kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
kondičná atletická príprava - Fakulta telesnej výchovy a športu
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Kondičná <strong>atletická</strong> <strong>príprava</strong> Vybrané kapitoly<br />
5.3 KINESTETICKO – DIFERENCIAČNÁ SCHOPNOSŤ<br />
Cieľ školskej <strong>telesnej</strong> <strong>výchovy</strong> aj športovej prípravy mládeţe v oblasti koordinačných<br />
schopností moţno formulovať nasledovne: zvládnuť procesy riadenia pohybov, čo umoţní<br />
vykonávať pohybové činnosti nielen rýchlo, presne a účelne, ale ich v prípade potreby<br />
prispôsobovať meniacim sa podmienkam, ako aj rýchlo si osvojiť a stabilizovať nové<br />
pohybové činnosti (ŠIMONEK – ŠIMONEK. ml., 1999).<br />
Kinesteticko – diferenciačná schopnosť patrí podľa HIRTZA (1982), medzi kľúčové<br />
koordinačné schopnosti a uplatňuje sa takmer vo všetkých športových odvetviach. Má<br />
bezprostrednú väzbu na celkovú koordináciu pohybu, ako i na úroveň motorickej docility.<br />
Podľa BLUMEHO (1981) hlavný význam vyplýva z úzkej spojitosti medzi kinestetickou<br />
diferenciáciou a koordináciou a takisto zo skutočnosti, ţe u trénujúcich ţiakov je<br />
samostatným faktorom infraštruktúry. Tieto schopnosti sa často označujú ako senzorické, kde<br />
vnímanie, rozlišovanie a motorická akcia tvoria prirodzenú jednotku (MĚKOTA, 1982;<br />
BLUME, 1981). Práve dominujúci charakter senzorických informácií, predovšetkým ich<br />
príjem a spracovanie, ako i mnemické operácie, ktoré pôsobia v zmysle kinesteticko–<br />
motorických skúseností, spôsobujú, ţe v rámci koordinačných schopností má kinesteticko –<br />
diferenciačná schopnosť osobitné postavenie. Máme na mysli odlišnú moţnosť jej<br />
ovplyvňovania prostredníctvom tréningového procesu, ale aj napr. problematiku vekovej<br />
dynamiky. Spontánna pohybová aktivita detí nestačí poskytnúť účinné podnety na rozvoj<br />
schopnosti (RACZEK, 1990) a napriek špecializovanému zameraniu tréningu, dynamika jej<br />
rozvoja pokračuje po desiatom roku veľmi pomaly, resp. sa zastavuje (HIRTZ, 1981). Zdá sa,<br />
ţe po dosiahnutí určitého výkonnostného prahu uţ nie je moţné ďalšie zlepšenie. Objektívne<br />
poznanie úrovne kaţdého jedinca má preto z hľadiska perspektívy jeho športového zamerania<br />
obrovský význam (ZÁHOREC – GERHÁT, 1993).<br />
Kinestetický analyzátor je základným a najdôleţitejším analyzátorom pre priestorové,<br />
dynamické a časové komponenty pohybového vnímania. Podáva kinestetické informácie o<br />
procesoch pohybovej koordinácie a je osobitne potrebný pri poskytovaní „vnútorného".obrazu<br />
o priebehu pohybu.<br />
Kinestetický analyzátor je vo svojej funkcii spojený s ostatnými analyzátormi oveľa<br />
uţšou väzbou ako ostatné analyzátory medzi sebou, ale z vonkajšieho okolia nie je moţné<br />
pomocou neho obdrţať ţiadne informácie, ktoré nemajú súčasne kinestetický obsah. Pretoţe<br />
informácie získané z okolia pomocou iných analyzátorov sú dôleţitým predpokladom<br />
112