kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly 1.1 Adaptácia v rozvoji motorických schopností Pri rozvoji motorických schopností sú rozhodujúce procesy adaptácie. Športový tréning môţeme povaţovať za proces adaptácie na špecifické zaťaţenie. Adaptácia prebieha na úrovni organizmu, orgánov, tkanív a buniek. Pritom adaptácia na zmeny tréningového zaťaţenia prebieha prostredníctvom adaptačných mechanizmov, ktoré majú vrodenú a získanú zloţku. Rýchlosť adaptačných procesov je rôzna, závisí od pohlavia, veku, typu nervovej činnosti, trénovanosti a od ďalších činiteľov. Významným faktorom v procese adaptácie je tzv. všeobecný adaptačný syndróm (stres), pri ktorom sa organizmus prostredníctvom nervovej a humorálnej zloţky (stresové hormóny) vyrovnáva s nadmerným podnetom. Za taký podnet povaţujeme aj tréningové zaťaţenie. Na špecifické tréningové zaťaţenie sa organizmus a jeho niţšie úrovne špecificky adaptujú napr. vzrastá mnoţstvo krvi, zväčšuje sa srdce, zvyšuje sa VO2 max., zväčšuje sa svalový prierez, zvyšuje sa aktivita enzýmov, mnoţstvo energetických zásob a pod. ISRAEL (1991) rozlišuje tri úrovne adaptácie: 1. genetická adaptácia - obsahuje potenciálne moţnosti na adaptáciu (zdedený potenciál) 2. epigenetická adaptácia - obsahuje aktuálne moţnosti adaptácie (získané relatívne dlhodobým tréningom) 3. metabolická adaptácia - obsahuje len aktuálne moţnosti adaptácie (získané uţ relatívne krátkodobým tréningom) NEUMANN (1993) naznačuje časovú postupnosť adaptačných procesov. V prvom a druhom týţdni nastáva adaptácia v oblasti nervového a informačného systému. Môţeme hovoriť o zmenách na základe motorického učenia. V priebehu ďalších dvoch, troch týţdňov sa pod vplyvom špecifického tréningového podnetu organizmus "naučí" mobilizovať energetické zdroje a systémy, zdokonaľuje sa premena energie (metabolická adaptácia). V šiestom - siedmom týţdni sa dostávame na úroveň štrukturálnej prestavby, mení sa štruktúra buniek, vzniká nová úroveň adaptácie (epigenetická adaptácia). TIHÁNYI (1999) zistil, ţe aplikáciou výberového podnetu (vytrvalostného alebo rýchlostného, príp. silového), sa menia prierezy rýchlych (FT) alebo pomalých (ST) vlákien. Tento model vysvetľuje moţnosti trénerov meniť vzájomný pomer rýchlych a pomalých kontraktibilných bielkovín napriek tomu, ţe ich počet je vrodený a v priebehu ţivota nemenný. 11
Kondičná atletická príprava Vybrané kapitoly 2. KONDIČNÉ SCHOPNOSTI Kondičné schopnosti, medzi ktorá jednoznačne zaraďujeme silové a vytrvalostné schopnosti sú tie pohybové schopnosti, ktoré sú výrazne podmienené predovšetkým funkčnými a energetickými moţnosťami organizmu športovca (srdcovo-cievny, dýchací, nervovo-svalový systém a pod.). Tieto procesy sú primárne determinované i morfologickou stavbou športovca a jej funkciami. Pri analýze kondičných schopností sa takto prelínajú poznatky o ponímaní pohybových schopností ako komplexu vnútorných predpokladov s vedeckými základmi energetického krytia pohybového výkonu (poznatky o biochemických, fyziologických funkciách a psychických procesoch). 2.1 SILOVÉ SCHOPNOSTI Silové schopnosti sú jedným z najdôleţitejších pohybových predpokladov človeka, bez ktorých sa pri pohybovej (športovej) činnosti ostatné pohybové schopnosti nemôţu prakticky prejaviť. Rozlišujeme: - silu (Force) ako fyzikálnu veličinu, (F = m . a / sila = hmotnosť . zrýchlenie [N] - silu (Strength) - pohybová schopnosť, ako biologicko didaktické ponímanie, kde schopnosť vyvinúť silu sú výsledkom interakcie niekoľkých činiteľov (úrovne vôľového úsilia, úrovne inervácie, počtu zapojených motorických jednotiek, úrovne energetického krytia a biomechanických aspektov (dĺţkové a uhlové parametre zapojených komponentov). Silové schopnosti definujeme ako komplex vnútorných predispozícií jedinca prekonávať alebo udrţovať odpor vonkajšieho prostredia pri plnení pohybovej úlohy prostredníctvom svalového úsilia. 2.1.1 Biologická podstata silových schopností Úroveň silových schopností závisí najmä od týchto činiteľov: - priečneho prierezu zapojených svalov, ktorý je čiastočne daný dedične (hyperplazia svalových vlákien - zvýšenie počtu) ale z väčšej časti sa dá ovplyvniť (hypertrofia svalových vlákien zväčšenie prierezu vlákien). To je dôvod prečo sú silové schopnosti povaţované za najviac ovplyvniteľné. - štrukturálneho zloženia svalov tj. počtu a typu vlákien (pomalých, rýchlych) v motorickej jednotke (MJ). 12
