kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu

Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly
ktorí si vybrali predmet Kondičné a koordinačné základy športu, a na základe toho sa dá
predpokladať, ţe o problematiku rozvoja koordinačných schopností mali záujem.
Pozitívnym zistením bolo overenie si moţnosti rozvoja koordinačných schopností
v skupine dospelých športovcov – hráčov futsalu. Napriek odmietavému postoju k cvičeniam
koordinačného charakteru na začiatku sezóny, výsledky na jej konci potvrdili správnosť ich
zaradernia do tréningového procesu. Hráči, ktorí povaţovali takto zamerané tréningy za stratu
času (a zlý štart do súťaţe „potvrdzoval“ ich slová), potom, ako sa stali najúspešnejším tímom
jarnej časti súťaţe uznali, ţe nemalou mierou sa na výsledku podieľajú aj tréningy
koordinačného charakteru. Sami na sebe pocítili, ţe ich herný prejav na ihrisku je istejší,
ľahšie riešia vzniknuté situácie a získali pred súpermi náskok, ktorý im pomáha víťaziť.
Výsledky testovania mladých futbalistov, študentov FTVŠ UK i hráčov futsalu
potvrdili skutočnosť, ţe rozvoju koordinačných schopností sa nevenuje primeraná pozornosť.
Vyuţitie týchto rezerv pri realizácii hodín v školskej telesnej výchove na základných
i stredných školách sú jednou z moţností, ako upútať deti a získať ich k pravidelnej
pohybovej aktivite. Zásobník cvičení, ktoré je môţu učitelia vyuţiť prinášajú viacerí autori
(DOLEŢAJOVÁ, 2002; LEDNICKÝ, 2002 ai.).
Pri rozvoji koordinačných schopností vyuţívame klasické metódy, ktoré pouţívame
v tréningovom procese. Sú to hlavne: súťaţivá, hrová, opakovacia;
V nich, vzhľadom na zloţitosť cvičení vyuţívame hromadné, skupinové alebo
individuálne organizačné formy. Hromadné pouţijeme pri známych cvičeniach, pri ktorých uţ
kontrola trénera (učiteľa) nie je taká dôleţitá. Skupinová (traja aţ piati cvičenci) sa osvedčila
v prípadoch, keď športovci (ţiaci) ovládajú cvičencie aspoň čiastočne a môţu si navzájom
pomáhať, resp. opravovať chyby. Individuálnu formu vyuţívame pri nácviku nových prvkov
alebo cvičení zloţitých a náročných pri ktorých musí asistovať tréner.
Zásady rozvoja koordinačných schopností
Uvedenému problému sa venovali viacerí autori a dospeli k nasledujúcim záverom:
- náročnosť cvičení zvyšovať postupne;
- stále obmieňať pouţívané cvičenia, aby sme sa vyhli stereotypu;
- dopĺňať pouţívané cvičenia;
- pouţiť radšej viac cvičení pri menšom počte sérií a opakovaní;
- dodrţiavať dostatočný interval oddychu;
- cvičenia koordinačného charakteru zaraďovať v úvodných častiach tréningu
(vyučovacej hodiny).
157