nečakaných situáciách alebo nezvyčajnej podobe. Táto schopnosť improvizácie, postupného spájania pohybov do neočakávaných reťazcov, je dôleţitým predpokladom úspešnosti vo viacerých športoch, tak individuálnych ako aj kolektívnych. Rozvoj koordinačných schopností by mal prebiehať dlhodobo, systematicky a nepretrţite. To platí tak v rámci všetkých tématických celkov na vyučovaní v školách ako aj na tréningových jednotkách. Výhodnejšie je uplatniť menší objem, ale vyššiu frekvenciu zaťaţenia (15 – 20 minút na kaţdej vyučovacej, resp. tréningovej jednotke), pričom zaraďujeme do kaţdej z nich väčší počet koordinačných cvičení (aspoň 5 aţ 8), často ich obmieňame a vykonávame len menší počet opakovaní z kaţdého cvičenia. Koordinačné schopnosti sa v detskom, resp. ţiackom veku najlepšie rozvíjajú pohybovými hrami, ktoré aktérov dostatočne motivujú a pohybovej aktivite dávajú potrebnú súťaţivosť. Pozorovania a skúsenosti z vyučovacieho procesu i z tréningovej praxe nám umoţnili sformulovať nasledujúce závery pre školskú telesnú výchovu a tréningový proces detí a mládeţe, teda pre tie vekové kategórie, ktorých sa rozvoj koordinačných schopností najviac dotýka: 1. Koordinačným schopnostiam sa nevenuje dostatočná pozornosť práve v čase ich senzitívneho obdobia. Príčiny sú objektívne (nedostatočné materiálne vybavenie školských telocviční) i subjektívne (nechuť učiteľov a trénerov zaraďovať do vyučovania, resp. tréningového procesu nové prvky). V školskej telesnej výchove je potrebné orientovať sa na základné koordinačné schopnosti, t.j. na reakčnú, rytmickú, kinesteticko – diferenciačnú, rovnováhovú a priestorovo – orientačnú schopnosť. Pritom treba dbať na ich rozvoj v príslušných senzitívnych obdobiach ontogenetického vývinu. V telovýchovnom procese niţších ročníkov ZŠ je potrebné dať základ na zvládnutie úloh v nadchádzajúcich ročníkoch. Od úrovne rozvoja koordinačných schopností vo veľkej miere závisí ďalšie zvyšovanie výkonnosti a koordinačné schopnosti ovplyvňujú motorické učenie vo vyšších ročníkoch. 158
- Page 108 and 109: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 110 and 111: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 112 and 113: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 114 and 115: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 116 and 117: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 118 and 119: v pohybe); Kondičná atletická pr
- Page 120 and 121: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 122 and 123: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 124 and 125: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 126 and 127: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 128 and 129: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 130 and 131: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 132 and 133: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 134 and 135: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 136 and 137: Alternatíva: Kondičná atletická
- Page 138 and 139: Alternatíva: Kondičná atletická
- Page 140 and 141: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 142 and 143: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 144 and 145: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 146 and 147: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 148 and 149: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 150 and 151: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 152 and 153: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 154 and 155: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 156 and 157: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 160 and 161: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 162 and 163: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 164 and 165: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 166 and 167: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 168: Kondičná atletická príprava Vyb
Kondičná <strong>atletická</strong> <strong>príprava</strong> Vybrané kapitoly<br />
Pri realizácii cvičení so zameraním na rozvoj koordinačných schopností, tréner či<br />
učiteľ, musia mať na zreteli fakt, ţe koordinačné schopnosti sa rozvíjajú pomalšie ako ostatné<br />
pohybové schopnosti (silové, rýchlostné, vytrvalostné) a teda potrebujú aj väčší počet<br />
podnetov. Prvé pozitívne výsledky po tréningoch, zameraných na rozvoj koordinačných<br />
schopností sú individuálne, zvyčajne ich môţeme pozorovať po 8 – 10 týţdňoch. Ich<br />
rozvojom pomáhame aj učeniu sa nových pohybov, ich lepšiemu pochopeniu a vnímaniu do<br />
detailov. Toto poznanie umoţňuje športovcovi pohyb tvorivo rozvíjať a realizovať ho buď<br />
v nečakaných situáciách alebo nezvyčajnej podobe. Táto schopnosť improvizácie, postupného<br />
spájania pohybov do neočakávaných reťazcov, je dôleţitým predpokladom úspešnosti vo<br />
viacerých športoch, tak individuálnych ako aj kolektívnych.<br />
Rozvoj koordinačných schopností by mal prebiehať dlhodobo, systematicky<br />
a nepretrţite. To platí tak v rámci všetkých tématických celkov na vyučovaní v školách ako aj<br />
na tréningových jednotkách. Výhodnejšie je uplatniť menší objem, ale vyššiu frekvenciu<br />
zaťaţenia (15 – 20 minút na kaţdej vyučovacej, resp. tréningovej jednotke), pričom<br />
zaraďujeme do kaţdej z nich väčší počet koordinačných cvičení (aspoň 5 aţ 8), často ich<br />
obmieňame a vykonávame len menší počet opakovaní z kaţdého cvičenia. Koordinačné<br />
schopnosti sa v detskom, resp. ţiackom veku najlepšie rozvíjajú pohybovými hrami, ktoré<br />
aktérov dostatočne motivujú a pohybovej aktivite dávajú potrebnú súťaţivosť.<br />
Pozorovania a skúsenosti z vyučovacieho procesu i z tréningovej praxe nám umoţnili<br />
sformulovať nasledujúce závery pre školskú telesnú výchovu a tréningový proces detí<br />
a mládeţe, teda pre tie vekové kategórie, ktorých sa rozvoj koordinačných schopností najviac<br />
dotýka:<br />
1. Koordinačným schopnostiam sa nevenuje dostatočná pozornosť práve v čase ich<br />
senzitívneho obdobia. Príčiny sú objektívne (nedostatočné materiálne vybavenie školských<br />
telocviční) i subjektívne (nechuť učiteľov a trénerov zaraďovať do vyučovania, resp.<br />
tréningového procesu nové prvky).<br />
V školskej <strong>telesnej</strong> výchove je potrebné orientovať sa na základné koordinačné<br />
schopnosti, t.j. na reakčnú, rytmickú, kinesteticko – diferenciačnú, rovnováhovú a priestorovo<br />
– orientačnú schopnosť. Pritom treba dbať na ich rozvoj v príslušných senzitívnych obdobiach<br />
ontogenetického vývinu. V telovýchovnom procese niţších ročníkov ZŠ je potrebné dať<br />
základ na zvládnutie úloh v nadchádzajúcich ročníkoch. Od úrovne rozvoja koordinačných<br />
schopností vo veľkej miere závisí ďalšie zvyšovanie výkonnosti a koordinačné schopnosti<br />
ovplyvňujú motorické učenie vo vyšších ročníkoch.<br />
158
Change language