- Page 2 and 3: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 4 and 5: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 6 and 7: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 8 and 9: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 10 and 11: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 14 and 15: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 16 and 17: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 18 and 19: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 20 and 21: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 22 and 23: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 24 and 25: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 26 and 27: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 28 and 29: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 30 and 31: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 32 and 33: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 34 and 35: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 36 and 37: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 38 and 39: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 40 and 41: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 42 and 43: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 44 and 45: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 46 and 47: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 48 and 49: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 50 and 51: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 52 and 53: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 54 and 55: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 56 and 57: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 58 and 59: Kondičná atletická príprava Vyb
- Page 60 and 61: Kondičná atletická príprava Vyb
Kondičná <strong>atletická</strong> <strong>príprava</strong> Vybrané kapitoly<br />
2. KONDIČNÉ SCHOPNOSTI<br />
Kondičné schopnosti, medzi ktorá jednoznačne zaraďujeme silové a vytrvalostné<br />
schopnosti sú tie pohybové schopnosti, ktoré sú výrazne podmienené predovšetkým<br />
funkčnými a energetickými moţnosťami organizmu športovca (srdcovo-cievny, dýchací,<br />
nervovo-svalový systém a pod.). Tieto procesy sú primárne determinované i morfologickou<br />
stavbou športovca a jej funkciami.<br />
Pri analýze kondičných schopností sa takto prelínajú poznatky o ponímaní pohybových<br />
schopností ako komplexu vnútorných predpokladov s vedeckými základmi energetického<br />
krytia pohybového výkonu (poznatky o biochemických, fyziologických funkciách<br />
a psychických procesoch).<br />
2.1 SILOVÉ SCHOPNOSTI<br />
Silové schopnosti sú jedným z najdôleţitejších pohybových predpokladov človeka,<br />
bez ktorých sa pri pohybovej (športovej) činnosti ostatné pohybové schopnosti nemôţu<br />
prakticky prejaviť. Rozlišujeme:<br />
- silu (Force) ako fyzikálnu veličinu, (F = m . a / sila = hmotnosť . zrýchlenie [N]<br />
- silu (Strength) - pohybová schopnosť, ako biologicko didaktické ponímanie, kde<br />
schopnosť vyvinúť silu sú výsledkom interakcie niekoľkých činiteľov (úrovne vôľového<br />
úsilia, úrovne inervácie, počtu zapojených motorických jednotiek, úrovne energetického<br />
krytia a biomechanických aspektov (dĺţkové a uhlové parametre zapojených komponentov).<br />
Silové schopnosti definujeme ako komplex vnútorných predispozícií jedinca prekonávať<br />
alebo udrţovať odpor vonkajšieho prostredia pri plnení pohybovej úlohy prostredníctvom<br />
svalového úsilia.<br />
2.1.1 Biologická podstata silových schopností<br />
Úroveň silových schopností závisí najmä od týchto činiteľov:<br />
- priečneho prierezu zapojených svalov, ktorý je čiastočne daný dedične (hyperplazia<br />
svalových vlákien - zvýšenie počtu) ale z väčšej časti sa dá ovplyvniť (hypertrofia svalových<br />
vlákien zväčšenie prierezu vlákien). To je dôvod prečo sú silové schopnosti povaţované za<br />
najviac ovplyvniteľné.<br />
- štrukturálneho zloženia svalov tj. počtu a typu vlákien (pomalých, rýchlych)<br />
v motorickej jednotke (MJ).<br />
12
Change language