kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Kondičná <strong>atletická</strong> <strong>príprava</strong> Vybrané kapitoly<br />
5.9 POZNATKY Z REALIZÁCIE KOORDINAČNÝCH SCHOPNOSTI<br />
V TRÉNINGOVOM PROCESE<br />
Vyrovnanosť svetovej špičky prakticky vo všetkých druhoch <strong>športu</strong> núti trénerov<br />
k tomu, aby hľadali ďalšie cesty zdokonaľovania pohybového prejavu svojich zverencov.<br />
Jednou z nich môţe byť aj rozvoj koordinačných schopností. Pojem koordinačné schopnosti<br />
nahradil zauţívané termíny ako obratnosť, koordinácia, obratnostné schopnosti, koordinácia<br />
pohybov a pod., ktoré sa pouţívali v minulosti. Najfrekventovanejším termínom v našej<br />
literatúre bola obratnosť, ktorá sa povaţovala za komplexnú pohybovú schopnosť. Tento stav<br />
ale nezodpovedal poţiadavkám cieľavedomého a diferencovaného rozvíjania koordinačných<br />
predpokladov výkonnosti v školskej <strong>telesnej</strong> výchove, ale ani v príprave mladých športovcov.<br />
Problematiku koordinačných schopností povaţujeme v súčasnosti za veľmi aktuálnu.<br />
Vyplýva to zo skutočnosti, ţe koordinačné schopnosti sú dôleţitým predpokladom motorickej<br />
výkonnosti človeka. Kladú sa na ne čoraz väčšie nároky nielen v športe, ale aj v beţnom<br />
ţivote. Preto je potrebné, aby im bola venovaná pozornosť nielen v tréningovom procese, ale<br />
aj v školskej <strong>telesnej</strong> výchove. Táto poţiadavka je o to naliehavejšia, ţe obdobie mladšieho<br />
školského veku je rozhodujúce pre rozvoj jednotlivých prejavov koordinačných schopností<br />
(HIRTZ, 1985, LJACH, 1989, ŠIMONEK – ŠIMONEK, ml., 1999 ai.), aj keď nemôţeme<br />
podceniť dedičný vplyv (KOVÁŘ, 1982). Autori stanovili, ţe najlepšie podmienky sú<br />
v období od 5 do 16 – 17 rokov. Efektívnosť tréningu nie je však v kaţdom veku rovnaká.<br />
Ljach (1989) experimentálne stanovil, ţe najvyššia efektivnosť sa dá dosiahnúť vo veku od 7<br />
do 11 – 12 rokov, stredná vo veku od 14 do 16 – 17 rokov. Naopak, najniţšie prírastky podľa<br />
autora registrujeme vo veku 12 – 14 rokov (puberta). Nevylučuje to, samozrejme, ani rozvoj<br />
koordinačných schopností v dospelom veku (ŠIMONEK, 2000).<br />
Delenie koordinačných schopností pomáha učiteľovi (trénerovi) k ľahšej orientácii pri<br />
výbere cvičení, ale musí mať na pamäti, ţe podobne ako pri rozvoji kondičných schopností,<br />
nemôţeme tieto prejavy koordinačných schopností chápať izolovane a v školskej <strong>telesnej</strong><br />
výchove, vzhľadom na nedostatok času vyuţívať cvičenia s komplexným prejavom<br />
koordinačných schopností.<br />
Naše sledovania pri výbere uchádzačov do mládeţníckych oddielov futbalového ŠK<br />
Slovan Bratislava potvrdili, ţe uvedenej problematike nie je v školskej <strong>telesnej</strong> výchove ani<br />
v športovej predpríprave venovaná dostatočná pozornosť. Ţiakom 4. ročníka ZŠ robili<br />
problémy cvičenia, v ktorých sa uplatňovali základné koordinačné prejavy ako napr. nízky<br />
155
Change language